Slovenská krava je ohrozený druh, prvé družstvá idú likvidovať stáda (+ video)
Farmári predávajú mlieko so stratou, zatiaľ čo obchodné reťazce si k nemu prihodia ešte svoju maržu. Na Slovensku je prebytok mlieka zo zahraničia.
Poľnohospodárske družstvo v Dubovom pri Turčianskych Tepliciach nikdy nepatrilo medzi šampiónov v dojení. Ich kravy dávajú priemerné množstvo mlieka. Maštale, traktory, administratívna budova – všetko vyzerá ako za hlbokej normalizácie.
V Dubovom sa posledné štvrťstoročie vlastne len snažili pokračovať v tom, čo tu postavili komunisti. Aj to však onedlho prestane platiť. Družstvo sa v najbližších týždňoch chystá skončiť s dojením mlieka.
V praxi to znamená, že 100 až 130 kusov kráv nechajú bez náhrady vybiť. „Vyberieme najhoršie kusy a tie skončia na bitúnku, zvyšok stáda už budeme chovať len na mäso,“ hovorí predseda družstva Jozef Michalec.
Slovenský trh, na ktorom je stále viac než 130-tisíc dojníc, výpadok Dubového nijako nezasiahne. V samotnom družstve sa však život zmení zásadne. Dojáreň zatvoria po štyridsiatich rokoch nepretržitej prevádzky.
„Mrzí ma, že nemám o tri roky viac, aby som bol na dôchodku a nemusel to riešiť. Kto nepracoval celý život so zvieratami, nemôže pochopiť, čo teraz zažívame,“ hovorí Michalec.
Video: Po 40 rokoch končia s výrobou mlieka
Autor: Vladimír Šnídl
Družstvo so šesťdesiatimi zamestnancami zasiahol fenomén, ktorému farmári nepovedia inak než mliečna kríza. Zatiaľ čo zákazníkom prináša nízke ceny mlieka, farmárov pripravuje o posledné možnosti, ako financovať dlhodobo stratovú výrobu.
„Mlieko, čo my tu vyrobíme, stojí menej než obyčajná minerálka, ktorá sa len stáča do fliaš. Veď to je absurdné,“ posťažuje sa Michalec.
Po Dubovom môžu už čoskoro prísť na rad ďalší. Len niekoľko kilometrov odtiaľ leží obec Blatnica s poľnohospodárskym družstvom Gader.
Jeho vedenie sa snažilo na horšie časy pripraviť. Družstvo si vybudovalo vlastnú mliekareň, vyrába vlastné syry, jogurty či tvaroh. Viaceré výrobky získali ocenenia Slovak Gold.
Napriek tomu je aj v Blatnici podobná atmosféra ako v Dubovom. „Mliekareň nám dnes pomáha len k tomu, aby sme mlieko nevylievali do kanála. Nedokážem odhadnúť, ako dlho ešte vydržíme,“ hovorí predsedníčka Zlatica Holubová.
Cena, za ktorú sa mlieko nevyrobí
Pri pohľade na ceny mlieka je evidentné, že na trhu niečo zásadne zlyháva. Náklady na výrobu jedného litra dosahujú 36 až 40 centov.
Reč je pritom len o nákladoch na strane družstva, ktoré pokrývajú starostlivosť o kravy, nákupy krmiva, energie, mzdy a ďalšie položky. Potom nasleduje spracovanie v mliekarni, balenie a rozvoz, čo zvyšuje náklady o ďalšie centy.
Na pultoch obchodných reťazcov je však dnes možné kúpiť liter trvanlivého mlieka od 39 centov. Kaufland mal nedávno akciu, počas ktorej tri dni predával mlieko len za 29 centov. Cena mlieka na pultoch pritom už zahŕňa aj DPH a maržu reťazca.
„Výrobca mal dočasný prebytok mlieka, ktoré ponúkol na trh. Túto ponuku sme využili, pretože ide o slovenského dodávateľa, ktorý nám garantoval, že pôjde o mlieko od slovenských farmárov,“ vysvetľuje svoju akciu Kaufland.
Nepomer medzi cenami má jednoduché vysvetlenie: družstvá sú tlačené do toho, aby predávali mlieko hlboko pod výrobnými nákladmi.
„Dnes je to skutočne tak, že farmári predávajú mlieko za podnákladovú cenu, zatiaľ čo niektorí obchodníci si na tom dokážu urobiť aj desať- či pätnásťpercentnú maržu,“ potvrdzuje ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS).
Nejde len o mlieko, ale aj o syry, jogurty a ďalšie mliečne výrobky. Napríklad štvrť kila masla dnes môže stáť menej než euro. Náklady na jeho výrobu sú približne dvojnásobné.
Slovenskí farmári si už po prepade cien v roku 2009 zvykli dotovať výrobu mlieka z iných programov – niekde to je z pestovania pšenice, niekde z repky, niekde z hrozna, niekde z chovu oviec.
Časť nákladov im uhrádza aj štát. Exminister Ľubomír Janhátek (Smer) pred rokom zvýšil platby za každú dojnicu, ktoré dnes pokrývajú zhruba štyri centy na liter. S tohtoročným prepadom cien však už aj táto podpora prestala stačiť.
„Keď bola výkupná cena na úrovni 30 centov, dalo sa nejako prežiť, no medzičasom ceny spadli o ďalšiu tretinu. A to už nehovorím o tom, že trvá aj niekoľko mesiacov, kým nám vôbec uhradia faktúry,“ podotýka Michalec.
Viac otrasov naraz
S farmármi sa tiahne povesť kverulantov, ktorí si vždy nájdu dôvod sťažovať sa. Buď je sucho, alebo je zrážok príliš, inokedy udrú mrazy alebo je zima slabá, a tak je veľa hlodavcov a tí ničia úrodu, no a ceny za výkup sú tradične nízke. V tomto prípade sa však ocitli v situácii, ktorej mohli len ťažko predísť.
Prebytok je v celej Európe, na Slovensko sa mlieko i mliečne výrobky vozia za dampingové ceny. „Že tu máme damping, je evidentné, nikto by reálne nedokázal vyrobiť liter mlieka za 19 centov, čo je dnes bežná výkupná cena,“ hovorí Matečná.
Celé odvetvie zasiahlo niekoľko vecí naraz. Minulý rok zrušila Európska únia takzvané mliečne kvóty, ktoré členským štátom stanovovali strop na to, koľko mlieka môžu vyrobiť. Farmári v Írsku, Holandsku či Belgicku aj v ďalších krajinách okamžite s podporou svojich vlád zvýšili produkciu.
Koľko jedna krava v priemerne nadojí za rok mlieka (v kg)
Pravdou je, že rušenie kvót bolo dlhodobo plánované a východoeurópski farmári mali čas na prípravu. K tomu sa však pridali vyostrené vzťahy s Ruskom, ktoré ako odpoveď na európske sankcie zaviedlo embargo na dovoz mliečnych výrobkov.
V posledných mesiacoch sa spomalil hospodársky rast Číny, ktorá preto obmedzila dovoz. Výrobcovia zo západnej Európy aj z Poľska potrebovali mlieko niekde predať a vhod prišiel aj menší slovenský trh.
Fico sa chopil témy
Slovenskí farmári teraz žiadajú Ficovu vládu o okamžitú pomoc. Štát má podľa nich vykúpiť prebytky mlieka z trhu a začať im vyplácať priame dotácie na výrobu mlieka.
„Okamžitá pomoc by mala predstavovať päť centov na každý kilogram vyrobeného mlieka, teda spolu 43 miliónov eur,“ povedal serveru Aktuality.sk Milan Semančík, prezident Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Štát je tak nútený ujasniť si odpoveď na základnú otázku: Má miliónmi eur dotovať výrobu mlieka, ktorého sú už teraz plné sklady? Alebo nechať riešenie situácie na značne zdeformovaný európsky trh?
Premiér Robert Fico odpoveď ponúkol. Verný svojej typickej rétorike vyhlásil, že k farmárom môže presmerovať peniaze, ktoré pôvodne mala sľúbené slovenská armáda, aby modernizovala zastaralú výzbroj.
„V tomto zastávam jednoznačne názor, že radšej dať na mlieko ako na zbrane,“ povedal Fico v prvom rozhovore po operácii srdca.
Ministerka Matečná Denníku N potvrdila, že prvé opatrenia má vláda na stole. Ministerstvo plánuje z trhu vykúpiť tisíce ton mlieka v sušenom stave. Časť má skončiť v Štátnych hmotných rezervách a časť by sa mohla venovať charite.
„Takýto krok nie je ničím výnimočným, podobne postupujú aj niektoré iné krajiny,“ hovorí Matečná. V susednom Česku sa napríklad Správa štátnych hmotných rezerv rozhodla kúpiť 3-tisíc ton sušeného mlieka za takmer sedem miliónov eur.
Okrem toho slovenské ministerstvo pripravuje pre farmárov viac rôznych úľav – od možnosti kupovať naftu, ktorá by nebola zaťažená spotrebnou daňou, až po príspevky na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných.
Slovenské know-how
Celú krízu v súčastnosti sprevádza mnoho emócií, čo nie je u nás nič prekvapivé. Kravy, mlieko, pasienky, dojenie – to všetko k Slovensku a jeho identite prirodzene patrí.
Michalec pri rozprávaní o mlieku ukáže na turčianske kopce a položí pomerne logicky znejúcu otázku: „Slovensko má ideálne podmienky na chov dojníc. Prečo sa toho máme vzdať v prospech Holanďanov alebo Nemcov?“
Farmári radi poukazujú na to, že výroba mlieka má na Slovensku svoju históriu. Dojnice sa tu začali na odbornej báze šľachtiť už za prvej Československej republiky.
Po vstupe do EÚ viac družstiev investovalo do rozširovania maštalí, aby mali kravy viac priestoru a tým stúpala ich dojivosť.
Tá skutočne dlhodobo stúpa. Zatiaľ čo v roku 2009 priemerná slovenská krava vyprodukovala 5770 kilogramov mlieka ročne, v tomto roku by to už malo byť 6900 kilogramov (výrobu mlieka počítajú štatistici v kilogramoch, nie v totožných litroch).
Koľko bolo dojníc na Slovensku (v tisícoch kusov)
Viaceré slovenské družstvá sa teraz obávajú, že chov kráv bude už onedlho podobne zdecimovaný ako chov ošípaných, ktorý v posledných rokoch doplatil na lacnú konkurenciu z Poľska.
„To už nie je súťaž medzi jednotlivými farmami, ale boj medzi štátmi. Najprv sme prišli o ošípané a teraz to isté hrozí mlieku,“ hovorí Holubová.
Mlieko zostane, ale…
Situácia však stále nie je taká kritická, že by sme sa už nemali viac napiť mlieka od slovenskej kravy. Viaceré družstvá i menšie rodinné farmy dokážu mlieko predávať cez vlastné distribučné kanály. Navyše ani veľké mliekarne a obchodné reťazce si z logistických či reputačných dôvodov nemôžu dovoliť úplne zlikvidovať domácich výrobcov.
„Slovenské mlieko ako také ohrozené nie je, ohrozená je však značná časť slovenských fariem,“ hovorí ministerka Matečná.
S tým súvisí ďalší problém, ktorým je zamestnanosť. Výroba mlieka na farmách zamestnáva podľa údajov poľnohospodárskej komory okolo 6-tisíc ľudí. Polovica z nich môže byť podľa potravinárskej komory bezprostredne ohrozená.
Na nich sú naviazané ešte stovky pracovníkov v pridružených odvetviach, ako je pestovanie lucerky, ktorú farmári využívajú ako krmivo.
Z pohľadu slovenskej ekonomiky nejde o veľmi významné číslo. Družstvá sú však lokálne dôležití zamestnávatelia najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.
Ľudia, ktorí v nich pracujú, majú väčšinou nízku kvalifikáciu a na trhu by si nové zamestnanie hľadali len ťažko. To je aj jeden z argumentov vlády, prečo je podľa nej potrebné výrobu mlieka zachovať i za cenu ďalších dotácií.
„Samotné družstvá prežijú aj bez mlieka, pretože sa môžu ďalej venovať napríklad pestovaniu poľných plodín. Na to by im už však stačil minimum pracovníkov,“ tvrdí Matečná.
Robot miesto dojičiek
Je otázka, či by šesťtisíc zamestnancov v takzvanej prvovýrobe bolo dlhodobo udržateľných aj bez súčasnej krízy.
Do pôdohospodárstva postupne preniká automatizácia. Niektoré družstvá na Slovensku si už kúpili roboty, ktoré dokážu kravy dojiť, a nepotrebujú už dojičky. Navyše ide prevažne o starších ľudí, ktorí budú v najbližších rokoch odchádzať do penzie.
Preto napríklad ani družstvo v Dubovom neplánuje po zlikvidovaní mliečnej výroby prepúšťať. „Vekový priemer je u nás päťdesiat plus, časť našich zamestnancov bude aj tak v blízkom čase končiť,“ hovorí predseda Michalec.
Starších zamestnancov, ktorí často v družstve prežili celý pracovný život, dnes už ani nemá kto nahradiť. Mladí o ťažkú a nie dobre platenú prácu nemajú záujem.
Čistá mzda je bežne okolo päťsto eur. Na družstvách sa začína pracovať pred piatou ráno a končí sa neskoro večer. Dojiť sa musí každý deň vrátane nedieľ a sviatkov.
„Mladí na takú prácu nie sú zvyknutí, nezriedka radšej zostanú doma na podpore,“ poznamenáva Michalec.
Slovensko odkázané na seba
Slovensko si so súčasnou situáciou musí poradiť samo. Podľa diplomatov, s ktorými Denník N hovoril, nie je možné od Európskej únie čakať nejakú významnejšiu pomoc – viaceré západoeurópske štáty sú proti tomu, aby Brusel do celej veci zasahoval.
Situáciu by zrejme nevyriešilo ani zrušenie sankcií proti Rusku, respektíve odvetného ruského embarga na dovoz mliečnych výrobkov.
Ruské trhy totiž medzičasom obsadili dovozcovia z krajín mimo EÚ, predovšetkým z Bieloruska. Popritom sa Rusi snažia posilňovať vlastnú produkciu.
Výroba mlieka a mliečnych výrobkov (v tonách)
A výraznejšiu pomoc nemožno čakať ani zo strany reťazcov, resp. od slovenského zákazníka, ktorému tradične záleží hlavne na nízkej cene.
„Obchod ceny mlieka nenastavuje, stanovuje ich trh na základe ponuky a dopytu zákazníkov. Ceny klesajú, pretože je mlieka prebytok,“ podotýka napríklad hovorca reťazca Kaufland Martin Gärtner.
Podľa Kauflandu navyše celá kríza súvisí aj s tým, že mladá generácia už nemá na mlieko taký návyk ako generácie za minulého režimu. „Významnú úlohu v tomto smere hrá samotný spotrebiteľ a jeho spotreba mlieka,“ dodáva Gärtner.
Tlak na zmenu
Podľa optimistov by súčasná situácia mohla zároveň znamenať aj istú príležitosť. Štát je totiž viac než kedykoľvek predtým tlačený do toho, aby si po viac než dvadsiatich rokoch od rozdelenia ujasnil, aké poľnohospodárstvo vlastne chce mať.
Dlhodobo totiž chýba jasná stratégia, ktorá by hovorila, či zachovať družstvá v ich súčasnej podobe, či primárne pestovať pšenicu alebo repku, či chovať kravy viac na mlieko alebo na mäso a podobne.
Spolu s tým sa zvyšuje tlak aj na samotné družstvá, aby začali pracovať na svojich nedostatkoch.
Viacerí poľnohospodári, s ktorými Denník N hovoril, priznávajú, že silnou stránkou slovenských fariem nikdy nebola vzájomná spolupráca. „To je, bohužiaľ, náš problém, že si niekedy neveríme ani nos medzi očami,“ uznáva aj prezident potravinárskej komory Semančík.
Ministerstvo už dlhší čas farmárov tlačí, aby zakladali takzvané odbytové združenia, ktoré by im dali väčšiu silu na trhu, a to pri rokovaní s odberateľmi alebo pri nákupe strojov či materiálu.
Takýchto združení na Slovensku funguje len pár, jedným z najväčších je Odbytové družstvo Sever, ktoré zahŕňa 22 družstiev prevažne zo Žilinského kraja.
„Výhodou je, že všetky možné komodity, od pneumatík cez náhradné diely až po hnojivá si môžeme nakupovať vo veľkom. Vďaka tomu niekedy dosahujeme výrazné zľavy,“ hovorí predseda OD Sever Vojtech Pekárik.
Popritom dokázalo združenie podľa Pekárika v minulosti vyrokovať pre členov aj vyššie výkupné ceny mlieka. „Na liter mlieka sme mali o niekoľko centov vyššie ceny než družstvá, ktoré postupovali samostatne.“
Kritici združovania namietajú, že OD Sever bolo po príchode krízy prvé, ktorému dala veľká mliekareň v Kežmarku výpoveď. Pekárik však tvrdí, že si to mliekareň mohla dovoliť len preto, že slovenský trh je stále rozdrobený. Vďaka tomu majú odberatelia na výber mnoho malých hráčov, ktorí sú ochotní ísť na nižšie ceny.
„Podiel nášho združenia na trhu je stále zanedbateľný. Pokiaľ by tu však fungovalo niekoľko silných hráčov, ako to môžeme vidieť na Západe, nemali by už odberatelia taký manévrovací priestor,“ dodáva Pekárik.
Dotácie len pre životaschopných
Ďalším rozdielom v porovnaní so Západom je, že na Slovensku sa len minimálne rozvíja agroturistika, ktorá farmárom môže prinášať ďalšie významné percento tržieb.
V Rakúsku, Holandsku aj vo Francúzsku je bežné, že si rodina zaplatí víkend na malej farme. Deti majú priamy kontakt so zvieratami, od majiteľa ráno dostanú čerstvé mlieko a syr.
Návšteva slovenských družstiev dnes môže lákať len milovníkov socialistického retra, nehovoriac o tom, že by tam sotva našli nocľah.
Ministerstvo pôdohospodárstvo tvrdí, že slovenské družstvá chce v blízkej budúcnosti rozdeliť podľa výkonnosti a dotácie na mlieko vyplácať len životaschopným.
Úradníci dnes podľa ministerky vymýšľajú kľúč, podľa ktorého takéto rozdelenie urobiť. „Pomoc sa bude týkať už len tých, ktorí budú mať produkčné, ekonomické a reprodukčné ukazovatele na požadovanej úrovni. Nechceme peniaze hádzať do bezodnej studne,“ tvrdí Matečná.
Zaujímavosti o slovenských kravách
Na slovenských farmách existujú tri druhy chovov. Na bežnom družstve obvykle chovajú časť stáda na mlieko a časť na mäso. Popritom existujú ešte špeciálne farmy, kde sa chovajú takzvané matky býkov. Tie sú špeciálne šľachtené, aby rodili plemenného býka, ktorého životnou náplňou bude oplodňovať kravy.
Z prvých dvoch druhov sa paradoxne dlhšie dožívajú tie kravy, ktoré sa chovajú na mäso: na Slovensku sú to väčšinou plemená Limousine, Charolais, Aberdeen Angus alebo Siemental. Tieto kravy slúžia na to, aby za život porodili čo najviac teliat, čo môže byť osem až desať – tehotenstvo kravy trvá zhruba deväť mesiacov. Obvykle rodia do desiatich rokov života, potom už nie sú schopné ďalšieho oplodnenia a končia na bitúnku.
Ak krava porodí býčka, ten sa dožíva len dva roky – naberie dostatok mäsa a ide na bitúnok. Býčky z bežných chovov majú totiž smolu, že na rozdiel od plemenného býka nemajú vhodnú genetiku na ďalšie rozmnožovanie. Ak sa narodí kravička, bude žiť dlhšie, lebo bude slúžiť na rodenie ďalších teliat.
Prvýkrát je krava pripravená po 15 mesiacoch veku. Vtedy k nej privedú plemenného býka, ktorý na ňu buď „skočí“, alebo nastúpi inseminátor. V tomto prípade je postup zložitejší. Býk stojí v takzvanej inseminačnej stanici, kde produkuje semeno, ktoré sa zamrazí. Inseminátor ho následne pomocou pipety aplikuje do kravy.
Kravy, ktoré sú chované na mlieko, majú život kratší. Dojiť sa začínajú po prvom otelení, keď sa z jalovice stáva dojnica. Čím viac teliat za život majú, tým sú v mlieku výkonnejšie. Priemerná dojnica má tri teliatka a dožije sa piatich rokov, keď už nie je schopná ďalšieho otelenia a jej dojivosť začne klesať. Vtedy sa jej farmári zbavujú.
Sú však aj šampiónky, ktoré rodia i po desiatich rokoch života. Takéto kravy sú schopné v neskoršom štádiu nadojiť ročne aj viac než 15-tisíc kíl mlieka, zatiaľ čo priemerná dojnica dá len necelých sedemtisíc kíl ročne. Mlieko sa počíta v kilách od vstupu Slovenska do EÚ, keď sa zjednotila metodika so západnou Európou. Mlieko je o niečo ťažšie než voda, jeden liter váži 1030 gramov.
Na Slovensku sa chovajú dve hlavné plemená dojníc. Prvým je Holštýnske plemeno, ktoré má vyššiu produkciu mlieka. Holštýnske kravy sú však málo mäsité, preto sa po ukončení dojenia nedajú využiť na hovädzie mäso.
Druhým rozšíreným plemenom je Slovenská strakatá. Patrí pôvodne do rodiny simentálskych kráv, ktoré začali byť za prvej republiky šľachtené slovenskými chovateľmi. Dávajú síce menej mlieka než Holštýnske, zato sú však mäsitejšie a dajú sa využiť aj na mäso.
Priemerná cena dojnice je dnes na úrovni 700 až 1000 eur. Drahšia je jalovica, ktorá môže stáť dokonca 1300 až 1500. Jalovica je totiž z pohľadu chovateľov „flexibilná“ – môže si zvyknúť na rôzne typy prostredí. Po otelení totiž krava viac priľne k svojmu aktuálnemu prostrediu a v prípade, že by ju družstvo predalo, si bude ťažko zvykať, a teda aj dávať menej mlieka.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
