Pomsta hyksóskeho bojovníka, alebo v Egypte musí byť človek opatrný (seriál)

Nadvláda Hyksósov je málo známe obdobie staroegyptských dejín, a preto patrí v posledných rokoch medzi najvýznamnejšie témy výskumu.

Objavenie hyksóskeho hrobu. Foto – Nadácia Aigyptos

Pyramídy a skalné hrobky v Údolí kráľov – práve tieto miesta posledného odpočinku egyptských faraónov azda najviac vzbudzujú záujem o staroegyptskú kultúru.

Ich snaha o dosiahnutie znovuzrodenia, teda večného života, a s tým spojená hrobová výbava vždy predstavujú vzrušujúci prísľub nahliadnutia do ich života.

Bolo to tak aj v prípade Hyksósov – obyvateľov Egypta ázijského pôvodu, ktorí sa práve v oblasti delty Nílu usádzali už od obdobia Strednej ríše (20. – 18. storočie pr. Kr.). Postupne nadobudli takú moc, že sa im podarilo ovládnuť väčšiu časť Egypta.

Krajina sa rozpadla, a preto sa éra hyksóskej moci spravidla označuje ako Druhé prechodné obdobie. To predstavuje jednu z najväčších šedých zón staroegyptských dejín. Jeho dôkladnejšie poznávanie sa dostáva v posledných rokoch medzi najvýznamnejšie témy egyptológie.

Hyksóska záhada

Hyksóski panovníci a elity prevzali z egyptskej kultúry mnoho – od spôsobu zobrazovania postáv po kráľovskú titulatúru. Zároveň obohatili Egypt o prvky svojej kultúry. Z pôvodných sídel si priniesli novinky ako chov koní, využívanie bojových vozov či nové druhy zbraní. O nadvláde týchto cudzincov, boji proti nim a o ich konečnej drvivej porážke panovníkmi Novej ríše sa väčšinou dozvedáme iba od víťazných faraónov.

Tí, samozrejme, prezentovali len svoju, často propagandistickú verziu. Odkiaľ však Hyksósi pochádzali, ako spolunažívali s Egypťanmi, ako prebiehalo opätovné zjednotenie ríše tébskymi panovníkmi a ako zmizli Hyksósovia z dejín?

Výskum ich sídel a pohrebísk môže priniesť odpovede práve na tieto otázky. Na Tell el-Retábí máme oboje – sídlisko i pohrebisko.

Z predchádzajúcich sezón približne vieme, v akej hĺbke sa hyksóske pohrebisko rozprestiera pod oveľa neskoršou pevnosťou faraóna Ramessa III na severozápadnej strane tellu. Pohrebisko je tu navyše ešte prekryté sídliskom z čias novoríšskej 18. dynastie (polovica 16. – polovica 15. storočia pr. Kr.).

Objav prvého hrobu

Objavenie hrobky vždy prináša to pravé archeologické vzrušenie. V našom prípade je na začiatku náraz špachtle alebo motyčky (u našich robotníkov masterínymahašše) na tvrdší materiál surovicových tehiel v pieskovo-štrkovom riečnom nánose, do ktorého bývali hroby zahĺbené.

Hoci neočakávame nálezy ako v Tutanchamonovej hrobke, pocity pri objavení prvého radu tehál sa asi veľmi nelíšia od pocitov Howarda Cartera, keď objavil prvý schod do faraónovej hrobky. V našom prípade čas, nádej a s ňou spojená neistota pretrváva dlhšie, až kým sa uistíme, že sme našli naozaj hrob a nie obyčajný múr nejakej architektúry. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |