Prečo KDH môže podporou zmeny ústavy skôr stratiť než získať (analýza dát + grafy)

Rok po tom, ako predseda Smeru Robert Fico oznámil, že mieni „vykostiť“ KDH, a ohlásil novelu ústavy ako hrádzu proti progresivizmu, to vyzerá tak, že kresťanskí demokrati skutočne začali hrať hru, ktorú im určil. Hnutie sa pripojilo k Smeru, Hlasu a SNS a po prvotnom hlasovaní sa na jeseň chystá podporiť novelu ústavy, ktorá by určovala, že pohlavia sú len dve, zakazovala by adopcie párom rovnakého pohlavia a surogátne materstvá.

Parlament bude o nej rokovať na jeseň a hnutie s touto témou aj s koalíciou bude spájané ešte niekoľko mesiacov. Riskuje tým KDH alebo sa malo hneď na začiatku od koaličného návrhu dištancovať, ako to urobil poslanec František Mikloško a po ňom aj František Majerský?

Denník N sa spolu s agentúrou Ipsos pokúsil analyzovať, aké riziká hnutie čakajú vzhľadom na jeho súčasný aj budúci elektorát. Výsledkom je, že cesta, na ktorú sa vydalo hnutie Milana Majerského, je naozaj riskantná.

Pokles v KDH očakávajú

KDH, ktoré sa na jeseň 2023 po sedemročnej prestávke opäť dostalo do parlamentu, sa od volieb v prieskumoch darilo. Z volebných 6,8 percenta sa podľa prieskumov agentúry Ipsos pre Denník N dostalo na marcových 7,8 percenta, čo je na pomery KDH dobré číslo. V máji si takúto popularitu vysoko nad siedmimi percentami udržalo.

Lenže prišiel máj a jún, keď KDH oznámilo, že koaličnú novelu ústavy podporí, a podľa posledného prieskumu Ipsosu kleslo na 6,3 percenta. To, že nemusí ísť o náhodu alebo štatistickú odchýlku, naznačuje aj prieskum agentúry AKO pre Joj24. Podľa neho malo KDH v máji preferencie na úrovni 7,8 percenta, v júni 6,9 percenta.

Analytik Ipsosu Roman Pudmarčík je zatiaľ opatrný a v tejto chvíli to nepovažuje za vážny problém. Hovorí o