Denník N

Grécky minister financií si od kolegov z eurozóny pýta odpustky

Foto – TASR
Foto – TASR

Ministri financií si oficiálne vypočujú, aké úľavy si pýta Grécko.

Ministri financií eurozóny v stredu podvečer v Bruseli mimoriadne rokovali o snahe novej ľavicovej gréckej vlády, ktorá si chce dohodnúť miernejšie podmienky splácania dlhu. Zajtra bude samit Európskej únie.

Čo sa očakáva:

1. Ministri financií si vypočujú návrh novej gréckej vlády, ako by sa mal podľa nej zmierniť program záchrany Grécka.

Žiada preklenovací úver, až kým si nedohodne širšie podmienky financovania, čo má byť v septembri.

Sľubuje za to, že dokončí dve tretiny reforiem, ktoré sa už v Grécku začali robiť. Pýta si aj podporu pre sociálny balíček, ktorý má obsahovať napríklad dotácie na potraviny pre chudobných Grékov, a ktorý nemá prevýšiť dve miliardy eur.

Grécka vláda tiež žiada zmiernenie splácania gréckeho dlhu v závislosti od toho, ako sa bude dariť gréckej ekonomike.

2. Ekonómovia dávajú dokopy prepočty a analýzy, čo by sa stalo, keby sa Grécku opäť odpustila časť dlhu, alebo by odišlo z eurozóny.

Popredný ekonóm ratingovej agentúry Standard and Poor’s Moritz Krämer si myslí, že s prípadným bankrotom Grécka a jeho odchodom z eurozóny by si jej členské krajiny dokázali poradiť.

,,Riziko nákazy sa aktuálne nezdá byť také veľké,“ povedal. Ukazuje to na príklade rizikových prirážok. Kým Grécku v poslednom čase stúpli, krajinám, ktoré sa nedávno dostali tiež do dlhovej krízy, nie.

Slovenský premiér Robert Fico dnes povedal, že keby Slovensko malo Grécku odpúšťať dlh, malo by sa o tom rozhodnúť v referende.

3. Grékov už varovala aj Európska centrálna banka (ECB). S platnosťou od stredy zastavila gréckym bankám možnosť štandardných pôžičiek. Prestala prijímať grécke cenné papiere ako zábezpeku na poskytovanie úverov.

Grécke banky majú ešte možnosť núdzového financovania, no aj o tom rozhoduje ECB. Riziko, že pôžičky nesplatia, je na pleciach gréckej centrálnej banky a v konečnom dôsledku samotnej gréckej vlády. Ešte väčším rizikom je, že Gréci budú vyberať z bánk svoje eurové úspory. Keby sa Grécko vrátilo k drachme, výrazne by sa znehodnotili.

No Grécko má aj plán B. Ak mu predovšetkým Nemecko nevyjde v ústrety, obráti sa so žiadosťou o pomoc na Rusko, Čínu alebo USA. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že sú pripravení o prípadnej pomoci s Gréckom rokovať.

4. Plán B by však len urýchlil odchod Grécka z eurozóny a zrejme aj z Európskej únie.

Ekonómovia teraz dávajú dokopy aj scenáre, čo by odchod z eurozóny znamenal pre samotné Grécko. Podľa odhadu Medzinárodného menového fondu by sa nová mena krajiny oslabila o 50 percent. V krajine by prudko stúpla inflácia, úroky, ľudia by mali problém splácať hypotéky a krajina dlh.

,,Banky by však už aj bez toho mali obrovské problémy, pretože odchod z eurozóny by znamenal masívny ,,bank run“, odliv depozitov, ktorý by už nemohol byť zastavený s pomocou ECB, ako to bolo doteraz,“ povedal hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie