Matúš Kostolný
Robert Fico sa v sobotu na Devíne pokúsil prepísať slovenské dejiny a ukradnúť si aj príbeh kresťanstva na našom území pre seba.
Je to súčasť jeho pokusu ovládnuť Slovensko na dlhé roky a definitívne sa zamurovať pri moci.
Preto hovorí o novom volebnom zákone, sníva o systéme jednej strany ako v Číne alebo vo Vietname. Je to aj dôvod, prečo nás silou-mocou otáča smerom k Rusku a krok po kroku vyťahuje z Európskej únie a NATO.
Veľmi dobre vie, že v spoločenstve západných demokratických krajín nemá šancu byť donekonečna pri moci a beztrestný, tak ho to ťahá k autokratom a diktátorom.
Potrebuje legendu
Súčasťou Ficovho nového politického programu je prepisovanie histórie a budovanie kultu namiesto poctivého a vedeckého bádania.
Trikrát vládol bez dôslednej snahy vystavať vlastnú ideológiu a priniesť silný príbeh, ktorý by Slovensko mohol zjednotiť. Od roku 2006 až do návratu k moci po tom, ako sa skoro dostal do väzenia, ho zaujímali iba peniaze, kšefty, spokojnosť jeho oligarchov a moc.
Teraz už vie, že ak sa chce udržať na čele štátu a postrážiť si beztrestnosť, potrebuje vymyslieť legendu.
Proti veľkým, ale nie proti Rusku
Fico rozpráva slovenské dejiny ako príbeh odvážnych starých Slovákov a neskôr Slovákov bez prívlastku, ktorí sa nezľakli a bojovali proti veľkým. Tak by chcel, aby ľudia dnes vnímali aj jeho – ako vodcu malej, ale suverénnej krajiny, ktorý sa nebojí postaviť Nemecku či Francúzsku.
Fakty ho vôbec nezaujímajú. Historici majú jasnú zhodu, že väčšinu z tých tisíc rokov nič ako slovenský národ neexistovalo a ani ľudia, ktorí žili na našom území, neboli preslávení ako najudatnejší bojovníci proti veľkým národom.
Nesedí ani pokus o paralelu so súčasnosťou. Fico síce s pomocou maďarského premiéra Viktora Orbána zdržiava či blokuje niektoré rozhodnutia Európskej únie a rozhadzuje rukami smerom k Bruselu, Berlínu či Parížu, ale ani náhodou nie je v Európe považovaný za chrabrého rytiera, ktorý sa odvážil postaviť presile.
Príbeh ničí jeho podliezanie Putinovmu Rusku.
