Päť spôsobov, ako určiť príchod búrky s internetom aj bez neho

Možností, ako zachytiť búrku, nebolo nikdy viac, a to najmä vďaka rozširujúcej sa sieti radarov a detektorov bleskov. Príchod búrky sa dá spozorovať aj vtedy, keď nie je k dispozícii internet. Zásadný rozdiel je v čase, ktorý má človek na to, aby sa pred ňou stihol skryť.

Je iné, keď je búrka vzdialená 50 alebo 10 kilometrov. Niektoré búrky sa pohybujú veľmi rýchlo – najrýchlejšie 60 až 70 kilometrov za hodinu, hovorí meteorológ SHMÚ a expert na búrky Miroslav Šinger. Taká by prekonala 10 kilometrov za zhruba 9 minút.

Bežnejšie sú však podľa Šingera rýchlosti okolo 20 až 40 kilometrov za hodinu. „Supercelárne búrky však dokážu byť veľmi rýchle,“ upozorňuje.

Tento typ búrok – takzvané supercely – je výnimočný svojím trvaním, intenzitou dažďa, nárazovým vetrom či krúpami. Môžu nastať kdekoľvek na Slovensku, ale najvhodnejšie podmienky na ich vznik sú na východe.

V dôsledku globálneho otepľovania naberajú na sile krupobitia. Do atmosféry sa dostáva viac vlhkosti aj energie, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť búrok, ktoré prinášajú najväčšie krúpy. Zatiaľ najväčšie zaznamenané krúpy na Slovensku mali osem centimetrov – v roku 2019 v Košiciach a v roku 2023 na Horehroní.

V tomto texte sa spolu s meteorológom pozrieme na päť spôsobov, ako – s internetom aj bez neho – zistiť alebo aspoň odhadnúť, že sa blíži búrka. Sú medzi nimi aj radar, stránka na „live“ sledovanie bleskov, vývoj oblakov či malé prenosné detektory.

1. S internetom: Radary a sieť detektorov bleskov

Meteorologický radar vysiela mikrovlnné signály, ktoré sa odrážajú od dažďových kvapiek, snehových vločiek alebo krúp v atmosfére. Anténa sa pritom otáča dookola a zároveň sa nakláňa v rôznych uhloch – napríklad od 0,5° do 15°. Tak radar „preskenuje“ vzdušný priestor v rôznych výškach. Vďaka tomu dokáže zistiť, kde presne prší, sneží, kde sú silné búrky alebo aká je výška oblakov. Tento cyklus meraní sa opakuje zhruba každých 5 až 10 minút.

Územie Slovenska pokrývajú štyri radary Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) – na západe, východe, na juhu a na severe.

„Z radarového záznamu sa dá pekne odhadnúť, ako sa prehánky a búrky pohybujú. Viete vyhodnotiť, či sa blížia k vám alebo nie,“ vysvetľuje meteorológ SHMÚ Miroslav Šinger, ktorý sa špecializuje na búrky.

Radar zobrazuje zrážky na mape ako farebné oblasti – čím sýtejšia a teplejšia farba, tým silnejší dážď alebo intenzívnejšie zrážky. Modrá znamená slabý dážď, zelená a žltá stredne silný, oranžová a červená silný až prívalový dážď a fialová často naznačuje krúpy alebo veľmi silné búrky.

Vďaka možnosti „prehrať“ si priebeh aj spätne človek vidí smer, ktorým sa zrážky pohybujú. Hoci sa môžu aj mierne stáčať – zväčšovať a zmenšovať, aj laik na základe toho získa aspoň základnú predstavu, aké veľké je riziko, že ho búrka zasiahne.

Radarová mapa na webe SHMÚ ukazuje aj blesky – označené sú čiernym krížikom.

Populárna je aj služba Blitzortung.org, ktorá zobrazuje údery bleskov zachytené sieťou amatérskych detektorov. Zachytávajú elektromagnetické signály a na základe ich času príchodu určia presnú polohu úderu. Farba blesku naznačuje, ako dávno udrel – od bielej (pred chvíľou) po tmavú (starší výboj).

„Väčšinu búrok zachytia aj tieto amatérske systémy ako Blitzortung.org. My máme navyše na novej družici EUMETSAT aj detektor bleskov,“ hovorí meteorológ Šinger.

2. S internetom: Výstrahy SHMÚ

Varovania, ktoré vydáva Centrum predpovedí a výstrah na webe SHMÚ, upozorňujú, že môžu nastať vhodné podmienky pre búrky. Stupne výstrahy sú tri – od najnižšieho prvého po najvyšší tretí. Označené sú na farebnej škále žltá – oranžová – červená.

„Stupeň výstrahy neurčuje len mieru rizika, ale aj pravdepodobnosť, že sa jav naozaj vyskytne. Takže aj výstraha prvého stupňa môže znamenať nebezpečný jav, len s nižšou pravdepodobnosťou,“ vysvetľuje meteorológ SHMÚ.

Pri vydávaní výstrah sa posudzujú sprievodné javy búrky, teda zrážky a vietor, no nie blesky. „Ak by sa vydávala výstraha aj na blesky, v niektorých regiónoch by potom trvala polovicu leta. Časom by to nikto nebral vážne,“ hovorí Šinger a dodáva, že medzi početnosťou bleskov a silou búrky je súvislosť: „Ak má búrka veľa bleskov, zvyšuje sa riziko, že prinesie aj nebezpečný sprievodný jav.“

„Ak je vydaná výstraha na vietor, je vysoká pravdepodobnosť, že aj pri prvom stupni budú padať konáre, napríklad v mestských lesoch. Do lesa by som vtedy nešiel,“ hovorí meteorológ. „Tretí stupeň sa vydáva vtedy, keď je ohrozený aj človek vnútri budovy, no pri búrkach je veľmi zriedkavý.“

So skracujúcim sa časom medzi vydaním výstrahy a časom, pre ktorý platí, sa zvyknú stupne spresňovať.

Naprieč Európou funguje jednotný systém výstrah Meteoalarm, ktorý je dostupný aj pre verejnosť.

3. Bez internetu: Vývoj oblakov

Búrky vznikajú spravidla pri stúpaní teplého a vlhkého vzduchu – teda konvekcii, ktorej sprievodným javom sú kopovité alebo aj „konvektívne“ oblaky.

Typickým príkladom je kopa (cumulus), ktorá sa za vhodných podmienok môže vyvinúť až do búrkového oblaku (cumulonimbus).

„Kopovitý oblak má typický vývoj. Keď rastie do mohutnejšej vertikálnej štruktúry, postupne vyzerá ako karfiol. Keď sa prestane kopiť, znamená to, že narazil na stabilnú vrstvu, napríklad tropopauzu. Tam sa začne roztekať do strán a vzniká takzvaná nákova. To už často sprevádzajú zrážky a blesky,“ opisuje Miroslav Šinger z SHMÚ.

4. Bez internetu: Počítanie sekúnd medzi bleskom a hromom

Tento spôsob pomáha určiť, ako veľmi je búrka vzdialená a či sa približuje. Vychádza z rozdielnej rýchlosti šírenia svetla a zvuku v atmosfére. Kým svetlo z blesku dorazí k pozorovateľovi prakticky okamžite, zvuk hromu sa šíri oveľa pomalšie – približne 340 metrov za sekundu.

Na základe sekúnd, ktoré uplynuli medzi bleskom a hromobitím, sa tak dá určiť vzdialenosť v kilometroch. Za každé tri sekundy medzi zábleskom a zvukom hromu sa búrka nachádza približne jeden kilometer ďaleko. Ak napočítame šesť sekúnd, búrka je vzdialená približne dva kilometre. „Ak je rozdiel päť až desať sekúnd, je už dosť blízko,“ hovorí Šinger. Takáto búrka by aj pri pomalšej rýchlosti 20 až 40 kilometrov za hodinu dorazila o približne 3 až 6 minút.

Opakovaným počítaním vzdialenosti sa dá odhadnúť aj to, či sa búrka približuje. Vtedy sa čas medzi bleskom a hromom skracuje.

Nevýhodou tejto metódy je, že hrom sa dá aj za ideálnych podmienok počuť zo vzdialenosti zhruba 20 kilometrov, v praxi to však vzhľadom na prekážky či vietor býva menej – do 10 až 15 kilometrov. Ak je trajektória búrky priamo k pozorovateľovi, ostáva mu na presun do bezpečia najviac pár desiatok minút .

5. Bez internetu: Osobný detektor bleskov

Osobný detektor bleskov je malý prístroj, ktorý slúži na včasné varovanie pred búrkovou aktivitou v okolí. Funguje tak, že zachytáva elektromagnetické impulzy, ktoré vznikajú pri bleskoch. Na základe sily impulzu odhaduje vzdialenosť v kilometroch.

Na rozdiel od aplikácií či radarov nevyužíva internet ani GPS – ide o nezávislé zariadenie na baterky.

Na blesk upozorňuje spravidla zvukovým signálom, pokročilejšie detektory majú aj displej. Na trhu sa ich predáva iba zopár a líšia sa najmä odolnosťou proti dažďu, rozsahom v stupňoch – teda ako široko okolo seba detektor „vidí“ – a rozsahom v kilometroch – na akú diaľku blesk zachytí. Tie najdrahšie s cenovkou 200 eur udávajú rozsah 360 stupňov a dosah až 65 kilometrov.

„Neviem, či to má veľkú pridanú hodnotu – hlavne v horách, kde sa ťažko zistí, čo je za kopcom. No môže to byť zaujímavý experiment,“ hodnotí technologickú vychytávku meteorológ Šinger.

Podobne ako pri počítaní vzdialenosti na základe sekúnd medzi bleskom a hromom, aj v tomto prípade dokáže detektor rovnakým spôsobom určiť, že búrka sa blíži.

Takýto detektor má však aj viacero obmedzení – nefunguje dobre v interiéri. Ak sa v dosahu okolo pol až jedného metra nachádza zapnutý mobilný telefón, vysiela množstvo falošných alarmov. Problém mu môže robiť aj mestské prostredie a rôzne antény a vysielače.

Využitie má najmä pre outdoorových nadšencov, napríklad pri diaľkovej – teda viacdňovej turistike, ďaleko od civilizácie a mimo signálu.