Myšlienka je kreatívna, len ak je originálna a užitočná. Takto znie zjednodušená definícia kreativity. Ak sa pýtate, či sú obraz misy s ovocím alebo pieseň o láske užitočné, nie ste sami. Podľa súčasných psychológov a neurovedcov je už dnes pôvodná definícia kreativity nepresná a nedostatočná.
Spisovateľ, textár, ilustrátor a vedúci kurzov kreativity Daniel Hevier tvrdí, že jeho kreativitu do istej miery pozdvihla a pozmenila láska, hnev, melanchólia i ďalšie city. „Nepátram často po zdrojoch toho, prečo niečo vyšlo, ako vyšlo, alebo prečo som použil konkrétne slová. Jednoducho sa to v mojom vnútri poskladalo ako Minecraft alebo stavba,“ opisuje proces kreovania originálnych diel, ktorému sa venuje viac ako polstoročie.
V tomto texte sa dočítate:
- čo je kreativita a ako vzniká kreatívna myšlienka alebo dielo;
- ako podporiť kreativitu u detí;
- prečo by ste počas dňa mali viac snívať, ak chcete prísť na niečo novátorské;
- ako podľa spisovateľa Daniela Heviera rozviniete svoju kreativitu a aké inšpiratívne knihy odporúča.
Kreativita sa prejavuje novátorstvom v prístupe k riešeniu problému, ale aj autenticitou v tvorbe. Neexistuje spôsob, ako ju exaktne merať. Vedci zatiaľ nevynašli jednotkovú škálu, ktorou možno vyjadriť mieru kreativity. Napriek tomu existujú testy, ktoré vám poskytnú odpovede na otázku, či a nakoľko je vaše myslenie kreatívne. Jedným z nich je Guilfordov test divergentného myslenia. Vytvoril ho americký psychológ a vedec Joy Paul Guilford, ktorý sa v rámci svojho výskumu zaoberal myslením a osobnosťou človeka. Test divergentného myslenia odhalí mieru vašej schopnosti vymýšľať originálne riešenia konkrétneho problému.
Vyskúšať môžete aj test kreativity, ktorý vytvoril psychológ a vedec Robert Epstein. Je dostupný v angličtine, nemčine, španielčine a v ďalších troch jazykoch.
Tri cesty ku kreatívnemu cieľu
Kreatívna myšlienka môže v mozgu vzniknúť tromi spôsobmi, hovorí experimentálny psychológ z Drexlerovej univerzity vo Filadelfii John Kounos.
Prvým spôsobom je „aha moment“. Pomyselné rozblikanie žiarovky v mysli, zrod rýchleho nápadu, ktorý sa predral z podvedomia do vedomia. Druhým spôsobom je

Iveta Tanoczká





































