Denník N

Pellegrini: Neviem, či poznám nejakého homosexuála

Petra Pellegriniho si vybral šéf Smeru Robert Fico, aby na čele parlamentu nahradil nepopulárneho Pavla Pašku. Zdedil po ňom problém s garážami na Bratislavskom hrade. Foto N - Tomáš Benedikovič
Petra Pellegriniho si vybral šéf Smeru Robert Fico, aby na čele parlamentu nahradil nepopulárneho Pavla Pašku. Zdedil po ňom problém s garážami na Bratislavskom hrade. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf parlamentu tvrdí, že Robert Fico si z neho nevychováva svojho nástupcu. Garáže na Bratislavskom hrade považuje za dobré využitie jamy. Očakáva pekné dielo.

 

Ako ste hlasovali v referende?

Ide o tajné hlasovanie. Ak dovolíte, nechal by som si to pre seba.

Väčšina politikov to povedala.

Nech sa páči. Tak, ako nerozprávam, ako volím v parlamentných voľbách, využil by som toto právo a takisto neodpovedal na to, ako som hlasoval v tajnom hlasovaní v referende.

Smer nehovoril veľa o tejto téme. Prečo sa jej strana vyhýbala, ako sa len dalo?

Nemyslím, že sa vyhýbala. Osobne som dokonca odpovedal už mesiac pred referendom, že je divné, aby k referendu, ktoré dosiahla občianska spoločnosť, mali dávať návod politici, a žiadať ľudí, aby volili, ako si žiadajú. Referendum je o tom, že majú rozhodnúť občania a politici s výsledkom nejako naložiť. Zdalo sa mi úplne normálne, aby sme nedávali odporúčanie.

K stovke iných vecí rady dávate. K tomuto nie. Bol v tom kalkul nepohnevať si konzervatívnych aj liberálnych voličov?

Nemyslím si. Na vedení prebiehali diskusie a strana zaujala takéto stanovisko.

 

Video: Pellegrini nevie, či pozná homosexuála (Autor: Martina Pažitková)

 

Európski sociálni demokrati, ktorých ste členom, Slovensko kritizovali, že tu také referendum vôbec je. Nebolo v súlade s tým, čo hovoria, lepšie odporučiť skôr neísť na referendum?

Sme súčasťou európskych sociálnych demokratov a tam si svoje postoje vydiskutúvame. Na Slovensku máme možno, skôr než s témami, problém s referendom samotným. Možno nie sme naučení využívať ho. Preto sme potrebovali zaujať také stanovisko k referendu, aby sme neznižovali jeho vážnosť. V tomto budem súhlasiť so slovami predsedu vlády, že možno príde situácia, hoci dúfam, že nenastane, keď budeme referendum potrebovať. Nie je preto dobré odporúčať neísť k referendu a znižovať jeho váhu. Možno raz štát a ľudia budú potrebovať zásadné rozhodnutia, na ktoré si politici netrúfnu, a budú potrebovať mandát. Odporúčali sme ísť, ale ako hlasovať, sme preto nedali.

Všade na svete sú sociálni demokrati lídri v liberálnych témach. Prečo u nás nie? Prečo ste nedokázali v referende, ktoré bolo konzervatívno-liberálne, povedať: sme sociálni demokrati, takže sme v týchto témach liberálni, hlasujte podľa zásad, ktoré ctíme?

Dali sme stanovisko, aké sme dali. Vzniklo na základe dohody členov vedenia a bolo odsúhlasené jeho väčšinou. Pozerajme sa dopredu.

Boli vo vedení ľudia, ktorí chceli, aby ste vyzvali ľudí neísť hlasovať?

Nie. Myslím, že sme sa veľmi konsenzuálne zhodli, že treba mať úctu k referendu a neodrádzať ľudí.

Peter Pellegrini
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Naozaj sa nenašiel nikto z vedenia, kto by povedal – skúsme to inak, je to sociálno-demokratická a liberálna téma?

Diskusií bolo viac a nebudem hodnotiť, ako jednotlivo prebiehali. Prebehlo to kosenzuálne, bez problémov a toto stanovisko bolo prezentované Smerom.

Máte pocit, že sú na Slovensku gejovia a lesby úplne rovnoprávni?

Samozrejme, v niektorých oblastiach im práva garantujú zákony a antidiskriminačná legislatíva, ktorá sa však netýka len orientácie, ale aj napríklad vierovyznania. Je však pravda, že sú oblasti, kde bude do budúcnosti treba riešiť niektoré veci. Spomeniem klasický príklad ako informovanie sa o zdravotnom stave, dedenie a podobne. Niečo sa dá riešiť dnes inštitútmi, ktoré už zákony poznajú – možno splnomocneniami, či notárskymi zápisnicami. Sú asi aj iné oblasti, ktoré prirodzene vychádzajú na povrch a s ktorými sa bude musieť štát vysporiadať. Robia tak aj okolité krajiny a my nie sme osamelý ostrov. Možno bude lepšie, keď referendum na chvíľu odznie a nebude to na tejto vlne. Lebo, keď sa stretnú dva extrémne názory a keď budú navzájom diskutovať dve radikálne skupiny, nie som si istý, že sa môže nájsť zdravý konsenzus. Diskusiu by mali viesť odborníci. Niektoré veci už vyriešené boli – v ústave máme napríklad definované manželstvo.

Vravíte, že by to malo vychladnúť. Práve to referendum opäť u niektorých ľudí prebudilo pocit, že sú občanmi druhej kategórie. Prečo to neriešiť práve teraz?

Vychladnúť som nemyslel v zmysle, že by sa na to pozabudlo. Myslel som, aby opadli emócie. Ja to tu mám podobné s Bratislavským hradom, pri ktorom je množstvo reakcií viac emóciami než faktami a detailným poznaním veci. Na všetko treba čas a rozumnú diskusiu – ale tak, aby to na jednej strane nevyvolávalo u niektorých pocit menejcennosti a nevyrušovalo to ani tých druhých. Myslím, že sa postupnými čiastkovými krokmi nájde rozumný spôsob.

Ste za manželstvá ľudí rovnakého pohlavia?

Nikde som neevidoval, že by niekto hovoril o manželstvách. Manželstvo je v zmysle ústavy zväzkom jedného muža a jednej ženy, a štát sa zaviazal ho primerane chrániť. Skôr hovorme o registrovaných partnerstvách. Osobne si viem predstaviť nejakú mieru ošetrenia. Myslím si však, že by to malo byť formou úpravy životných situácií.

Takže registrované partnerstvá bez toho, že by sa to tak volalo?

Nie som si istý, či spoločnosť na toto dozrela. Neviem, aké by to vyvolalo emócie. Treba začať najprv životnými situáciami, ktoré by týmto ľuďom uľahčili život. Pre to, že s niekým žijú, by nemali pociťovať, že majú iné práva a iný životný komfort ako ostatní.

Registrované partnerstvá – teda stav, ktorý by väčšina tej komunity chcela – by boli dobrým riešením aspoň za niekoľko rokov?

Neviem, kam dospeje spoločnosť za niekoľko rokov. Niektoré krajiny pred niektorými rokmi také inštitúty nemali a dnes ich majú. Treba zabrániť tomu, aby sa z toho robila politika. Ak sa to stane opäť predmetom politických šarvátok, nepovedie to k ničomu. Či to však povedie až k registrovaným partnerstvám, to neviem.

Takže dobrý cieľový stav pre vás by boli partnerstvá, alebo pozvoľné a nenápadné uľahčenie života?

Nenazval by som to prísť k tomu pozvoľne a nenápadne. Otázka je, či, keď sa vyriešia čiastkové veci, bude taký tlak na registrované partnerstvá.

Ako je na tom s názormi na túto tému Robert Fico?

To sa musíte spýtať jeho. Aj za jeho účasti sa kreoval náš postoj. Sú v ňom pretavené aj jeho postoje.

Je Fico v tejto téme sociálny demokrat?

Musíte sa spýtať jeho.

Máte medzi svojimi priateľmi alebo blízkymi homosexuálov?

Neviem. Ja sa ich na to nepýtam. A pokiaľ sa tým neprezentujú, nie vždy to aj môžem vedieť. Ale určite nemám nič proti nikomu vzhľadom na jeho sexuálnu orientáciu. Určite nie. A možno niektorí takí sú aj v mojej blízkosti, a určite mi to neprekáža.

Keď takí sú, nevyčítajú vám, že ste vo vládnej strane, ktorá má postoje, aké má?

Nie, nestretol som sa s tým.

Nemáte pocit, že si z vás Robert Fico vychováva budúceho premiéra? Takú rýchlu kariéru od poslanca cez štátneho tajomníka, ministra až po predsedu parlamentu u vás v Smere doteraz nikto neurobil.

Určite nie. Vôbec si to nemyslím. O sebe hovorím nerád, ale keď si to tak zoberiem, v strane máme niekoľko nových ľudí na vrcholných pozíciách.

Takú rýchlu kariéru neurobil nikto.

Úprimne, tá posledná funkcia bola aj pre mňa pomerne prekvapivá. Jediný recept, ktorý mám, je, že všade, kam prídem, sa snažím všetko robiť najlepšie, ako viem. Pracujem naozaj od rána do večera.

Pracuje kdekto. Vytiahli len vás.

Od roku 2000 som členom strany. Nepoznal som nikoho vo vnútri. Za 15 rokov to dospelo sem a ja môžem len s pokorou skloniť hlavu a povedať, že si nesmierne vážim, že som dostal takú dôveru. Pred touto funkciou mám veľký rešpekt a milo ma prekvapila aj podpora opozície.

Skúsme sa pozrieť na to, kto vás potiahol. V Smere boli vždy skupinky – východniari okolo Pašku, bratislavská skupinka s Kaliňákom, Počiatkom, Glváčom. Z ktorej skupinky ste vy?

Ja som Bystričan. Možno to je tá výhoda. Nemám nič iné, len pracujem. V tomto prípade asi nešlo o nejaké skupinkárčenie.

Nám to vychádza, že vás vytiahol Fico osobne. On je autor vášho kariérneho postupu?

Určite, že na takéto posty vám môže dať ponuku len predseda strany.

Takže on vás potiahol z poslanca na štátneho tajomníka, na ministra a predsedu parlamentu?

Určite návrh na ministra a na podobnú funkciu vám v každej strane ponúka predseda strany. Áno, ponuku na prijatie pozície predsedu Národnej rady som dostal od predsedu strany. A aj ministra, čo je logické.

Peter Pellegrini
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Hovorí sa v Smere, kto Fica nahradí? Sám hovoril, že už v roku 2014 v politike nemal byť.

Pán predseda je v dobrej kondícii a naplno funguje ako premiér. Momentálne nie je na stole otázka, kto ho nahradí, a ani sa tým v Smere nikto nezaoberá. Ja teda určite nie.

Stretávate sa ešte s Pavlom Paškom?

Samozrejme. Je prvým podpredsedom strany. Stretávame sa na vedeniach strany, na jej predsedníctvach, chodí aj do klubu, keď sa pripravuje schôdza parlamentu.

Tu v parlamente ho veľmi nevídať.

Nemáme kluby len v Národnej rade, ale aj v straníckej centrále. Väčšinou tomu predchádzajú predsedníctva. Je súčasťou strany, logicky sa s nim stretávam.

Osobne ho vyhľadávate, pýtate si od neho rady?

Snažím sa väčšinou riešiť veci intuitívne, tak ako ich cítim. Aj ako predseda parlamentu, a robil som to aj pred tým. Aj na ministerstve financií ma ako štátneho tajomníka hodili do vody, plával som. Išiel som na ministerstvo školstva a aj tam som sa tomu snažil dať moju pečať. A takto sa snažím aj ako predseda parlamentu. Je tu veľa mojich kolegov, ktorí tu sedia roky, sú tu zamestnanci parlamentu, ktorých poznám, keď som dral poslanecké lavice. Necítim sa tu odhodený bokom.

Aktívne s Paškom komunikujete?

Nie. Ale tak, ako sa iných kolegov pýtam na názor, pýtam sa aj jeho. Nie sú to však nejaké konkrétne cielené stretnutia. Väčšinu vecí zvládam sám.

Keďže s ním komunikujete, ako berie svoj odchod z vrcholovej politiky?

Myslím, že je naďalej relatívne aktívny. Má na starosti naše pôsobenie v medzinárodných organizáciách, venuje sa strane. Na jeho pocity sa však musíte spýtať jeho.

Čo vlastne v strane robí?

Je podpredsedom, ktorý má na starosti naše medzinárodné aktivity a zároveň sa venuje štruktúram. Sme veľká strana, ktorá má 15-tisíc členov.

Štruktúry má na starosti Richter.

Ten má ako generálny manažér na starosti ďalšie veci. Sú tam aj iné akcie, vyhodnocujú sa voľby.

Ako jeho odchod beriete vy? Bolo Paškovi ukrivdené?

Rozhodol sa sám. Urobil toto veľké gesto. Nepamätám si, kedy v minulosti opustil predseda parlamentu post z takéhoto vlastného rozhodnutia.

Úplne sám sa nerozhodol. Bol dosť pod tlakom.

Rozhodol sa sám a oznámil to, pre mňa nečakane, vo volebnú noc. Je to veľké gesto.

Smeru to pomohlo?

To opäť môže posúdiť niekto iný.

Ste podpredseda Smeru.

Ani podpredseda strany nevie, čo všetko sa deje v štáte a čo si myslia ľudia.

Aký bol predseda parlamentu?

Ten parlamentný život zvládal veľmi dobre. Každý z predsedov, ktorí tu boli, do toho vložili niečo svoje.

Paška napríklad tie garáže pod Bratislavským hradom.

Viete, to je ten pohľad emócie a nie faktu. Pre mňa sú garáže len malou časťou toho, čo tam vznikne. To je len využitie jamy, ktorá tam bola.

Nebola.

Sčasti bola, lebo to bol kameňolom, z ktorého sa dostavovali časti podlaží. Je to v takom vysokom štádiu rozpracovanosti, že by bolo asi neefektívne, keby sme odniekadiaľ navozili skaly a zasypali tú jamu. Skôr sa teším na tú barokovú záhradu, ktorá tam vznikne.  Musíte sa ísť spýtať krajského pamiatkového úradu, či tam niečo je, alebo nie je, a ako s tým naložiť. Vy ani ja nie sme tie kompetentné osoby. Musíme sa riadiť nariadeniami, ktoré neporušujeme. Prinútil som staviteľov a zmenili sme projekty. Hľadáme nové spôsoby prezentácie. Tá najvzácnejšia časť, dvetisícročná podlaha, bude sprístupnená tak, že bude pod sklom pod barokovou záhradou. Bude mať vlastnú klímu, aby sa nerozpadávala. Budete si môcť pozrieť aj pôdorys dvetisícročnej budovy. Čo sa týka tých dvoch menších nálezov, ten prvý múrik, ktorý bol už zničený, je zatiaľ demontovaný a uskladnený na bezpečnom mieste, a pamiatkový úrad ho odporúča prezentovať niekde v areáli Hradu. Ten druhý by zostal na pôvodnom mieste. Garáže ani vjazd do garáží sa ich nedotknú. Naozaj nejde o žiadnu devastáciu. Chceme, aby to bolo atraktívne miesto, kam budú ľudia radi chodiť.

 Video: Pellegrini garáže nestopne: Už je tam jama, nebudeme ju zasypávať
(Autori: Martina Pažitková, Peter Kuročka/flyfoto.sk)

 

 

Načo tam budú tie garáže? Oproti máte jedny nové a prázdne súkromné. Za tie peniaze by sa dali aj celé kúpiť.

To miesto treba využiť. Je to, ako keby som povedal – načo sem má chodiť ďalší pekný autobus, keď sem už chodí jeden trolejbus? Vznikne tam kapacita pre 220 áut. V areáli, ktorý bude celý pešia zóna, dnes denne stojí 50 až 60 áut. Hovorí sa o garážach, ale vznikne tam sála podobná PKO s kapacitou 600 miest. Keď tam prídu, kde zaparkujú?

To všetko vieme. Vojdite do tých súkromných oproti a zistíte, že sú prázdne.

Našou úlohou nie je napĺňať súkromnú garáž. Bol som pod kráľovským palácom v Neapole a v malej bytovke pod ním bola šesťposchodová garáž, ktorá dostala ocenenie od EÚ.

Aj pri jej stavbe niečo našli? Lebo to je základný problém.

Neviem, či našli, ale keby sme nestavali garáž, o pamiatkach by sme sa ani nedozvedeli.

Tak by tam boli ďalej.

To budú aj teraz. Uvidíte v roku 2016, keď tam mesto možno bude organizovať nejaký krásny koncert, alebo pri príležitosti nejakého výročia tam prídu páni a dámy a v zlom, sychravom počasí zaparkujú v podzemí. A keď budú odchádzať z toho koncertu, možno aj vy s nimi, a možno si poviete – podarilo sa pekné dielo.

Aktivisti a niektorí historici žiadali, aby ste zriadili nezávislú komisiu, ktorá by povedala čo ďalej. Prečo tá komisia neexistuje? Takto to vyzerá, že bránite nejaký kšeft Pašku so Širokým.

Tí kolegovia tu boli. Sám som ich pozval. Boli medzi protestujúcimi a hodinku trvalo, kým sme ich presvedčili, aby prišli sem hore, a že je tu architekt, zhotoviteľ, veľká prezentácia. Boli tým asi prekvapení. Venovali sme sa im dve – tri hodiny, pretože ani nevedeli, o čom hovoria a ako vyzerá ten nález. My sme chceli, aby to videli. Pokiaľ sa však z Bratislavského hradu bude neustále robiť politika, ťažko budem vedieť posúdiť, či ide skutočne o úmysel o nezávislú komisiu, alebo zasa len vytĺkanie politického kapitálu á la Alojz Hlina.

 Video: Letecké zábery na rozkopaný hradný kopec
(Autori: Martina Pažitková, Peter Kuročka/flyfoto.sk)

Videli sme vás vo videu jazdiť traktorom. To má byť nový imidž predsedu parlamentu?

Nie. Nemá to byť imidž. Ja to robím bežne.

Bežne jazdíte traktorom s tabletom v ruke?

To nie. Nad School Dance som prevzal záštitu aj pred dvoma rokmi ako digitálny líder. Teraz je to tretí rok pod mojou záštitou a aj pod záštitou Európskej komisie. Možno na to nevyzerám, ale viem na jar aj záhradu poorať na traktore, viem aj zasadiť, pobrániť, kultivovať a pokosiť. Rád obsluhujem stroje a odmalička ma k tomu viedli. Nakrúcali sme to ešte pred tým, než som sa stal predsedom parlamentu. Bol som ministrom školstva a zdalo sa mi úplne prirodzené podporiť súťaž pre deti. A ten tablet preto, lebo som digitálny líder. Keby ste však na jar išli okolo Bystrice, môže sa vám stať, že ma uvidíte v montérkach a vo flanelovej košeli.

Takže ďalej oriete.

Samozrejme. Poviem vám to tak úprimne a ľudsky. Stále sa snažím zostať ten normálny Peter z Banskej Bystrice a nie predseda parlamentu. Lebo to dnes som a zajtra byť nemusím.

 

Video: Pellegrini robí reklamu detskému tancu aj sebe s traktorom a transformerom

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie