Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Prvý turnus výcviku v Národných obranných silách je mediálnou udalosťou tohto leta. Na internete je okolo toho kopec zábavy a zosmiešňovania súčasných vládnych celebrít. Počnúc pánom prezidentom Pellegrinim a končiac trebárs ministrom obrany pánom Kaliňákom. Ak dáme predbežne bokom kontext, tak napriek všetkým posmeškom treba povedať, že účasť prezidenta i ministra obrany a ďalších vládnych potentátov na takomto pilotnom projekte je vysoko žiaduca. Jednoducho preto, aby šli ostatným občanom a občiankam príkladom.
Otázkou však je, či je to aj nasledovaniahodný príklad. Ak by sme naďalej pokračovali v úvahe, ktorá ignoruje kontext, odpoveď by bola jednoduchá. Samozrejme, že áno. Zvyšovanie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti pri existencii limitovanej profesionálnej armády a vo svete plnom eskalujúcich konfliktov je čosi ako psia povinnosť každej zodpovednej vlády. V tomto bode však imunita pred kontextom už praská vo švíkoch. Takže sa kontextu trošku povenujme.
Stavba na zlých základoch
Ak má byť zvyšovanie odolnosti v oblasti obrany a bezpečnosti, ako to požaduje zákon, funkčné, potom musí prevládať v našej malej spoločnosti jednoznačný názor na niekoľko bazálnych vecí: kto je spojencom Slovenska a kto ho ohrozuje;
Ivan Štulajter





























