Búrka na Pohode ako pred rokom je veľmi málo pravdepodobná. Na aké počasie sa pripraviť a čo si zbaliť

Pohoda sa začína na trenčianskom letisku uprostred toho, ako Slovenskom prechádza výrazný studený front, ktorý dostal meno Gabriel. Priniesol aj búrky, lejaky a prudký vietor. V pondelok večer veterná smršť spôsobila výraznejšie škody na východnom Slovensku vrátane strhnutých striech, polámaných stromov a zdemolovaných áut.

Predpoveď počasia sa s blížiacim sa začiatkom festivalu zlepšuje. Situácia v najbližších dňoch by sa mala upokojovať, no dozvuky studeného frontu ešte od štvrtka do nedele ovplyvnia počasie aj na trenčianskom letisku.

„V oblasti Trenčína by malo prevažovať oblačné počasie. Oblačnosť bude premenlivá, ale väčšinou veľká. Očakávame aj prehánky. Nie je vylúčená ani búrka, aj keď je to málo pravdepodobné,“ povedal v stredu na tlačovom brífingu meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Beránek.

Pravdepodobnosť výskytu nebezpečných javov pri búrke, ako sú silný vietor, krúpy a prívalový dážď, je podľa neho síce minimálna, ale nedajú sa vylúčiť. „Pri búrke by vietor mohol prechodne výrazne zosilnieť, ale s takýmto časovým odstupom sa to nedá povedať dostatočne presne,“ zdôraznil. Neistota v tomto parametri je podľa neho „veľmi vysoká“. Presne to je ťažké na predpovedaní búrok, ich neistota.

„Po veľkých horúčavách, ktoré vystriedali daždivé dni a zima, nás podľa našich informácií čakajú dobré dni,“ hovorí riaditeľ festivalu Michal Kaščák. Štvrtok a piatok by mali byť „z pohľadu festivalového počasia“ podľa neho ideálne a na predpovede na sobotu si chce ešte počkať. „Dôležité je, aby sa ľudia pripravili na chladnejšie noci, aby boli pripravení aj na prípadné prehánky, ale nemáme avizované žiadne extrémne situácie,“ hovorí.

Po skúsenosti s búrkou a pádom stanu počas minuloročnej Pohody niektorí ľudia do poslednej chvíle váhajú, či na festival ísť. „Chceme počkať na predpoveď a podľa situácie sa rozhodnúť,“ hovorí Zuzana, ktorá má aj s priateľom lístky kúpené už rok.

Akú pravdepodobnosť majú rôzne scenáre počasia

Zrejme najužitočnejšími vecami, aké si môže človek idúci na Pohodu zbaliť, sú gumáky, pršiplášť a viac vrstiev oblečenia. Denná teplota popoludní má byť okolo 20 stupňov Celzia, no v noci z piatka na sobotu môže klesnúť k len desiatim stupňom Celzia, ukazujú modely SHMÚ a Európskeho centra pre strednodobé predpovede (ECMWF).

Grafy nižšie zobrazujú pravdepodobnosť, s akou sa budú vyvíjať teplota, zrážky a vietor podľa meteorologického modelu A-LEAF, ktoré vyvíja konzorcium európskych meteo služieb vrátane SHMÚ. Predpoveď vzniká tak, že výpočet sa spustí viackrát s mierne odlišnými počiatočnými podmienkami. Výsledný graf ukazuje, kde sa výsledky zhodujú najviac a ako veľmi sa rozchádzajú.

Plnou čiarou je zobrazený takzvaný medián, čiže stredná hodnota pre každý parameter.

Tmavšie pásmo okolo znamená veľkú pravdepodobnosť – rozsah, v ktorom sa podľa modelu bude parameter pohybovať s veľkou pravdepodobnosťou (v 50 percentách prípadov).

Svetlejšie pásmo ukazuje extrémy – krajné scenáre, ktoré síce nie sú pravdepodobné, ale môžu nastať.

Čím sú horné a dolné okraje pásiem ďalej od seba, tým je neistota v predpovediach väčšia.

Kliknutím na obrázok môžete každý graf približovať:

Grafy v tomto texte zobrazujú predpoveď vygenerovanú vo štvrtok o 2.00 h. V tomto čase nebola pre okres Trenčín vydaná žiadna meteorologická výstraha.

Predpoveď sa generuje dvakrát denne vždy o druhej hodine ráno a poobede a je dostupná v sekcii EPSGRAMY na webe SHMÚ.

V meteorológii platí, že z troch parametrov – teplota, vietor a zrážky, sa najťažšie predpovedá posledný. „Najťažšie je predpovedať búrky, búrkové lejaky, prívalové povodne s tým spojené,“ vysvetľoval minulý rok v rozhovore bývalý riaditeľ SHMÚ Martin Benko. Problém je, že búrky sú krátkodobý a veľmi rýchlo sa vyvíjajúci jav, niekedy na veľmi malom území. Preto podľa Benka môže byť na jednom konci mesta lejak a na druhom môže svietiť slnko.

Organizátori prekreslili areál, zmenili stany a najali si meteorológa TV JOJ

Po minuloročnej búrke sprevádzanej silným vetrom, ktorý zapríčinil pád stanu a tri desiatky stredne a ľahko zranených, urobili organizátori viacero opatrení.

Modré veľkokapacitné stany nahradia nové v tvare slzy, ktoré sa podobajú skôr na haly s vlastnou podlahou. „Od poľskej firmy Rekord máme dva oblúkové stany typu RFS. Okrem toho, že majú fixované všetky body, je to zároveň ešte vpredu previazané s podlahou. Takú obrovskú drevenú podlahu sme na Pohode ešte nemali. Už to vlastne nie sú veľkokapacitné stany, ale veľkokapacitné haly,“ hovorí riaditeľ festivalu Michal Kaščák.

Tretí open-air stage – Kofola – bude podobný – v tvare bubliny. „Nie je to oblúk, vyzerá už skoro ako vesmírna základňa. Zastrešené bude iba samotné pódium, zvyšok zostáva open air,“ opisuje riaditeľ festivalu Michal Kaščák.

V porovnaní s minulým rokom sú najväčšie festivalové stavby bližšie k sebe. „Položili sme najviac podláh v histórii, aby sme zabezpečili plynulý chod festivalu pre ľudí i produkciu, máme veľa zastrešených priestorov, čistíme areál, upravujeme produkčné cesty,“ hovoril o záverečných prácach pred otvorením festivalu Kaščák.

Počas výstavby sa podľa neho robili úpravy aj na základe konzultácií s meteorológmi.

Tento rok Pohoda prvýkrát po pätnástich rokoch nebude mať v centrále v letiskovej veži meteorológa z SHMÚ. Namiesto štátnych meteorológov si organizátori najali firmu známeho televízneho moderátora a meteorológa Petra Jurčoviča z TV JOJ.

„Spolupráca s profesionálnymi meteorológmi je dobrá, majú zariadené nonstop pracovisko v letiskovej veži,“ podotýka Kaščák. Každé dve hodiny plánujú prinášať na základe ich predpovedí informácie o počasí na nadchádzajúce hodiny.

Organizátori budú o aktuálnom počasí informovať viacerými kanálmi – prostredníctvom webstránky, sociálnych sietí a festivalovej aplikácie. „O vývoji situácie budeme informovať aj na veľkých pódiách, na LED obrazovkách, pripravujeme aj informačný systém v stanových táboroch vrátane audio a video informovania,“ menuje Michal Kaščák. Ľuďom ďalej odporúča sledovať aj aplikácie a zdroje, na ktoré sú zvyknutí.

Slovenský hydrometeorologický ústav sa tento rok rozhodol svojich meteorológov pre letné festivaly neposkytovať, hoci organizátori za túto službu platili. Predtým na verejnosť prenikli informácie o prepúšťaní zamestnancov a napätej atmosfére. Ústav patrí pod ministerstvo životného prostredia vedené nominantom SNS Tomášom Tarabom.

„Konsolidácia sa v SHMÚ dotkla nielen finančnej, ale aj personálnej stránky,“ vysvetľuje rozhodnutie ústavu jeho hovorca Ivan Garčár.

Počasie v role headlinera

Počasie je tento rok témou číslo jeden pre viacerých návštevníkoch z minulého roka.

Dvadsaťpäťročná Ema sa pred rokom počas búrky nachádzala pod stanom, ktorý spadol. „Bol to strašný zážitok, síce sa nám podarilo spod stanu vybehnúť včas, teda nepadla na nás žiadna konštrukcia, ale aj tak z pádov na zem počas behu nám ostali modriny.“

Hovorí, že v nej tento zážitok zanechal traumu, no na Pohodu sa chystá aj tento rok. „Pre tých interpretov a ten zážitok som ochotná to aspoň ísť skúsiť.“

Aj keď na festival príde rovno z Trenčína, kde býva, s priateľom sa rozhodli kúpiť v areáli parking, aby mali v dosahu auto, do ktorého sa v prípade potreby môžu ukryť. „Aj tak si ale myslím, že sme ešte stále z búrok trochu v strese, čiže asi už aj pri minimálnom náznaku búrky pôjdeme domov.“

Návštevníkov, ktorí sa rozhodli neprespávať tento rok v stane, je podľa reakcií viac. „Chceme prespať len v aute a možno sa zúčastniť kratšie než celé štyri dni,“ hovorí Zuzana, ktorá s odchodom na Pohodu váha a chce si počkať na najaktuálnejšie predpovede počasia. „Mrzí nás, že tento rok asi nik z partie nepôjde. Bude to pre nás úplne iná Pohoda než minulé roky. Sami sme zvedaví, ako to dopadne a či sa jej teda zúčastníme a ako to budeme hlavne celé vnímať,“ dodáva.

Martina, ktorá pred rokom navštívila festival spolu s kamarátkami z Prahy, kde žije, si dáva tento rok od Pohody pauzu, hoci si myslí, že organizátori sa z minuloročnej situácie poučili. „Minulý rok sa našťastie mne ani mojim kamarátom nič nestalo, ale ako človek, ktorý je celkovo na búrky citlivý, som to znášala celkom zle,“ opisuje. „Verím tomu, že to chce len čas a budúci rok názor zmením,“ dodáva.

Mobil nevypínajte, blesky nepriťahuje. Dáždniky ani nenoste

V prípade, že hrozí silný vietor alebo búrka, je v prvom rade potrebné zložiť všetky altánky, slnečníky a podobné konštrukcie a odložiť ich na miesto, kde nefúka. Do areálu je z bezpečnostných dôvodov zakázaný vstup s dáždnikmi a aj ich používanie.

Pevné stavby a autá so zavretými dverami a oknami sú najbezpečnejšími miestami, kam sa dá v prípade búrky a silného vetra ukryť. Organizátori prosia všetkých, ktorým by ostali voľné miesta v aute a mohli by prichýliť okoloidúcich, aby o tom dali vedieť, napríklad zapnutím smerových svetiel – takzvaných blikačiek.

Tým, ktorí sú v stane, sa odporúča posadiť sa so spojenými nohami na izolačný materiál, napríklad deku alebo karimatku, nedotýkať sa stien stanu a konštrukcie, čomu sa však v prípade silného vetra nedá vždy vyhnúť. Spojenie nôh znižuje riziko takzvaného krokového napätia, ktoré vzniká medzi dvomi miestami na zemi po údere blesku.

V minulosti medzi rady patrilo aj čupnúť si na špičky, skloniť hlavu a držať si uši. Ide o takzvanú „polohu pred bleskom“. Dnes však od nej vo väčšine krajín upustila – neexistuje totiž dôkaz, že znižuje riziko zásahu, a je ťažko uskutočniteľné v panike či teréne. Americká Národná meteorologická služba (NWS) prestala odporúčať polohu pred bleskom už v roku 2008 pre nedostatok dôkazov, že znižuje riziko zásahu.

Tým, ktorých by prípadná búrka zastihla v areáli a nestihli by sa ukryť do pevnej stavby, auta alebo stanu, sa radí nebežať a čupnúť si – ideálne na izolačnú podložku, napríklad ruksak. Človek by sa mal vzdialiť minimálne 2,5 metra od kovových konštrukcií a ľudia v skupine by mali byť od seba aspoň 2 metre.

Kam sa skryť a koľko má človek času

Nebezpečenstvo podľa organizátorov hrozí, ak je čas medzi bleskom a hrmením kratší ako 30 sekúnd.

Počítanie sekúnd pomáha určiť, ako veľmi je búrka vzdialená a či sa približuje. Za každé tri sekundy medzi zábleskom a zvukom hromu sa búrka nachádza približne jeden kilometer ďaleko.

Pri 30 sekundách je vzdialenosť asi desať kilometrov. Najbežnejšie búrky sa pritom pohybujú rýchlosťou okolo 20 až 40 kilometrov za hodinu, takže človeku v takom prípade 15 až 30 minút na vyhľadanie úkrytu.

V prípade búrky by sa nemal vypínať mobil, ako tomu mnohí veria. Podľa odborníkov to nijako nepomáha ani neznižuje šancu zasiahnutia bleskom alebo jeho následky. Naopak, pri extrémnom počasí je lepšie mať mobil pri sebe zapnutý, aby ho mohol použiť v prípade núdze alebo sa spojiť so svojimi známymi.

„To, že ho máte vypnutý, vôbec neznižuje pravdepodobnosť, že vás trafí blesk,“ vyvrátil Miroslav Šinger z SHMÚ už po minuloročnej Pohode. Naopak, podľa neho vypínanie mobilov „vyslovene škodí“, pretože keď je potrebné privolať pomoc, človek stráca čas tým, že ho musí zapnúť.

Podobne ani bežné menšie kovové predmety – napríklad kľúče vo vrecku – blesky nepriťahujú. Môžu však spôsobiť popáleniny, keď už človeka blesk predsa len trafí.

Pohoda má na svojom webe zverejnenú aj evakuačnú mapu. „Máme pripravený bezpečnostný plán, ktorý presne opisuje, ako festival reaguje na rôzne typy udalostí. Máme novú pozíciu bezpečnostného manažéra a rozšírený tím ľudí, ktorí sledujú areál aj z bezpečnostného pohľadu,“ uzatvára opatrenia Michal Kaščák.