Vlado Rafael
Autor je komentátor magazínu Romano fórum
Minister školstva Tomáš Drucker postavil súkromné a cirkevné školy pred falošnú dilemu. V mene „budovania spoločenskej súdržnosti“ od nich žiada dve veci. Po prvé, ak nechcú byť štátnymi poskytovateľmi vzdelávania, pokojne sa môžu „uzatvoriť do seba“, ale štát im dá na 100 percent prijatých žiakov iba 80 percent normatívu. Druhou možnosťou je, že sa, naopak, stanú štátnymi poskytovateľmi vzdelávania a zapoja sa do tvorby „súdržnej spoločnosti“ tak, že medzi seba vezmú napríklad chudobných rómskych žiakov – potom dostanú aj zvyšných 20 percent normatívu.
Takýto prístup vyvoláva skôr dojem okrádania detí a vydierania ich rodičov, pričom nemá nič spoločné so zlepšovaním inkluzívneho vzdelávania rómskych žiakov.
Bez podpory chudobných žiakov to nepôjde v žiadnej škole
Minister Drucker sa opiera o zistenia školských analytikov, ktorí uvádzajú, že v neštátnych školách sa takmer vôbec nenachádzajú rómske deti z chudobných komunít. To je však spôsobené najmä tým, že zriaďovanie neštátnych škôl do veľkej miery nekopíruje geografickú prítomnosť vylúčených skupín. A ak už aj chudobné rómske deti majú zastúpenie v zmiešaných kolektívoch neštátnych škôl, nemusia spadať do rezortných štatistík sociálneho znevýhodnenia. Preto o nich analytici nemusia vedieť. Vôbec pritom nespochybňujem, že takýto typ vzdelávania môže byť pre rodiny týchto detí aj finančne nedostupný.
Preto by na úvod pomohlo, ak by ministerstvo školstva konečne
