Denník N

Ako sa liečia obrazy

Maľba Jazdecká bitka od európskeho maliara z druhej polovice 17. storočia  - stav pred reštaurovaním.
Maľba Jazdecká bitka od európskeho maliara z druhej polovice 17. storočia – stav pred reštaurovaním.

Rukami reštaurátorky Doroty Filovej prešli stovky poškodených diel, ktoré vďaka nej opäť žiaria. Jej prácu, ale i spolupráce s Rudolfom Filom môžete vidieť v bratislavskej Galérii 19.

Chlapec zo susedstva, čo sa k nim chodil hrávať a písať domáce úlohy, jej raz povedal, že oni majú doma obraz, na ktorom nič nevidno. „Čo to rozprávaš, taký obraz som ešte nevidela,“ povedala mu Dorota Filová „Ale ja taký naozaj mám,“ opakoval, a tak mu navrhla, nech ho donesie, že sa naň pozrie. „A naozaj na ňom nič nebolo vidno. Priniesol ho so sestrou v deke, roky musel ležať v šope, kde ho našli. Na jednom mieste naň zrejme kvapkala voda, celý bol zaprášený,“ rozpráva Dorota Filová.

Keď ho očistila, zjavil sa pred ňou motív jazdeckej bitky. Samozrejme, že ho celý zreštaurovala, opravila popraskanú vydutú farbu a vyretušovala. Dnes visí v plnej kráse v bratislavskej Galérii 19 spolu s ďalšími maľbami, ikonami či ukážkou sochy, ktoré prešli rukami Doroty Filovovej, aby opäť mohli zažiariť.

„Nikdy som žiaden obraz neodmietla. Vždy sa dá niečo urobiť, hoci môj manžel mal často geniálne nápady typu – zalej to do epoxidu také, aké to je, nič s tým nerob,“ hovorí so smiechom. Napokon, visia tu aj ich spoločné diela, no s týmto nápadom nemajú naozaj nič spoločné. Výstava potrvá ešte týždeň, rovnako, ako aj veľká retrospektíva Rudolfa Filu v Galérii mesta Bratislavy. Takto pohromade všetky tieto diela zrejme tak skoro opäť neuvidíte, oplatí sa na ne nájsť čas.

Pohľad do výstavy so záznamom reštaurovania Jazdeckej bitky.
Pohľad do výstavy so záznamom reštaurovania Jazdeckej bitky. Foto – Peter Piovarcsy
Pohľad na ruskú ikonu troch svätcov – pred reštaurovaním a po ňom. Foto - Peter Piovarcsy
Pohľad na ruskú ikonu troch svätcov – pred reštaurovaním a po ňom. Foto – Peter Piovarcsy
Ruská ikona: Traja svätci (sv. Dávid, sv. Teodor a sv. Konštantnín, 18. storočie. Pri neopatrnom manipulovaní a po uložení v zlých podmienkach bola takmer úplne zničená.
Ruská ikona: Traja svätci (sv. Dávid, sv. Teodor a sv. Konštantín, 18. storočie. Pri neopatrnom manipulovaní a po uložení v zlých podmienkach bola takmer úplne zničená.
Ikona po reštaurovaní.
Ikona po reštaurovaní.

Trpezlivosť a zodpovednosť

Na výstavách väčšinou vidno iba výsledok, a aj to si asi iba málokto uvedomí, že všetky obrazy, ktoré tam visia, prešli rukami reštaurátorov. Dnes už totiž v galériách nenájdete obraz s vrstvami zožltnutého laku, ktorý zakrýva pôvodné žiarivé farby.

Dorota Filová patrí ku generácii prvých absolventov reštaurovania u profesora Karla Veselého na bratislavskej VŠVU. V šesťdesiatych rokoch nastúpila do Slovenskej národnej galérie a odvtedy jej rukami prešlo množstvo diel. Hovorí síce, že reštaurátorkou sa stala preto, lebo mala málo nápadov na vlastnú tvorbu, fakt je však ten, že bez vynaliezavosti a dobrých nápadov by mnohé z diel, na ktorých pracovala, nikdy nezískali späť svoju krásu.

„Človeku je do plaču, keď k nemu príde veľmi zničená vec, priam smrteľne chorá. Jeden muž mi priniesol ikonu troch svätých z 18. storočia. Vo dverách mu spadla a rozsypala na malé kúsočky. Dvadsať rokov ma čakala v škatuli, kým som si ju vzala na chalupu a poskladala,“ hovorí Dorota Filová. „Čo je však pre takú ikonu dvadsať rokov čakania? Nič.“

S maľbami, ikonami či so sochami, na ktorých pracovala, strávila množstvo času. Viac ako kurátori, ba možno viac než samotní autori. „Na obrazy sa dívame mesiace, celkom zblízka, a vidíme veci, aké človek inak nepostrehne. Vôbec to nie je nudná práca, naopak. Sme síce údržbári, ale keď človeku pod rukami vychádza pôvodná maľba, je to krásne. Mnohé z nich by tu bez nás už neboli,“ hovorí Dorota Filová.

Prízvukuje však, že okrem trpezlivosti je dôležitý najmä pocit zodpovednosti. „Ak svoj obraz pokazí autor, nič sa nedeje, namaľuje ďalší. Ale ak reštaurátor urobí nejakú chybu a odstráni čosi z pôvodnej maľby, už to nikto nikdy nevráti späť. Dnes už sú dokonalejšie techniky reštaurovania a ide sa na to omnoho vedeckejšie, ako keď som začínala. Vtedy sme k mnohým veciam pristupovali intuitívne, no obozretne,“ hovorí. „Robím to už celé desaťročia, ešte vždy zažívam prekvapenia. Robme tak, aby sme retuš nemuseli použiť na zakrytie vlastných chýb, lebo ani najkrajšia retuš nezakryje výčitky svedomia. Sme zodpovední za originál, ktorý je v našich rukách. Je nenahraditeľný,“ hovorila na svojej prednáške.

Na každé dielo platí iný postup, nedá sa všetko automaticky zopakovať, na niektoré z metód, napríklad ako opraviť maľbu na sklo, prišla sama alebo s pomocou manžela. Veľa z tých diel, ktoré reštaurovala, si pamätá, nedajú sa však v hlave držať všetky. Ale rovnako sa už nedá dívať na obrazy bez skúsenosti reštaurátorky. „To už nejde, boli sme minule s kamarátkou na výstave – a hneď sme si všimli, že tam hore v rohu je obraz trochu matný, mohli to tam trochu lepšie prelakovať,“ hovorí.

Dorota Filová: Kópia obrazu Bronzina Lucrezia Panciatichi, 2001.
Dorota Filová: Kópia obrazu Bronzina Lucrezia Panciatichi, 2001.

Rudolf Fila: Pocta manierizmu I., 2002.
Rudolf Fila: Pocta manierizmu I., 2002.

Pre radosť

Okrem výberu diel, ktoré Dorota Filová reštaurovala, je v galérii aj zopár kópií a spoluprác s jej manželom Rudolfom Filom. Tú históriu podľa nej už všetci poznajú, ale predsa – vzniklo to akoby náhodou. Keď pracovala v múzeu, na výstavu potrebovali jeden obraz. Nedal sa však požičať, a tak sa jej riaditeľ spýtal, či by nevedela zhotoviť z reprodukcie jeho kópiu. Kedysi robila kópie rada, všimla si, že jej to ide, akurát na to popri práci reštaurátorky nemala čas.

„Povedala som vtedy, že to skúsim. Natiahla som si dve plátna, jedno akoby na skúšku a druhé na istotu. Zistila som, že to ešte stále dokážem. Jedno plátno tak išlo do múzea, druhé som nechala manželovi, nech si s ním robí, čo chce,“ hovorí Dorota Filová.

Rudolf Fila bol v tom čase pedagógom na bratislavskej ŠUP-ke a už predtým začal sám vytvárať iniciačné podmaľby z reprodukcií k ďalším zásahom, respektíve dotváral kópie, na ktorých pracovali študenti v rámci školských zadaní. V čase, keď odišiel zo školy a kópie od študentov ubudli, mala už aj pani Dorota viac času a mohla sa vrátiť k svojej záľube.

Výzva robiť nové kópie prišla aj s kúpou dvadsiatky starých rámov. Výber, akú kópiu a presný výrez či detail urobiť, sa teda odohrával opačne, než by človek čakal. Rozhodoval práve rám – do každého sa Dorota Filová snažila urobiť niečo, čo by sa doň presne hodilo.

„Niektoré z nich manžel domaľoval, iné nie. Podľa čoho? To vedel iba on. Pri niektorých povedal, že už k nim nemá čo dodať. A ja som mu potom vravela, nech len trochu porozmýšľa, že určite ešte na niečo príde.“

Reštaurátorka Dorota Filová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reštaurátorka Dorota Filová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Teraz najčítanejšie