Denník N

Aj hendikepovaní majú sexuálne túžby, na Slovensku zatiaľ nevieme, čo s nimi

O mentálne postihnutých ľuďoch sa často hovorí ako o veľkých deťoch. Aj takéto láskavé označenie má svoje úskalia. Môžeme zabúdať na to, že ich sexualita aj telá v mnohých prípadoch fungujú rovnako dobre ako telá dospelých a zdravých ľudí. O tom však takmer nikto nechce počuť.

Psychiatrička Sylvia Bzdúchová sa celý život venuje ľuďom s mentálnym hendikepom a ako jediná na Slovensku má certifikát zo sexuálnej výchovy mentálne hendikepovaných, takže môže robiť poradenstvo a viesť tréningy v tejto oblasti. Dnes už je na dôchodku a má len niekoľko posledných klientov, ktorí potrebujú špeciálny prístup.

„Puberta je ťažké obdobie pre každého, nieto ešte pre ľudí s postihnutím. Robila som na to špeciálne školenie, pretože ich pracovníci tlmili liekmi pre poruchy správania. Často však netreba lieky, ale citlivý prístup.“

Problém so sexualitou mal aj dospievajúci chlapec s mentálnym hendikepom, volajme ho Adam. Hodiny masturboval a nedokázal sa uspokojiť, zraňoval sa, bol nervózny, agresívny. Adamovi rodičia si prišli po radu k doktorke Bzdúchovej. Vysvetlila im, v čom je problém: Adam nevie, ako masturbovať, a je potrebné ho to naučiť. Poradila im, nech synovi objednajú eskortnú službu – teda prostitútku.

Rodičia súhlasili a obvolali niekoľko inzerátov ponúkajúcich takéto služby. Nakoniec sa rozhodli pre jeden nočný klub. Syna však pre istotu sprevádzal otec. Žena v klube Adama naučila masturbovať a tým ho zachránila pred hodinami trápenia sa.

Doktorka Bzdúchová si za svojou radou stojí dodnes. Lepšiu možnosť vtedy podľa nej Adam nemal. Ak sa človek s mentálnym hendikepom ocitne v podobnej situácii, môže sa stať, že mu nemá kto pomôcť, poradiť. Lekári ich odmietajú učiť masturbovať, rodičia sa často hanbia o sexualite svojich detí čo i len hovoriť a personál v domovoch sociálnych služieb by mohol byť obvinený zo sexuálneho zneužívania.

Ak by sa Adam narodil o pár kilometrov západnejšie, nemusel by s otcom chodiť do nočného klubu. V Česku by sa mu venovala sexuálna asistentka, ktorá rozumie nielen potrebe jeho tela, ale aj hendikepu. Prvých päť asistentiek úspešne vyškolili pred rokom. Na Slovensku sa zatiaľ o tejto téme veľa nehovorí. Skôr naopak, hovorí sa o nej čoraz menej. V minulosti bolo niekoľko snáh zaviesť pre hendikepovaných aspoň sexuálnu výchovu. Bolo to však tak dávno, že len málokto si dokáže spomenúť, kedy to bolo a o čo vlastne išlo.

Ladka ma učí, ako sa milovať

„Ladka je sexuálna asistentka a jazdím za ňou dvakrát za mesiac. S Ladkou sa učíme polohy a ako sa milovať. Do Ladky nie som zamilovaný,“ opisuje vo videu svoju skúsenosť dvadsiatnik Tomáš, ktorý sa narodil s Downovým syndrómom.

Pred troma rokmi urobila česká organizácia Rozkoš bez rizika prednášku o sexuálnej asistencii pre hendikepovaných. Okamžite nadchla viacerých rodičov postihnutých ľudí aj organizácie, ktoré s nimi pracujú. Vďaka medzinárodnému projektu vyškolili päť sexuálnych asistentiek. Ich služby dnes využívajú desiatky ľudí s hendikepom a záujem o ne rastie.

Problém prišiel vo chvíli, keď chceli uverejniť mená a kontakty vyškolených asistentiek. Keďže sa s klientmi môžu dohovoriť nielen na poradenstve, ale aj na sexuálnom styku, podľa zákonov by ich polícia mohla stíhať za kupliarstvo.

„Je nepríjemné, keď vám zavolá človek, ktorý nevidí, nemá prístup na internet alebo sa na ňom nevie orientovať, a ja mu na sexuálnu asistentku nemôžem dať kontakt,“ vysvetľovala vo februári riaditeľka organizácie Lucie Šídová.

Sexuálna asistencia nie je len o sexuálnom styku, ale aj o vzdelávaní. V zahraničí ju

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie