Dušan Mikušovič
Ľubica Karvašová (38) je bývalá diplomatka, dnes europoslankyňa za PS. Pôsobila ako poradkyňa pre európske záležitosti pri troch premiéroch – Igorovi Matovičovi, Eduardovi Hegerovi a Ľudovítovi Ódorovi. V rozhovore hovorí:
- aký bol jej starý otec Imrich Karvaš, ktorému odhalili sochu;
- ako vníma, že sochu odhaľoval súčasný guvernér NBS Peter Kažimír;
- hodnotí aj svoj prvý rok v Európskom parlamente;
- opisuje, ako Slovensko v zákulisí vnímajú európski politici.
Pred niekoľkými dňami bola v Bratislave odhalená socha vášho starého otca, prvého guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša, ktorý presunul tri miliardy korún a množstvo zásob na stredné Slovensko, aby pomohol financovať Slovenské národné povstanie. Dôležitá chvíľa?
Jednoznačne dôležitá chvíľa. Starý otec bol významný odborník, ale možno sa málo hovorí o tom, aký bol človek. Toto bol moment, keď ste ho videli v majestátnom podaní. Tá socha má päť metrov, takže je naozaj majestátna – a má aj zaujímavú štruktúru kameňa, ktorý je taký ostrejší. Núti to zamýšľať sa, lebo on bol ako človek a osobnosť naozaj veľmi ostrý, pokiaľ išlo o hodnoty a princípy, ktoré nikdy nezradil.
Tiež bol večný optimista. Sú spomienky študentov, ktorých učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, podľa ktorých často odchádzal na rokovania s Nemcami kvôli hospodárstvu Slovenska a vracal sa úplne fyzicky zničený, zdecimovaný. Ale na ďalší deň ráno prišiel s novým elánom a nastavením – dobre, poďme hľadať ďalšie spôsoby, ako pomôcť slovenskej ekonomike napriek tomu, že Nemci sa ju snažia ovládnuť.
Starého otca ste nezažili, zomrel v roku 1981, teda pred vaším narodením. Aké spomienky vo vašej rodine o ňom zostávajú?
Pre rodinu je dôležité, že bol odborník, ekonóm, nikdy nebol politik ani nikdy neašpiroval na to byť politikom. Veľmi si strážil svoje hodnoty a princípy, ktoré ako som spomínala, nikdy nezradil. Ale v rodine sa hovorí aj to, že veľmi dôležitá bola preňho láska. Veril, že len s láskou sa dá budovať, aj krajina. S nenávisťou sa dá iba ničiť. Veľmi si zakladal na tom, že láska je súčasť duševnej rovnováhy, a snažil sa túto myšlienku šíriť aj ďalej.
Mal aj zlú vlastnosť, aby sme nemali tento rozhovor len oslavný?
Veľmi veľa pracoval. Keď pracoval v banke, často sa stávalo, že prišiel cez obed na chvíľu domov, oddýchnuť si, stretol sa s rodinou, ale potom robil do neskorej noci. A ráno veľmi skoro vstával. Z pohľadu rodiny to asi bola negatívna vlastnosť, naozaj veľmi veľa času venoval svojej práci. Ale traduje sa u nás aj jedna zaujímavá príhoda, ktorá vystihuje jeho princípy, konkrétne spravodlivosť. Je to príbeh o kyslej smotane.
Karvašová: Fico už lezie Západu na nervy (video)
Ten som nepočul.
Počas vojny nastala situácia, keď nebolo dostatok masla. Starý otec nebol len guvernérom banky, ale aj šéfom úradu pre zásobovanie. Z tejto pozície zakázal predaj kyslej smotany, aby sa suroviny používali na výrobu masla. Jeden deň sa stalo, že niekto domov doniesol kyslú smotanu. Čo spravil? Prosto
