Keď Američania prestali fajčiť, pribrali

Píše Roberto A. Ferdman, článok zverejňujeme so súhlasom Washington Post

Máloktorá kampaň na ochranu zdravia bola taká úspešná, ako kampaň proti cigaretám. Začala sa už po roku 1900 a vyvrcholila v dnes už slávnej správe najvyššej lekárskej autority Spojených štátov v roku 1964, ktorá jednoznačne tvrdila, že fajčenie spôsobuje rakovinu.

Reakcia, ktorá prišla v nasledujúcich rokoch, bola ohromujúca: Američania začali menej fajčiť. Svojho obľúbeného zlozvyku sa zbavovali v miere, ktorá bola v tých časoch len ťažko predstaviteľná. Dnes vyfajčí priemerný dospelý Američan menej ako 1300 cigariet za rok, a to je sotva tretina oproti počtu, ktorý platil v roku 1963 (4200 cigariet ročne), teda rok pred zlomovou správou.

Prudký prepad vzápätí ukázal, čo sa stane, keď krajina prestáva fajčiť – veľa vecí sa zmenilo k lepšiemu: porovnateľnou mierou klesol výskyt rakoviny pľúc, znížil sa výskyt úmrtí na srdcovo-cievne ťažkosti (vrchol dosiahli v roku 1968) a zredukovalo sa množstvo ďalších zdravotných problémov.

No zaujímavé je, že trend znižovania spotreby cigariet sa zhodoval s jedným ďalším trendom, ktorý až taký pozitívny nie je: a to s nárastom obezity. A bolo by nerozumné si aspoň nepripustiť, že tieto dve veci spolu naozaj nejako súvisia.

„Nikto by nemal odporúčať fajčenie ako boj proti obezite,“ hovorí Charles Baum, profesor ekonómie na štátnej univerzite v Tennessee a autor predmetného výskumu. „Ale buďme realisti, úbytok fajčenia môže mať naozaj vplyv na nárast obezity.“

Baum spolu s Shin-Yi Chou, vedkyňou z Národného úradu pre ekonomický výskum, zisťovali, akú veľkú úlohu na výskyt obezity, ktorý sa za posledné dve desaťročia zdvojnásobil, majú rôzne zmeny v ľudskom správaní. Snažili sa odhadnúť, aký veľký vplyv mohli mať rôzne trendy, ako napríklad diéty či cvičenie. Pri skúmaní rôznych socioekonomických faktorov, ako sú ceny potravín, fyzická náročnosť práce, rast mestskej populácie, zmena rasovej či vekovej štruktúry alebo spotreba cigariet, čerpali údaje z priebežného, takmer 30 rokov trvajúceho prieskumu mládeže. Ten zhromažďuje detailné informácie o sociálnom a ekonomickom zázemí, váhe, výške a mnohých ďalších charakteristikách všetkého druhu o viac ako 12-tisíc mladých ľuďoch.

Vedci analyzovali vplyv rôznych premenných vrátane veku, vzdelania, príjmu či pracovných skúseností. A to, čo našli, je, že nič z toho nemalo na výskyt obezity zásadný účinok. S jednou výnimkou, a to je spotreba cigariet.

„Ani pokles fajčenia cigariet nemal veľký vplyv, ale ak to porovnávame s ostatnými vplyvmi, tak nejaký predsa len mal,“ hovorí Baum. „Podľa našich odhadov môže fajčenie približne za štyri percentá z nárastu obezity,“ dodal.

Inak povedané, vplyv poklesu spotreby cigariet bol najväčší zo všetkých ostatných faktorov, vrátane nárastu urbanizácie či počtu reštaurácií. A k tomuto výsledku dospeli pri všetkých troch rôznych modeloch porovnávania rôznych faktorov.

Súvislosť medzi poklesom fajčenia a rastom, „amerického žalúdka“ nie je ani zďaleka taký pritiahnutý za vlasy, ako sa môže zdať.

To, že cigarety potláčajú chuť do jedla, je všeobecne známy jav, a to aj medzi vedcami, ktorí skúmajú vplyv tabaku na telo. Existuje množstvo štúdií, ktoré potvrdili, že nikotín znižuje pocit hladu a tvrdí to aj najnovší výskum publikovaný v magazíne Science. Dôvody popísala už staršia štúdia z roku 1991: sú nimi zmeny v nervovom systéme, fyzická aktivita a preferencie v spotrebe potravín.

Nie je žiadnym tajomstvom, že cigarety zaháňajú chuť do jedla, čo potvrdili aj vedci, ktorí skúmali vplyv tabaku na telo. Máme obrovské množstvo výskumov, podľa ktorých nikotín naozaj znižuje pocit hladu. Podľa výskumu z roku 1991 za to môžu aj zmeny v nervovom systéme, fyzickej aktivite a spotrebe potravín.

Doteraz síce nebolo dokázané, že fajčenie môže viesť k zníženiu hmotnosti, no je všeobecne známe, že ľudia, ktorí prestanú fajčiť, majú tendeciu priberať. „Prírastok na váhe samozrejme môže variovať, ale môže dosiahnuť pokojne aj päť až desať kilogramov,“ hovorí Yoni Freedhoff, expert na obezitu.

Podľa štúdie zo začiatku 90. rokov, ktorá zistila, že prírastok hmotnosti úzko súvisí s odvykaním si od fajčenia, je tento efekt taký silný, že sčasti vysvetľuje, prečo je pre ľudí také ťažké prestať fajčiť.

Napriek príležitosti zvaliť nárast obezity, ktorá dnes postihuje viac ako tretinu dospelých Američanov, na jednu konkrétnu vec, je skôr pravdepodobné, že za ňu môže celá sieť rôznych faktorov. Samozrejme, niektoré z nich majú väčší vplyv než iné, napríklad nárast prefabrikovaných potravín či množstvo skonzumovaných kalórií. A naopak –  môžu existovať aj menej významné veci, ktoré by sme si ani nevšimli, a preto je dôležité o nich čo najviac debatovať. Pokles spotreby cigariet môže byť jednou z tých dôležitejších.

„Nájsť jasnú kauzalitu je naozaj ťažké, ale som si istý, že pokles fajčenia prispel k nárastu obezity,“ hovorí Freedhoff.

A čo máme chápať ako ponaučenie z tohto tvrdenia? Odpoveďou určite nie je nostalgický návrat do minulosti, keď polovica Američanov pravidelne fajčila. Podľa Bauma by sme výsledky zistení mali chápať ako zaujímavý podnet, ktorý nám umožňuje vidieť spoločenské zmeny ako nejaké vlny, ktoré spôsobujú ďalšie a ďalšie, hoci aj nepatrné zmeny.

„Úbytok fajčenia je určite pozitívna vec,“ hovorí Baum. „Je však užitočné vedieť, aj aké to má vedľajšie účinky.“