Denník N

Výtvarník so zlomeným rebrom: Stáli nado mnou, že ma ešte udrú

Výtvarník Ľuboš Lorenz má po útoku starostu obce zlomené rebro a skúsenosť s tým, ako mu ľudia z Veľkého Lipníka nadávali. Tak ako v sobotu je aj v budúcnosti pripravený vyraziť do akcie a pomaľovať pamätník pre komunistického funkcionára či politika.

Ako ste na tom po sobotnom útoku a páde z výšky, ktorý sa odohral vo Veľkom Lipníku pri novej pamätnej tabuli pre miestneho rodáka, vplyvného komunistického prokurátora a politika?

Mám zlomené rebro, narazenú ruku, drobné zranenia na hlave, nohe, čele a nose.

Ešte ste v nemocnici?

Nie, pustili ma domov. Povedali mi, že sa to nedá inak liečiť, len ma to bude bolieť. Som doma.

Ako dlho sa budete liečiť?

Lekár mi povedal, že ma to bude veľmi bolieť minimálne mesiac. Či to už bude vtedy vyliečené, netuším, neviem, či čas liečenia nebude dlhší ako mesiac. Zajtra idem opäť do chirurgickej ambulancie, aby mi to pozreli, a potom mám ísť ku všeobecnému lekárovi.

Využijete možnosť podať trestné oznámenie na útočníka, teda na starostu obce Petra Labanta? 

Nemusím, lebo už je stíhaný za dva trestné činy – výtržníctvo aj ublíženie na zdraví. Rieši to už polícia bez toho, aby som musel dávať trestné oznámenie.

Ako to prebehlo?

Vyrútil sa na mňa starosta a drgol ma dolu z debne, asi z metrovej výšky. Spadol som na bok na betón a na roh debny, na ktorej som si pravdepodobne polámal rebro a ruku. Hlavu som si poranil o zem.

Prečo ste sa rozhodli pomaľovať tabuľu venovanú komunistickému prokurátorovi Jánovi Pješčakovi? 

Lebo je to hnusný justičný vrah, komunista, eštebák. Je to človek, ktorý nechal popraviť iného človeka, lebo chcel opustiť a aj opustil územie, prebehol na rakúsku stranu a tam ho postrelili, dovliekli ho naspäť. To bol únos, zasiahnutie do druhého suverénneho štátu, doniesli ho naspäť, vyliečili a popravili. A ešte mu našili trestné činy, ktoré nespáchal, len aby ho mohli popraviť a aby bol exemplárne potrestaný. Aby to už žiadny pohraničník neurobil. Ale tento prokurátor Pješčak je zapletený do mnohých ďalších káuz. Zahladil stopy pri stíhaní Biľaka, je namočený do kauzy Cervanová.

Ako si vysvetľujete, že takémuto človeku postavia pamätnú tabuľu?

Lebo sú hlúpi a zlí. Hlúpy človek, keď mu iní povedia, že toto bol človek, ktorý iným ubližoval a poškodzoval, si povie – tak dobre. Ale oni sú zlí. Im to neprekáža, mali plné huby, on im v niečom pomohol a vymenia vlastný blahobyt za cudzie životy. Nemám na nich pekné slovo, lebo to je hulvátstvo. To je strašné, že ho budú obhajovať. Za to by mali sedieť v base.

13315289_10154486679844311_5602999678337625110_n (1)
Foto – Facebook Ľuboša Lorenza, Tomáš Makara

Rozumejú bežní občania Veľkého Lipníka tomu, čo a prečo ste to urobili?

Mám často pocit, že bežný občan nevie narátať do piatich. Neviem, či tomu bežný občan rozumie, ale údajne jeden poslanec bol proti. Neviem, ako veľmi tomu rozumel, ale bol proti. Možno je to naozaj slušný človek. Neviem, kto to je, ale údajne to nebolo jednohlasne prijaté. Lenže keď za to hlasovalo šesť zo siedmich, aj to svedčí o niečom.

A ako na pomaľovanie tabule reagovali občania?

Reagovali tak, že sa nám vyhrážali, nech vypneme kamery, nadávali kameramanom, mne. Stál nado mnou muž, ja som po páde ledva dýchal, hýbal rukami, že mi jednu udrie. Hovoril, nech vypneme kamery, že si to so mnou vybaví. Že čo som to za zbabelca, ja som mu hovoril, že zbabelec je on, keď chce mimo kamier zaútočiť na človeka. Volal sa Labant, bežný občan s rovnakým priezviskom, ako má starosta. Ale bol tam aj iný poslanec – taký mladý holobriadok. Aj nejaká mladá žena mi hovorila, že simulujem, čo kričím, keď mám také zranenia. Tam už neboli len sudcovia z ľudu, ale aj lekári z ľudu. Je to tam hrozné, ale nemyslím si, že táto obec vytŕča. No v tejto obci si našli zloducha, ktorému by mohli odhaliť pomník.

V rodnej obci Biľaka sa náš reportér pomerne často stretol s reakciou miestnych, ktorí skôr ocenili, že to ďaleko dotiahol a čo všetko pre ich obec a kraj Biľak urobil, a nad udalosťami ako pozývací list pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy sa vôbec nezamýšľali. Aká je vaša skúsenosť?

Stretávame sa s tým. Je to hanba, je to smutné a desivé. Je to výsledok práve takýchto tabúľ, ktoré relativizujú zločiny zločincov. Menia hodnoty. Vyznávame zlých ľudí. Nemáme na Slovensku ulicu Jana Palacha, nemáme tabuľu, ktorá by bola venovaná Alojzovi Jeřábkovi, niekde na hranici. Nemáme tu po ňom pomenované ulice, nemáme tu ulicu Milady Horákovej, ale máme doktora Tisa, dodnes máme ulicu Sovietskych hrdinov vo Svidníku. Máme tu bežne kosáky a kladivá. A ľudia si myslia, že to je normálne, to je minulosť, to sa nemá dávať dole. Ale to je propaganda. História znamená, že sa o tom budeme učiť a rozprávať, ale nie, že to budeme velebiť a propagovať.

Fašistické pomníky sa už neodhaľujú, čím to je, že komunistických pribúda?

Po prvé, prebehla denacifikácia a po druhé, bol tu komunistický režim, v ktorom aj fašisti vstupovali do strany. V ktorom najväčší komunisti boli predtým fašistami. Tento režim za fašistu označil každého, s kým nesúhlasil. S tým sa komunizmus vyrovnal ešte drastickejšie, ako by sa mal. A na komunizmus nie je nikoho, kto by to urobil. Vysvetľujem si to tak, že my sme tú slobodu dostali zadarmo. V Rumunsku bolo 5-tisíc mŕtvych ľudí, tam dnes nik nemôže vytiahnuť kosák a kladivo, lebo je po ňom. Spoločnosť je na to citlivá. Komunisti zneužívajú nežnosť revolúcie. Keby viseli na stĺpoch, aj keď som proti tomu, ale keby sa to stalo, tak dnes nevyskakujú.

Ako ste sa dozvedeli o pamätníku prokurátora Pješčaka?

Dozvedel som sa o tom z e-mailovej komunikácie poslanca vládnej strany Františka Šebeja (Most-Híd). Upozornil režiséra Roberta Kirchhoffa, ktorý upozornil ďalších, medzi inými aj Petra Kalmusa a ten upozornil mňa. Sám František Šebej napísal, že sa stala strašná vec a treba to natrieť ako Biľaka. Nepresviedčal nás, ale reagoval na to, čo sme robili. A my sme si povedali, že čo tu má robiť takáto tabuľa, tak sme išli. Nejako sa to od nás čaká a my sme sa zaprisahali, že neskončíme Biľakom a pre nás je to samozrejmosť.

Plánujete aj ďalšie akcie?

Ak zistíme, že niekde je pamätník, ktorý evidentne porušuje zákony a propaguje režimy a hnutia vedúce k potláčaniu ľudských práv, tak je to naša povinnosť proti tomu zakročiť. A keďže polícia na to kašle, neostáva nám nič iné, ako brániť sa pred takou propagáciou vlastnými prostriedkami.

Ktorý pomník alebo busta vás najviac hnevá na Slovensku?

Stále sú to Pješčak a Biľak. Ale v Košiciach máme na námestí kosáky a kladivá, ktoré tam neustále lepí správa mestskej zelene a Richard Raši (starosta Košíc za Smer, poznámka redakcie) a jeho komunisti.

Foto– Eugen Korda, týždeň
Foto – Eugen Korda, týždeň

Sú u nás pamätníky, ktoré si zaslúžia úctu a pozornosť?

Kúsok od Veľkého Lipníka je obec Jarabina, kde majú pamätnú tabuľu pre vojaka Stranka. Je to americký vojak, ktorý je známy z fotografie z Iwo Jimy. A ten si to naozaj zaslúži. Povedala mi pani z tej dediny, že aj u nich sú komunisti proti takejto tabuli, majú s tým problém, hovoria, že tam ani nežil, a rozmýšľajú, ako ho dať preč a presvedčiť o tom obyvateľov. Ten zápas dobra a zla a slušnosti a hulvátstva tu stále prebieha.

O Biľakovom pamätníku odborný posudok konštatoval, že nejde o umelecké dielo. Ako je na tom podľa vás Pješčak?

Ja som to nemal čas riešiť. Len matne si pamätám, že je to písané zlatým písmom, ale nemal som čas to riešiť. Nech sa vyjadrujú k tomu teoretici umenia a odborníci. Ale nič krásne na tom nie je. Vyskočil som k nej a potom som už riešil iné problémy, keď ma zhodili.

Teraz najčítanejšie