V roku 2020 pôjdu vlaky z Bratislavy do Žiliny 160-kou, cesta sa skráti o pol hodiny
Rýchla trať je už hotová po Zlatovce, Železnice SR si trúfajú, že o štyri roky sa zmodernizuje až po Žilinu. O rýchlejšej železnici do Košíc môžeme len snívať.
Z Bratislavy do Žiliny za hodinu a tri štvrte? Vlakom to bude realita v roku 2020, sľubuje nový generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Tibor Šimoni (nominant Siete).
„Do konca roku 2020 dôjdeme 160-kou po Žilinu. To je ambícia, ktorú by sme radi dosiahli,“ povedal pre Denník N.
O štyri roky chce mať zmodernizované koľajnice medzi hlavným mestom Slovenska a Žilinou tak, aby po nich vlaky mohli ísť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Dnes na nich platí spravidla rýchlosť 120 kilometrov za hodinu.
Rýchlejšie ako autom
Pri spomínanej vyššej rýchlosti by mohol byť vlak z Bratislavy v Žiline aj rýchlejšie ako auto. Po cestách dnes táto trasa trvá podľa Googlemaps približne dve hodiny, zatiaľ čo najrýchlejší vlak IC Regiojetu ju zvláda za 2 hodiny aj 17 minút.
Keď sa koľajnice až po Žilinu prispôsobia rýchlejšej jazde s menej oblúkmi, ušetria cestujúci v IC vlaku polhodinu. Menšia časová úspora – asi 20 minút – sa očakáva od rýchlikov, ktoré túto trasu dnes absolvujú za 2 aj trištvrte hodiny. Tieto vlaky častejšie zastavujú, pridať na 160-ku sa navyše oplatí až v dlhších súvislých úsekoch železnice.
Štát si na dodržanie termínu roku 2020 trúfa. Ale trúfal si aj so stavbou D1 medzi Bratislavou a Košicami a všetky termíny pre ňu sa doposiaľ ukázali ako fikcia.
S koľajnicami to môže byť inak. „Myslím si, že je to reálne, tam by nemali byť nejaké meškania,“ hovorí šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková.
Robia na tom už dlhšie
O zrýchľovaní železničných tratí sa síce hovorí menej ako o diaľniciach, ale už sa na roky pracuje. Začalo sa to ešte v roku 1999 úsekom Cífer – Trnava.
Rýchla trať je dnes hotová po Zlatovce, RegioJet tam už aj jazdí 160-kou. Rýchliky Železničnej spoločnosti Slovensko ešte nie sú na 160-ku stavané, železničiari plánujú do ich prípravy na vyššiu rýchlosť investovať v najbližších rokoch.
Okrem modernejšej trate a vlakov treba pri vyššej rýchlosti aj viac dbať na bezpečnosť. Aj modernejší bezpečnostný systém železničiari postupne dopĺňajú, mal by vedieť napríklad automaticky rozoznať, kedy treba spomaliť či zastať.
Rýchla trať z Bratislavy po Zlatovce vyšla na 747 miliónov eur. To je účet hlavne za vyrovnávanie trate – pre rýchlejšie vlaky sú problém ostré oblúky.
Meškanie sa nedá vylúčiť
V hre aj tak zostáva veľa nástrah, ktoré môžu Šimoniho plán – mať hotovú rýchlu trať po Žilinu v roku 2020 – odsúvať.
Posledný, 17-kilometrový úsek koľajníc pred Žilinou, ktorý sa ešte ani nemodernizuje, je medzi Púchovom a Považskou Teplou. Najlacnejšie ho podľa dokumentov z tendra núka vynoviť konzorcium okolo Doprastavu za 365 miliónov eur. Ak sa nič nepokazí, táto modernizácia potrvá podľa štátnych odhadov niečo vyše tri roky.
O tom, že meškanie nie je ani na železnici výnimočné, svedčí napríklad rozostavaný úsek od Zlatoviec po Trenčiansku Teplú. Mal byť zmodernizovaný v apríli, termín sa presunul na november, pretože sa vyskytli neočakávané záplavy na rieke Váh a iné problémy. „Už teraz je avízo, že ani november pravdepodobne nestihnú,“ povedal Šimoni.
Na trase Bratislava – Žilina stále treba zmodernizovať žilinský železničný uzol. Technicky to môže byť jedna z najzložitejších súčastí rýchlej trate z Bratislavy po Žilinu – pre rôzne druhy trakčných vedení.
S touto časťou prác plánujú železničiari začať v roku 2018. „Bude to komplexná modernizácia toho uzla. Začneme s ňou na prelome rokov 2018 a 2019, ale to sa ešte netýka stanice v Žiline,“ vysvetľuje Šimoni.
Na modernizáciu samotnej žilinskej stanice sa ešte musia nájsť peniaze. Eurofondy sa na stanice používať nesmú, okrem technologickej časti, ktorá bezprostredne súvisí s prevádzkou železničnej dopravy.
Do Košíc nikdy?
Ak sa rýchla trať na trase Bratislava – Žilina do roku 2020 podarí, bude to na dlhý čas posledný významný železničný míľnik. Vízia, že by sa reálne pokračovalo od Žiliny až po Košice, je z dnešného pohľadu totiž len ťažko reálna.
„Na úseku Košice – Žilina plánujeme modernizovať tri úseky: Liptovský Mikuláš – Paludza, Poprad – Lučivná a Poprad – Spišská Nová Ves. O ich spolufinancovanie sa uchádzame v rámci Operačného programu integrovaná infraštruktúra a fondov CEF. Na ostatné úseky v dĺžke 240 kilometrov je riešená len štúdia realizovateľnosti, stav ich pripravenosti je bohužiaľ pomerne nízky,“ dodal Šimoni.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
