Zarábať peniaze, zbierať autá, baliť dievčatá. Alebo nájsť komunitu ostatných, ktorým sa také ciele nedarí dosiahnuť. O manosfére sa vo vzťahu k mladým mužom na verejnosti hovorí čoraz častejšie a naliehavejšie, no pri jej definovaní bežne panuje zmätok. Muži, ktorých pohltila, navyše o svojich skúsenostiach príliš často nehovoria. Dvaja respondenti však teraz urobili výnimku.
Dvadsaťtriročný Petr na prvý pohľad pôsobí ako milý mladý muž. Študuje strojárstvo na Vysokom učení technickom v Brne, kde sa stretáva prevažne s rovesníkmi rovnakého pohlavia. Petr sa považuje za feministu, ešte pred niekoľkými mesiacmi však trávil veľké množstvo času sledovaním manosféry na sociálnych sieťach. Táto záľuba ho takmer stála život: v najhoršej fáze uvažoval o samovražde.
„Všetko sa začalo vlani v polovici apríla, keď ma nevzali na brigádu na základe psychotestov,“ opisuje Petr pre Heroine. „Výsledky, ktoré mi vyšli, vôbec nezodpovedali tomu, ako sám seba vnímam a ako ma vnímajú blízki. Začal som o sebe veľa pochybovať.“ Petrovo sebavedomie navyše ďalej zrážali jeho kamaráti a spolužiaci.
Bez príjmov z brigády si ho doberali napríklad za to, že finančne dostatočne nepodporoval svoju vtedajšiu priateľku. „Pýtali sa ma, čo som to za chlapa, keď nechám dievča zaplatiť večeru. Norma, s ktorou som sa väčšinu života stretával, je, že chlap by sa mal finančne o všetko starať. A žena by sa mala starať o neho. Začal som túžiť po väčšej istote v neistej dobe. Chcel som byť ten, kto zaistí bývanie, peniaze.“
Keď si Petr popri štúdiu našiel prácu, začal ňou tráviť obrovské množstvo času. Trochu voľna, ktoré mal sám pre seba, venoval sociálnym sieťam – predovšetkým Instagramu a X. „Krátko pred európskymi voľbami sa môj feed úplne zbláznil,“ spomína.
„Zaplavili ho
Heroine
Gabriela Knížková













































