Terapia slovomDaniel Hevier: Občas som vybehol na svoje deti, nech zmiznú, lebo práve píšem pre iné deti

Iveta TanoczkáIveta Tanoczká
8Komentáre
Daniel Hevier. Foto N - Tomáš Benedikovič
Daniel Hevier. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Nikto ho neučil rozpoznávať vlastné pocity ani o nich hovoriť. „Vyrastal som v dobe, keď ešte deti vychovávala ulica. Nemyslím to pejoratívne. Napomínali nás susedia, okrikovali neznámi ľudia, často aj nespravodlivo,“ hovorí spisovateľ, textár, ilustrátor a edukátor Daniel Hevier.

Okolím sa necháva vychovávať dodnes. „Niekto mi niečo povie alebo mi čosi šplechne na sociálnych sieťach, a aj keď sa mi občas niektoré veci javia ako neoprávnené, zamýšľam sa nad nimi. Kladiem si otázku, čo robím zle, že na mňa daný človek takto reaguje.“

Kreativitu v sebe má odmalička, párkrát sa mu aj vymkla z rúk. „Maľoval som tri roky v kuse, až som z toho dostal maliarsky lakeť. Nepísal som, nezarábal, nestaral som sa o rodinu. Maľoval som neustále tri roky ako alkoholik na záťahu,“ spomína na obdobie tesne po štyridsiatke.

S Danielom Hevierom v rozhovore preberáme aj to:

  • prečo sa nemal narodiť;
  • za čo ho v detstve šikanovali a prečo šikanoval on;
  • ako trénoval rozprávanie sa s ľuďmi;
  • kam utekal pred svojimi malými deťmi;
  • ako sa dá naučiť byť kreatívny.

Vašu mamu lekári žiadali, aby pre zdravotné problémy prerušila tehotenstvo, keď vás čakala. Neurobila to, všetko sa dobre skončilo a obaja ste prežili. Pristupovali k vám rodičia ako k akémusi zázračnému dieťaťu?

Vôbec nie. Mama bola už pred tehotenstvom veľmi ťažko chorá, dokonca upadla do kómy. V 50. rokoch lekári ešte nemali toľko možností ako dnes a medicína nebola natoľko rozvinutá. Boli veľmi naštvaní, že na nej museli toľko pracovať a ona si potom len tak ľahkomyseľne otehotnela. Nakoniec ju napriek všetkému zachránili. Po mne mala mama ešte moju sestru a všetci sme prežili spokojný život.

V minulosti ste viackrát spomenuli, že ste mali pekný a blízky vzťah s otcom. Aký bol?

Bol úplne iný, ako som ja. Aj vedome som sa od neho odjakživa snažil odlišovať zovňajškom i spôsobmi, ako to už synovia robievajú, a podarilo sa mi to. Môj otec bol pre mňa impulzátor – dával mi impulzy, nie príkazy. Mama bola „echtovná“ prísna učiteľka, až by som povedal, že to nebolo celkom normálne. Otec bol vo výchove liberál a rozdiel medzi prístupmi rodičov bol v našej rodine zdrojom určitého napätia. Rovnaký vzorec, aký vo výchove používal môj otec, som od neho neskôr prevzal ja pri svojich deťoch.

Daniel Hevier: Občas som vybehol na svoje deti, nech zmiznú, lebo práve píšem pre iné deti (Video: Iveta Tanoczká, Michaela Barcíková)

Bol v 50. rokoch liberálny prístup k výchove bežný?

Myslím si, že ľudia na dedinách v podstate mali vo výchove liberálny prístup. Deti sa tam vychovávali tým, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.