Daniel KerekesKeď na prelome rokov 1989 a 1990 začal padať starý režim a formovať sa nový – demokratický –, politickému systému chýbali politické strany. Nie však úplne, niektoré totiž stále existovali. Napríklad Komunistická strana.
Menej známe je, že formálne stále existovali aj strany z čias tretej republiky a posledných čiastočne slobodných volieb v roku 1946. Takto napríklad fungovala Demokratická strana, ktorá sa v prvých ponovembrových voľbách dostala do slovenského parlamentu.
V novom režime začali naberať politický význam aj formálne neexistujúce hnutia – ako Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu.
Na formujúci sa stranícky systém musela reagovať aj legislatíva. Už v januári 1990 tak vznikol prvý zákon regulujúci fungovanie politických strán.
Bol veľmi jednoduchý – založenie strany nebolo nijak zvlášť náročné a štát od politických subjektov v zásade nič nevyžadoval.
Až o rok a pol neskôr československý federálny parlament schválil nový, komplexnejší zákon o politických stranách, ktorý už zaviedol konkrétne povinnosti.
Jednou z nich – dnes pomerne dosť známou – bolo každoročné predkladanie finančnej správy. Spočiatku boli tieto správy stručné, ich obsah sa rozširoval až postupne.
K výraznému rozšíreniu povinných údajov vo výročných správach došlo na prelome milénií vďaka reforme počas prvej Dzurindovej vlády.
Správy sa spočiatku odovzdávali Národnej rade, od roku 2015 ich však politické strany predkladajú Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Od roku 2003 sú výročné správy strán verejne dostupné, časť z nich na webe Národnej rady, časť na stránke ministerstva vnútra. Všetky sme stiahli a analyzovali v nástroji Pinpoint od Google. Vznikla tým aj verejne dostupná zbierka dokumentov, ktorá obsahuje viac ako tisíc výročných správ s údajmi o financovaní a hospodárení slovenských politických strán od roku 2003.
Zároveň sme vytvorili samostatnú kolekciu, ktorá obsahuje iba správy relevantných politických strán.
Výročné správy a analytický nástroj sme využili na sledovanie dvoch najzaujímavejších parametrov, ktoré sa z týchto dokumentov dajú vyčítať: majetku strany a počtu jej členov.
Do roku 2008 sa majetok uvádzal v slovenských korunách, prepočítali sme ho konverzným kurzom 30,126 koruny za euro.
Upozorňujeme, že tri politické strany – Progresívne Slovensko, Hlas a Slovensko – zatiaľ nezverejnili výročnú správu za posledný rok.
Na čele je klub bohatých a potom ostatní
Parlamentné strany by sa podľa majetku dali rozdeliť do troch skupín – najbohatšie, tie uprostred a „chudobní“, pričom najmä v strede dochádza v posledných rokoch k najväčším posunom. Medzi prvou a druhou skupinou je najvýraznejší rozdiel.
Najbohatšími stranami sú
