Obrazovkami by sme deti nemali upokojovať, uspávať ani si nimi uľahčovať kŕmenie, hovorí psychologička

V tom, či sa dieťa stane závislým od digitálnych technológií, môže hrať úlohu aj spôsob výchovy, ktorý presadzujú jeho rodičia.

Psychologička Kateřina Lukavská hovorí, v čom si brať príklad z nového trendu majákového rodičovstva, ako spoznať digitálnu závislosť, ale aj prečo si dať pozor na „digitálny cumlík“.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• prečo sa digitálna závislosť nedá zistiť podľa času stráveného pred obrazovkou;
• prečo nefunguje autoritárska výchova a kedy majú, naopak, zákazy zmysel;
• akú úlohu hrá vo vzťahu k obrazovkám takzvaná rodičovská vrelosť;
• prečo je pre prípadné prepuknutie závislosti od mobilu kritické obdobie od 11 do 14 rokov;
• ako regulovať manosféru a algoritmy sociálnych sietí;
• čo znamená rodičovské vyhorenie.

Témou digitálnej závislosti ste sa začali zaoberať v roku 2008, keď sa dostal na trh prvý iPhone. Ako sa odvtedy zmenil digitálny svet?

Veľmi. Najvýraznejšie s nástupom dotykových mobilov. Vtedy ich celosvetovo používalo len desať miliónov ľudí, dnes máme takmer päť miliárd používateľov.

V roku 2008, keď som začínala, sa vedci zameriavali hlavne na internet a na počítačové hry, čo bolo v tom čase médium vyzerajúce najlákavejšie a zároveň…

… ako najväčší strašiak?

Áno. Pár rokov predtým totiž vyšli tri vplyvné štúdie od výskumníka z USA, ktorý sa zameral na hráča Ultima Online, čo bola prvá MMO (massive multiplayer online – pozn. red.) hra, ktorá sa hrá cez internet, s avatarom, vo virtuálnom svete, kde bojujete a plníte úlohy.

V dotazníku položil hráčom jednoduchú otázku, či sa cítia od hry závislí.

A výsledok?

Zhruba polovica odpovedala, že áno. Bol z toho veľký poplach, začalo sa hovoriť