Denník N

Evolučná teória je „najdôležitejším nápadom všetkých čias“

Loď Beagle (v strede), na ktorej sa plavil Charles Darwin za svojimi objavmi. Akvarel od Owena Stanleyho. FOTO - Wikimedia
Loď Beagle (v strede), na ktorej sa plavil Charles Darwin za svojimi objavmi. Akvarel od Owena Stanleyho. FOTO – Wikimedia

Vo štvrtok 12. 2. je Darwinov deň. Pripomíname si význam odkazu diela Charlesa Darwina.

O vede sa často hovorí, že narúša naše sebavedomie. Napríklad Mikuláš Kopernik vyhnal ľudí z epicentra vesmíru a Sigmund Freud nám ukázal, že nie sme takí racionálni, ako sme si mysleli.

Duo výnimočných osobností, ktoré oslabujú náš pocit výnimočnosti a dôležitosti, dopĺňa Charles Darwin. Teória biologickej evolúcie, ktorú Darwin rozpracoval, nás totiž zniesla z výšok pánov tvorstva na zem medzi milióny druhov iných živočíchov. Človek sa stal zvieraťom medzi inými zvieratami.

Dnešok je deň, keď si na celom svete pripomíname narodenie tohto velikána.

Darwinov deň

Darwinov deň sa slávi od nepamäti. „Do širšieho povedomia sa zapísal až v roku 2009, teda pri dvojstom výročí. Končiace sa letopočty sú pre Darwinových obdivovateľov obzvlášť významné, pretože kniha Pôvod druhov bola po prvýkrát publikovaná v novembri 1859,“ povedal pre Denník N filozof vedy a biológie z Univerzity Palackého v Olomouci Filip Tvrdý.

Biologická evolúcia prírodným výberom

Mechanizmus evolúcie je založený na troch nasledujúcich postulátoch: „V rámci každého biologického druhu existuje variabilita: jednotliví príslušníci druhu sa navzájom, do väčšej či menšej miery, od seba odlišujú v niektorých znakoch a vlastnostiach,“ vysvetlil genetik Vladimír Ferák, ktorý pôsobil ako vedúci Katedry molekulárnej biológie UK.

Za druhý znak považuje Ferák dedičnosť, čiže genetickú podmienenosť tejto variability.

Posledným postulátom, konštatuje genetik, je, že niektoré „z geneticky podmienených variantov majú v priemere viac potomkov ako iné; sú to tie varianty, ktoré sú najlepšie prispôsobené podmienkam prostredia, v ktorom sa organizmus nachádza. Jedince s týmito variantmi sa teda rozmnožujú rýchlejšie ako jedince s variantmi, ktoré sú prostrediu prispôsobené menej“.

Celý proces, dodáva Ferák, vedie k biologickej evolúcii: ,,Keď sa tento proces opakuje po veľký (naozaj veľký!) počet generácií, vedie postupne k premene jedného biologického druhu na nový druh – teda k evolúcii. Tento proces nazval Darwin prírodným výberom, a od Darwinových čias dodnes sa pokladá za základný – hoci nie jediný – mechanizmus biologickej evolúcie.“

Bez evolučnej teórie to nejde

„V biológii nedáva bez evolučnej teórie zmysel vôbec nič,“ napísal pred viac ako 40 rokmi Theodosius Dobzhansky, slávny genetik a evolučný biológ. Jeho slová platia dodnes.

Evolučná teórie býva síce často napádaná, že ide „iba“ o teóriu, lenže v jej prospech existuje taká masívna evidencia, že pochybovať o nej nemožno.

„Stopy evolúcie možno pozorovať na rôznych úrovniach a v rozmanitých oblastiach biológie. Z minulosti: paleontológia (skameneliny); z prítomnosti: šľachtiteľská prax, systematická biológia, ktorá je založená na porovnávacej biológii, biogeografia, a v posledných rokoch hlavne štúdium zápisu genetickej informácie (molekulárna biológia a genetika),“ povedal Juraj Krajčovič z Katedry genetiky PriF UK.

Pôvod pochybností

Odkiaľ sa teda berú pochybnosti o evolučnej teórii? „Pochybnosti v zásade vyplývajú z nechuti k vysvetľovaniu sveta bez účasti nadprirodzených síl. Povedané ešte viac obecne, z nechuti k svetu, ktorý na človeka, jeho život a snaženie kašle,“ vraví Jan Zrzavý, evolučný biológ z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Juhočeskej univerzity.

A hneď dodáva: ,,Chceme žiť vo svete, ktorý na našu existenciu nejako reaguje, odmeňuje nás či trestá, zaujíma sa o nás a rozpráva sa s nami. Chceme žiť vo svete, ktorý má zmysel a, pokiaľ možno, aj cieľ. Toto všetko evolučná teória (rovnako ako každá skutočná veda) ničí: svet opisovaný vedou je studená ľahostajná mašina, ktorá o nič neusiluje.“

Nezhody?

Žiaden z uvedených štyroch expertov, ktorých sme oslovili, si nemyslí, že by medzi biológmi panovali nejaké závažné nezhody o povahe evolučnej teórie. Zrzavý konštatuje, že biológovia „sa režú ako kone“, „ale vždy je to v rámci jednej paradigmy evolučnej teórie“.

Ferák nekompromisne dodáva, že biológa, ktorý by mal o existencii evolúcie pochybnosti, si vôbec nedokáže predstaviť.

Najdôležitejší, no zároveň najnebezpečnejší nápad všetkých čias

Tvrdý vysvetľuje, že americký filozof Daniel Dennett sa vyslovil, že biologická evolúcia je „vôbec najdôležitejší nápad všetkých čias“, pretože dokáže „pomocou čisto mechanických prostriedkov vysvetliť odvekú záhadu vývoja života a jeho pestrosti“.

Podľa Denneta je to však zároveň myšlienka veľmi „nebezpečná“, pretože narúša našu predstavu o vlastnej veľkoleposti ako pánov tvorstva, ktorí sú vytvorení na „obraz Boží“.

A to je vlastne dôvod, prečo je evolučná teória mnohými z nás odmietaná. Vedci, skutoční vedci sa nechávajú viesť iba evidenciou a svoje zbožné priania odkladajú stranou. Nanešťastie, väčšina z nás to nedokáže.

Charles Darwin

  • 12. február 1809 – v mestečku Shrewsbury na západe Anglicka sa narodil Charles Darwin.
  • 1831 – Darwin sa na lodi Beagle vydáva na vedeckú expedíciu, ktorá bude trvať 5 rokov.
  • 1835 – prielom na Galapágoch (súostrovie v Tichom oceáne). Darwin pozoroval viacero druhov piniek, ktoré sa líšili tvarom zobákov podľa toho, akou potravou sa živili.  U piniek, ktoré sa živili hmyzom, sa vyvinul ostrý zobák, zatiaľ čo u piniek, ktoré sa živili semenami, sa vyvinuli silné zobáky na rozbíjanie plodov.
  • 1859 – vychádza Pôvod druhov, kniha, v ktorej Darwin formuluje teóriu biologickej evolúcie s hlavným mechanizmom takzvaného prírodného výberu.
  • 1871 – O pôvode človeka – aplikácia evolučnej teórie na človeka.
  • 1872 – Prejavy emócií u človeka a zvierat – aplikácia evolučnej teórie na výklad ľudskej psychiky.
  • 1892 – Charles Darwin umiera. Je pochovaný vo Westminsterskom opátstve.

 

Teraz najčítanejšie