Denník N

Sme krajinou liehovín, problémy má možno až 400-tisíc Slovákov

Obraz insitného umelca Martina Sirika ukazuje život slovenských Rusínov. Foto - TASR
Obraz insitného umelca Martina Sirika ukazuje život slovenských Rusínov. Foto – TASR

Sú ľudia prirodzene odolní voči opici, na druhý deň im nie je zle. Iní však majú veľké sklony k alkoholizmu, hovorí Ľubomír Okruhlica, odborník na liečbu drogových závislostí z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave.

Aký alkohol sa na Slovensku pije?

Máme pomerne zlé zloženie, lebo u nás prevažuje vysoký podiel liehovín. Až po nich nasleduje pivo a víno. Česká republika, ktorá má tak ako my spotrebu 13 litrov čistého alkoholu na dospelú osobu (15 rokov a viac) na rok, má podiel liehovín výrazne nižší ako my.

Ľubomír Okruhlica, odborník na drogovú závislosť z Centra pre liečbu drogových závislostí Bratislava. FOTO - TASR
Ľubomír Okruhlica. Foto – TASR

Najagresívnejší alkohol z hľadiska poškodenia pečene, zažívacieho traktu a rizika vzniku rakovinu kvôli nadmernému pitiu, je koncentrovaný alkohol. Telesné následky sú potom väčšie v krajinách, kde prevažuje pitie liehovín nad príjmom vína alebo piva. A to sme my.

Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie?

Sme nadpriemer, a to výrazne. A čo je zlé, je tá skladba. V rámci EÚ sme spolu s Maďarmi na prvých dvoch miestach v počte cirhóz pečene a rakoviny, ktorá sa pripisuje na vrub nadmerného pitia alkoholu.

Ochorení, ku ktorým alkohol prispieva alebo ich priamo spôsobuje, je asi 70.

Existujú nejaké predispozície k tomu, aby sa človek stal alkoholikom?

Áno, ak rodičia boli alkoholici. Ak boli obidvaja, je tá pravdepodobnosť až 50 %. Ale gény sa nemusia preniesť. Ľuďom, u ktorých je silná vloha, zachutí alkohol hneď od prvého pohára.

To neznamená, že sa okamžite rozpijú – hoci poznám aj také prípady –, ale potom sa to už pomaličky nabaľuje ako snehová guľa.

Disponovaní sú ešte tí, ktorí keď sa opijú, nemajú nejaké výrazné nepríjemné následky – nebolí ich hlava, na druhý deň sú v pohode, vedia sa sústrediť aj po väčšom množstve alkohole.

Ako funguje alkohol v tele? Čo s nami robí?

Alkohol, podobne ako cigarety zvyšuje v mozgu dopamín, nazývaný tiež hormón šťastia. Vyplavenie dopamínu po prudkom pití, keď do seba niekto veľmi rýchlo otočí 1-2 poháriky, vyvolá pocity blaženosti a eufórie.

Môže to byť aj nepríjemné, ale to u tých, ktorí sú chránení pred vznikom chronického alkoholizmu.

Zvyšuje alkohol agresivitu?

Rôzne štúdie, vrátane publikácií Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť ukázali, že alkohol zvyšuje agresivitu, okrem iného preto, lebo znižuje zábrany. Agresivitu zvyšujú aj stimulanty ako kokaín alebo pervitín.

Pod vplyvom alkoholu dochádza často aj k násilným ublíženiam na zdraví, niekedy dokonca k vraždám z alkoholickej žiarlivosti. Alkohol veľmi potencuje žiarlivosť. Nie u každého, ale často. A potom dochádza k tomu, že manžel zabije manželku, prípadne aj seba. Vo väčšine prípadov hrá rolu chronické pitie a agresivita.

vodka2
Agresívny alkohol, alebo agresívna kampaň? Jedna zo slovenských vodiek mala kampaň postavenú na tom, čo všetko sa deje v opitosti. Foto – vodkapremium

Vedie alkohol aj k útlmu?

Alkohol je nebezpečný v tom, že môže viesť aj k úmrtiu človeka, ktorý zomrie na otravu alkoholom. Alkohol je vlastne toxická látka. Vo väčšom množstve môže spôsobiť útlm dýchacieho centra a centra zodpovedného za činnosť srdca v mozgu.

Kam sa môže človek, ktorý má problém s alkohol, na Slovensku obrátiť?

V prvom rade by sa mal obrátiť na ambulantného psychiatra. Ten môže liečbu začať okamžite, a to bez toho, aby šiel pacient na lôžkovú liečbu. Umiestnenie pacienta na lôžkové oddelenie závisí od stavu a fázy choroby alkoholizmu.

U všeobecného psychiatra sa môže stať – a aj sa stáva –, že vzhľadom na poradie sú ľudia so závislosťou odsunutí na dlhšie čakanie. To môže viesť k tomu, že zrecidivujú.

Z toho dôvodu sú zriadené aj špecializované psychiatrické ambulancie pre závislosti, kde sú prioritne a výlučne liečení len ľudia so závislosťou – od alkoholu, drog, prípadne gamblingu.

Je lôžková liečba u alkoholikov nevyhnutná?

Nevieme to presne, ale vyzerá to tak, že 50 percent z tých, ktorí k nám prídu, sú schopní dostať sa zo závislosti a začať abstinovať dlhodobo aj bez potreby lôžkovej liečby.

Na základe čoho sa u pacienta rozhoduje, či pôjde do ambulantnej a lôžkovej liečby?

Ak sa človek chce liečiť iba ambulantne, či už kvôli práci alebo rodine – ľudia uvádzajú rôzne dôvody –, tak mu to umožníme. Prirovnávam to k žene, ktorá má zistenú rakovinu prsníka. Chirurg alebo gynekológ jej odporučí amputáciu prsníka, ale ona povie, že na amputáciu ísť nechce. Zároveň sa ale liečiť chce. Potom použije lekár rádioterapiu, konzervatívnu liečbu cytostatikami, aj keď efekt je tam nižší.

Ako dlho trvá hospitalizácia na lôžkovom oddelení?

Liečba hospitalizáciou je stanovená do 12 týždňov. Je to štandard, ktorý je všade vo svete. Je to obdobie, v ktorom je zvýšené riziko, že by u pacientov došlo k recidíve, ak by sa nachádzali v prostredí, kde pili.

Neposkytujeme liečbu ľuďom, ktorí liečbu potrebujú a nechcú, ale iba tým, ktorí ju potrebujú a chcú. Je to na nich, oni musia byť motivovaní. Sú výnimky, to sú súdom nariadené liečenia. To je však anachronizmus.

Ako sa pacienti na lôžkovom oddelení liečia?  

Prvé dni po prijatí je nevyhnutné nasadiť farmakoterapiu, aby sme zvládli ťažké abstinenčné príznaky, ktoré môžu viesť do delíria alebo k epileptickým záchvatom pacienta. Z lekárskeho hľadiska nie je primerané, aby pacient, ktorý je na oddelení, strávil prvé dni, 2 týždne alebo aj dlhšie obdobie, bez liekov.

Potom nastupuje psychoterapia ako dominantný faktor. Ide hlavne o skupinové psychoterapie, ale aj individuálne. Hneď od začiatku, keď je ešte farmakoterapia dominantná, sa snažíme posilňovať motiváciu pacienta, aby si človek pobyt v zariadení nerozmyslel. Niekedy má totiž pacient depresie, ktoré by ho mohli viesť k tomu, že by zo zariadenia odišiel a začal znovu piť.

Hradí pobyt pacienta v zariadení v plnej výške poisťovňa?

Samozrejme.

Ako sme na tom s úspešnosťou liečby?

Dve tretiny, viac ako 60 % ľudí, dlhodobo abstinuje po troch rokoch. To je relatívne dobré. Patria sem aj takí, ktorí celú liečbu absolvovali ambulantne, ale aj takí, ktorí išli najprv na oddelenie. Veľa ľudí to najskôr skúsia ambulantne a keď vidia, že im to nejde, potom sa rozhodnú pre lôžkovú liečbu.

Čo sa týka efektivity liečby, počíta sa aj u tých, ktorí recidivujú, a to z pohľadu dní, ktoré abstinovali za isté obdobie. Pretože ťažko závislý alkoholik pije vlastne v kuse. Taký človek musí mať dennodenne svoju hladinu, lebo inak by nebol schopný fungovať.

Veľa ľuďom – tak ako pri iných chronických ochoreniach, napríklad cukrovke alebo vysokom krvnom tlaku –, sa pomôže tým, že abstinujú trištvrte roka. Potom u nich dôjde trebárs k mesačnej recidíve a oni znova vstúpia do liečby. Často im už potom stačí ambulantná liečba. Dochádza tu k takým periodickým recidívam, čiže je to chronický priebeh. Nie je to optimálne, nie je to úplný úspech, ale je to výrazné zlepšenie.

Koľko ľudí sa u nás lieči na závislosť od alkoholu? Prevládajú muži alebo ženy?

V troch štvrtinách prípadov sú to muži. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií ide o najčastejšiu diagnózu, pre ktorú sú ľudia hospitalizovaní na psychiatriách, či už špecializovaných alebo všeobecných oddeleniach. To sa ale bavíme o tých, ktorí vstúpili do liečby. Situácia v teréne je celkom iná. Väčšina ľudí so závislosťou od alkoholu sa nelieči. Odhady sú, že je u nás 300- až 400- tisíc ľudí, ktorí majú problémy s alkoholom.

Počet hospitalizácií stúpa alebo klesá?

Počet tých, ktorí za ostatné tri roky vstúpili do liečby, stúpa. Dôvody nepoznáme. Môže to byť dané viacerými činiteľmi, napríklad nezamestnanosťou alebo aj kapacitou psychiatrických zariadení. Priemerný vek človeka, ktorý sa lieči, je 42 rokov.

A čo mladí?

Nie sú žiadne dôkazy, že by klesal vek užívateľov alkoholu. Spomínam si na jeden prieskum z oblasti Nitry spred 30 alebo 40 rokov, z ktorého sme zistili, že tam mamy bežne dávali svojim deťom, druháčikom a tretiačikom čaj so slivovicou, aby sa v zime zahriali.

Sú to spomienkové klamy, ktoré spôsobujú, že zabúdame na to, že mladí pili aj v minulosti.

vodka1
Alkohol a mladí. Opäť z kampane vodky. Foto – vodkapremium

Každý rok sa na Slovensku kvôli alkoholu lieči viac ako 20 000 ľudí. Z toho je len 60 alebo 80 vo veku pod 20 rokov.

Zmena, ktorú pozorujeme za ostatných 10-15 rokov je tá, že sa pije nárazovo, keď sa časť  adolescentov opije do bezvedomia. Ide o nadmerné pitia, hlavne víkendové, kde cieľom nie je piť preto, aby som sa mohol zabaviť, ale cieľom je ísť a opiť sa.

Existuje cesta od alkoholu k tvrdým drogám, napríklad heroínu?

Vieme o opačných prípadoch. Na vine sú často sociálne a kultúrne vplyvy. Napríklad v Španielsku vznikla jedna štúdia, podľa ktorej až 25 % ľudí, ktorí boli závislí od heroínu, prešli po tridsiatke alebo štyridsiatke na ťažký chronický alkoholizmus. Vysvetľuje sa to tým, že čo je spoločensky alebo sociálne akceptovateľné v 15 alebo 20 rokoch, väčšinou už po tridsiatke nie je.

Toto sa netýka len heroínu, ale aj marihuany. Mnoho ľudí k húleniu priberie ešte alkohol. Keď taký človek nemá trávu, rozpije sa a vypije aj 15 pív.

Ako je na tom alkohol v porovnaní s inými drogami?

Na prvom mieste je fajčenie. Viac ako 90 % fajčiarov je závislých. Odhaduje sa, že asi milión alebo 900 000 ľudí na Slovensku fajčí. Tu ale vidíme stagnáciu, vďaka osvete alebo aj protifajčiarskemu zákonu. A očakávame ďalší pokles.

Čo sa týka alkoholu, väčšina konzumentov je, na rozdiel od fajčiarov, bez závislosti.

Čo je to vlastne závislosť?

Na to sú jasné kritéria Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Závislý je ten, kto spĺňa aspoň tri zo šiestich stanovených kritérií. K rozhodujúcemu patrí strata kontroly pri užívaní látky, keď si človek nevie povedať dosť.

V USA pojem závislosť zrušili. Majú tam vlastnú klasifikáciu. Považujú totiž za zbytočné stanovovať nejakú hranicu, pretože sa vie, že aj ľudia, ktorí konzumujú denne 2 dcl vína alebo piva, sú už vo zvýšenom riziku vzniku negatívnych psychických a fyzických následkov pitia.

V USA je snaha zachytiť aj tých, ktorí ešte neprešli do ťažkej závislosti, ale pritom si nevedia predstaviť život bez toho, aby si nešli každý deň vypiť s kamarátmi 2, 3 alebo 4 giny, fernety a k tomu nejaké to pivo. To už je z hľadiska zdravia nebezpečné.

Celosvetovo sa závislosť rušiť nebude, WHO ju ponechá.

Má pitie v malých dávkach pozitívny vplyv na ľudský organizmus?

S vekom by ľudia mali znižovať dávky alkoholu, prípadne úplne abstinovať. Po štyridsiatke by si človek mal rozhodne dávať veľký pozor, aj keď nie je závislý, pretože organizmus starne a už nie je schopný tolerovať to, čo v mladosti.

WHO uvádza, že ak pijete dve jednotky alkoholu (= 2 pivá desiatky alebo 2 dcl vína) do týždňa, je riziko poškodenia zdravia v dôsledku pitia rovnaké ako u abstinenta. K pozitívnym účinkom, napríklad pri pravidelnom pití jednej jednotky alkoholu denne, možno radiť jedine znížené riziko infarktu myokardu.

Pri takejto konzumácii ale zároveň stúpa riziko iných ochorení, napríklad zvýšeného krvného tlaku alebo krvácania do mozgu, ktoré by nenastalo, ak by človek nepopíjal. Pri pravidelnom popíjaní je negatív oveľa viacej ako jeden uvedený benefit.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie