Róbert Bednár
V rubrike Mladí píšu uverejňujeme texty mladých novinárok a novinárov, ktorí prešli intenzívnym kurzom žurnalistiky v Denníku N.
„Ak Rusku niečo dáme, nezastaví sa. Vezme si viac,“ vraví Pavlo, študent medzinárodných vzťahov v Brne. Ukrajinu opustil krátko po začiatku vojny. Odvtedy sleduje diplomatické snahy o mier so zmesou skepsy a rozčarovania. História sa podľa neho opakuje, myslí si, že Rusko rozumie iba sile. Aj preto uvažuje, že po škole vstúpi do armády. Domnieva sa, že „neexistuje iný spôsob, ako túto vojnu ukončiť“.
O zhruba 180 kilometrov juhovýchodnejšie žije Alina. Mladá matka z Charkiva, dnes servírka v Trnave, ráno vozí dieťa do škôlky a večer čaká na správu od manžela, ktorý bojuje na východnom fronte. V mier verí, pretože musí veriť. Jej predstava o budúcnosti je menej geopolitická a oveľa osobnejšia: „Chcem, aby sa môj syn dočkal otca doma. A aby nemusel byť ako on. Vojak.“
Dvaja Ukrajinci, ktorí dnes žijú na Slovensku a v Česku, rozmýšľajú o mieri trochu rozdielne.
Ako aj Ukrajinka uverila, že mier zastavil Západ
Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa začali už krátko po invázii vo februári 2022. Jedno z najvýraznejších kôl prebehlo v marci v tureckom Istanbule. Delegácie oboch krajín vtedy rokovali o neutralite Ukrajiny, bezpečnostných zárukách a budúcnosti Krymu. Na stole bol návrh, ktorý by teoreticky mohol ukončiť boje už po niekoľkých týždňoch. K dohode však nikdy nedošlo.
Ukrajinská strana tvrdí, že Rusko rokovania využilo najmä na získanie času, kým preskupí jednotky. Naopak, ruská propaganda začala šíriť tvrdenia, že mier bol na dosah a všetko pokazil Západ. Konkrétne vtedajší britský premiér Boris Johnson, ktorý údajne osobne odhovoril Ukrajinu od kompromisu.
„Vraj to prekazili Briti,“ spomína si Alina pri rozhovore v kaviarni na hlavnom námestí v Trnave. Pracuje tu, ale dnes má voľno. Na stole má kávu a fajčí cigaretu. „Už mohol byť dávno mier, ale niečo sa tam pokazilo.“
Po reakcii, že ide o dezinformáciu, zostane na chvíľu ticho. „Neuveriteľné… Skutočne som takto naletela?“ pýta sa skôr seba.
Nie je jediná. Príbeh o Johnsonovi sa rozšíril aj v západných krajinách a dodnes slúži ako zbraň v informačnej vojne. Pre ľudí, ktorí sa každý deň budia s obavami o svojich blízkych, je predstava „zmarenej šance“ bolestivo zvodná.
Môžem byť operátor drona alebo ísť do prvej línie
Zatiaľ čo Alina túži po mieri, Pavlo si nemyslí, že je to realistická možnosť. Stretávame sa v átriu Fakulty sociálnych štúdií v Brne. Je tam rušno, slnečné svetlo prechádza cez sklenený strop. Pavlo hovorí pomaly, s dlhými pauzami. Počúva svoje vlastné vety, akoby ich vážil ešte skôr, než ich dokončí.
„Ak im dáme akékoľvek územia, ktoré už obsadili, aj tak ich to nezastaví,“ povie. „Z histórie je zrejmé, že mierové rokovania s Ruskom nikdy neboli možnosťou.“
Nepôsobí nahnevane, skôr unavene. Skúsenosti, ktoré má, a vedomosti, ktoré získal počas štúdií, formovali jeho názory. „Pre nás to nie je hra. Rusi by podľa pravidiel nehrali,“ dodá.
Aj preto uvažuje, že po ukončení bakalárskeho stupňa vstúpi do armády. „Je tam špeciálny program pre mladých od 18 do 25 rokov. Môžem byť napríklad operátor drona alebo ísť do prvej línie.
