Timothy Garton Ash
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite a autor knihy Domoviny
Európa sa ocitla v prvých rokoch novej éry. Kontinent je dnes svedkom veľkého boja medzi dvoma typmi vývoja: liberálnym a antiliberálnym, internacionalistickým a nacionalistickým, medzi integráciou a dezintegráciou. O víťazovi rozhodne sila a zručnosť domácich politických síl, ale aj vonkajší vývoj, nad ktorým majú Európania len malú či dokonca žiadnu kontrolu.
Nejde o jeden moment
Toto stále bezmenné nové obdobie európskych dejín sa začalo 24. februára 2022 rozsiahlou inváziou Vladimira Putina na Ukrajinu. Začiatky sú v histórii kľúčové. V prvých siedmich rokoch po roku 1945 vytvoril Západ vedený USA väčšinu kľúčových medzinárodných inštitúcií, ktoré fungujú dodnes, vrátane OSN a NATO. Európske spoločenstvo uhlia a ocele, založené v roku 1952, určilo smerovanie toho, čo sa nakoniec stalo Európskym spoločenstvom. V prvých siedmich rokoch po roku 1989 sa Európa a USA v podstate rozhodli rozšíriť existujúci euroatlantický poriadok vrátane NATO a Európskeho spoločenstva, ktoré sa pretransformovalo do dnešnej Európskej únie, aj na veľkú časť východnej časti kontinentu.
Dve prekrývajúce sa obdobia, v ktorých sa tento poriadok vytvoril a rozšíril, ale aj narušil – povojnové obdobie (t. j. po roku 1945) i obdobie po páde Berlínskeho múru (t. j. po 9. novembri 1989) –, sa súčasne a zdrvujúco skončili na začiatku rozsiahlej rusko-ukrajinskej vojny v roku 2022. Inštitúcie stále existujú, no kontext sa zmenil. Teraz sa nachádzame v štvrtom roku tejto novej éry – ak chcete, je to ako v roku 1949 v povojnovom období a roku 1993 v období po páde Berlínskeho múru.
Slovo Zeitenwende, ktoré do angličtiny katapultoval vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz v prejave pred Bundestagom 27. februára 2022, sa niekedy prekladá ako „bod zlomu“. Jeho problém však spočíva v tom, že nejde o bod. Prechod z jednej éry do druhej môže byť naštartovaný dramatickou udalosťou v jediný deň, ale trvá roky, kým sa charakter novej éry sformuje a rozpozná – a ešte dlhšie, kým získa trvalé meno. Chcete vedieť, čo sa s Zeitenwende skutočne stalo? Pozrite sa na to v roku 2029.
Tri šoky
Klišé, ktoré predstavuje slovo „budíček“, si vyslúžilo vtipnú odpoveď, že človek sa síce môže zobudiť, ale to neznamená, že aj vstane z postele. Na nedávnom samite NATO v Haagu chceli európski lídri ukázať, že sa nielen zobudili, ale aj vstali z postele, vypili dvojité espresso a teraz sa chystajú odpovedať na výzvy dejín. Pravda však je, že na to, aby sa dostali do tohto bodu, boli potrebné tri veľké vonkajšie šoky.
Skrátene by sa dali nazvať putinovským, siťinpchingovským a trumpovským šokom. Jednotlivci sú v dejinách dôležití a osobný charakter a názory ruského, čínskeho a amerického prezidenta predstavujú významný rozdiel. V každom prípade sa však za menom jednotlivca skrývajú oveľa väčšie udalosti.
V dohľadnej budúcnosti bude Európa naďalej čeliť revanšistickému Rusku, ktoré je odhodlané znovu získať efektívnu kontrolu nad čo najväčšou časťou svojho bývalého impéria. V Rusku dnes funguje vojnová ekonomika s deklarovanými obrannými výdavkami okolo 7 percent HDP, militarizovaná spoločnosť a politický naratív civilizačného konfliktu so Západom. Moskva už dnes vedie hybridnú vojnu proti Európe, pričom nasadzuje prostriedky ako sabotáže, podpaľačstvo, kybernetické útoky a rozsiahle dezinformácie na sociálnych sieťach.
Putin má v Číne silného spojenca Si Ťin-pchinga. Nie je to však len Čína, ktorá je rada, že môže pokračovať v partnerstve s Ruskom, napriek tomu, že to vedie brutálnu neokoloniálnu vojnu proti Ukrajine. Rovnako tak je rado aj mnoho ďalších veľkých a stredných mocností vrátane Indie, Južnej Afriky a Brazílie. Tieto krajiny disponujú po prvýkrát v modernej histórii dostatočným bohatstvom a mocou na to, aby vyvážili Západ. Minulý rok predstavovali v dolárovom vyjadrení ekonomiky krajín BRICS viac ako polovičnú hodnotu oproti krajinám G7 a boli približne o 10 biliónov dolárov väčšie, keď sa prepočítajú na paritu kúpnej sily. Vojna na Ukrajine teda Európanom ukázala, že už žijú v postzápadnom svete.
