Iveta Tanoczká
Poradňa N
Svoju otázku pre psychológov posielajte na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu. Všetky vydania poradne a kontakty na linky pomoci nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Som mama dvoch detí – dcéra má 7 rokov a syn 5. Sú vo veku, keď sa vedia krásne spolu vyhrať, no aj sa pohádať doslova pre každú hlúposť. Niekedy sa bijú, inokedy si len vymieňajú nepríjemnosti a navzájom sa provokujú, ale v poslednom čase mám pocit, že tých hádok je čoraz viac. A priznám sa, začína mi to liezť na nervy.
Rozumiem tomu, že súrodenci sa bežne hádajú. Aj ja mám súrodencov a viem, že sme sa ako deti často nezniesli. Ale keď to zažívam ako rodič, je to pre mňa veľmi vyčerpávajúce. Vždy mám pocit, že musím zasiahnuť, ale neviem, ako správne. Nechcem jedného uprednostňovať, no zároveň mám dojem, že ak zasiahneš raz v prospech jedného, druhý má pocit krivdy.
Snažím sa im vysvetľovať, viesť ich k tomu, aby sa navzájom počúvali, ale keď sú v afekte, žiadne rozumné slová nezaberajú. A často je to veľmi rýchle – hra sa zvrtne na hádku za pár sekúnd. Dcéra má silnejšiu povahu, je viac dominantná, a syn je skôr výbušný, a tak sa to často skončí krikom a slzami.
Chcela by som sa spýtať: Do akej miery je normálne, že sa deti hádajú každý deň? Kedy a ako má rodič zasiahnuť? Mám ich nechať, nech si to „vyriešia sami“, alebo vždy vstúpiť do konfliktu? Ako sa dá nastaviť hranica medzi prirodzeným súrodeneckým škriepením a niečím, čo už treba regulovať a usmerňovať?
Chcem, aby mali pekný súrodenecký vzťah aj do budúcnosti, ale teraz mám pocit, že sa skôr učia, ako byť proti sebe.
Sofia, 36 rokov
Odpovedá psychologička Jana Ashford 
Milá Sofia,
začnem odpoveďou na Vašu prvú otázku. Je
