Napunk
Márk Finta
Cesta druhej triedy číslo 573, ktorá spája Komárno so Šaľou a Šoporňou, na prvý pohľad nepôsobí ako významná cestná komunikácia. A ani ju tak nepostavili. Keď však v roku 2020 dokončili Monoštorský most v Komárne, cesta sa zrazu stala severojužnou dopravnou tepnou, hoci na to nemá parametre.
Veľkým problémom sa stala preto, že tam chýba strategické plánovanie a politická vôľa – krátkodobé, pomerne rýchle riešenie ani neexistuje.
Preťaženosť cesty číslo 573 si už vyžiadala nemálo ľudských životov, úsek okolo Kolárova už v médiách dostal meno „Cesta smrti“.
Prvé zásahy môžu byť len improvizované, odbremeniť tento úsek a celú regionálnu cestnú sieť sa dá len rozvojom cestnej infraštruktúry, čo si vyžaduje dlhoročné investície.
Región evidentne nie je pre súčasnú vládu prioritou, hoci problémy sa budú len kopiť.
Cesta smrti
Roky mal prezývku „Cesta smrti“ úsek medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, pri autonehodách tam zomreli desiatky ľudí. Pomohlo až otvorenie rýchlostnej cesty R1 v tomto úseku.
Teraz sa obrovská nehodovosť presunula južnejšie. Otvorenie Monoštorského mosta pri Komárne v minulosti mnohí oslavovali, lebo jeho výstavba odbremenila 125-ročný Alžbetin most spájajúci Komárno a Komárom.
V Maďarsku k Monoštorskému mostu postavili cestnú infraštruktúru, ktorá ho spája s hlavnou cestou číslo 1 a diaľnicou M1. Na Slovensku sa však okrem projektov nezrodilo nič.
