Denník N

Jahnátkove zákony musia opraviť, z obchodov zmiznú tabule

Ľubomír Jahnátek šéfoval ministerstvu pôdohospodárstva, keď sa tam rozdávala na projekty pre vidiek miliarda eur. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľubomír Jahnátek šéfoval ministerstvu pôdohospodárstva, keď sa tam rozdávala na projekty pre vidiek miliarda eur. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poslanci budú znovu schvaľovať zákon o nadobúdaní pôdy, aj zákon o potravinách.

Bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) ich roky obhajoval. Nechcel pripustiť, že by sa zákony, ktoré boli z dielne jeho ministerstva, mali zmeniť.

Zastával sa ich dokonca aj vtedy, keď už k nim posielala vážne výhrady Európska komisia a hrozila Slovensku možným súdom.

Jahnátkova nástupkyňa vo vedení ministerstva Gabriela Matečná (SNS) chce niekoľko právnych noriem, ktoré kritizoval nielen Brusel, ale aj opoziční politici či obchodníci, rýchlo zmeniť. Na webe ministerstva sa už objavili informácie, ktoré zákony to budú a ako by sa mali upraviť.

Tabule z obchodov zmiznú

Z týchto informácií je jasné, že po niekoľkých rokoch skončia tabule, ktoré informovali o percentuálnom podieli slovenských potravín na celkovom predaji v najväčších reťazcoch. Obchodníkom, ktorý majú vyšší obrat ako 10 miliónov eur ročne tak odpadne povinnosť dva razy do roka zasielať detailné podklady o predaji potravín vo vyše dvoch desiatkach kategórií ministerstvu pôdohospodárstva.

Tieto tabule , ktoré štát zaviedol v Zákone o potravinách, kritizoval Brusel. „Komisia sa domnieva, že tieto požiadavky predstavujú prekážku vo voľnom pohybe tovaru,“ upresnil výhrady Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Brusel tak potvrdil to, čo prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak hovoril už dávnejšie, a síce, že je preferovanie predaja slovenských výrobkov cez ministerstvo porušením európskych dohôd. „Budú to musieť zastaviť,“ odhadol ďalší vývoj.

Česko zaviedlo podobnú povinnosť pre svojich obchodníkov neskôr ako Slovensko, ale oveľa rýchlejšie ju zrušilo. Tvrdilo, že sa v praxi neosvedčila, a tiež už malo informácie, že pre ňu Brusel môže voči štátom rozbehnúť konanie.

Potraviny pôjdu charite?

V tom istom zákone by sa mala zmeniť aj ďalšia vec, no tentokrát nie z podnetu Bruselu, ale obchodníkov. Tí totiž pred niekoľkými týždňami začali presadzovať, aby nemuseli potraviny aj po uplynutí minimálnej trvanlivosti vyhodiť, ale mohli ich posunúť sociálne odkázaným ľuďom.

Čo ešte má zmeniť novela zákona o potravinách

  • vypustiť požiadavky na ohlasovanie príchodu zásielky z členských štátov EÚ 24 hodín vopred,
  • ustanoviť povinnosť každému, kto robí analýzu potravín, nahlasovať zistenie nebezpečnej potraviny, potraviny predstavujúcej riziko či nespĺňajúcej záujmy ochrany spotrebiteľa do systému rýchleho varovania,
  • rozšíriť poverenie ŠVPS o kontrolu potravín s označením nepovinnými výrazmi kvality,
  • upraviť požiadavky na označovanie nebalených potravín na ich cenovkách v predajniach,
  • riešiť spôsob výkonu úradnej kontroly potravín pri ich predaji na diaľku. 

Opierali sa o výsledky analýz, ktoré urobilo Združenie slovenských spotrebiteľov na niekoľkých potravinách, a to po troch mesiacoch od uplynutia minimálnej trvanlivosti. Tieto analýzy urobené v akreditovanom laboratóriu ukázali, že potraviny si zachovali takú kvalitu, akú mali pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti.

Podľa Miloša Lauka z asociácie boli výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín rovnaké počas oboch meraní.

„Dopadli veľmi dobre, ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky,“ dodal.

Matečná už dala pokyn na zaradenie tejto požiadavky do novely zákona o potravinách. Ak presadí to, čo navrhuje, nepovažovali by sa potraviny po uplynutí minimálne trvanlivosti za biologický odpad a mohli by sa darovať či dopredať.

Tak to podľa Kataríny Fašiangovej, šéfky Slovenskej asociácie moderného obchodu, ktorá združuje päť reťazcov,  robia obchody v mnohých iných krajinách EÚ. Tvrdí, že Slovensko patrí iba medzi dve krajiny, kde je darovanie takýchto potravín zakázané.

No s touto zmenou nesúhlasí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tento týždeň jej ústredný riaditeľ Jozef Artim upozornil, že obchodníci nevyužívajú dostatočne ani možnosť darovať potraviny pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti na charitu, ktorú už majú.

„Darovanie potravín pred uplynutím doby minimálnej trvanlivosti Potravinovej banke Slovenska je pre obchod určite ekonomicky výhodnejšie, ako potraviny po uplynutí doby trvanlivosti likvidovať. Pozitívom existujúcej legislatívy je aj skutočnosť, že darované potraviny sa k ľuďom v zlej sociálnej situácii dostanú ešte pred uplynutím tejto doby,“ uviedol.

Naznačuje, že krajiny ako napríklad Česko, ktoré povolili darovať či predávať potraviny po uplynutí tejto doby, ich predávajú ešte aj niekoľko rokov po dátume trvanlivosti. „Skúsenosti nie sú len pozitívne,“ vraví Artim.

V novele zákona o potravinách by sa mohla upraviť aj výška pokút. Bývalý minister Jahnátek aj terajšia ministerka už totiž pripustili, že miliónové sankcie za opakované prehrešky, sú neprimerane vysoké.

No aj keď rezort pôdohospodárstva definuje niekoľko vecí, ktoré chce v tomto zákone upraviť, výška pokút medzi nimi definovaná nie je.

Pôda nebude len pre našich

Pre kritiku Európskej komisie musí ministerstvo pôdohospodárstva upraviť aj zákon o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy. Novela tohto zákona sa už dostala aj do aktualizovaného plánu legislatívnych úloh, termín predloženia má stanovený na november 2016.

V zdôvodnení, prečo ju treba do plánu legislatívnych úloh zaradiť sa píše, že treba upraviť niektoré ustanovenia z hľadiska zistení aplikačnej praxe. No hlavným dôvodom zmeny niektorých paragrafov je, že Slovensku za tento zákon, ktorý tiež pochádza z dielne bývalého ministra Jahnátka, hrozí žaloba z Bruselu.

Naznačuje to aj oznámenie o príprave novely, ktoré ministerstvo zverejnilo na svojom webe. Píše tam, že hlavným dôvodom novelizácie tohto zákona je „odstránenie námietok Európskej komisie uvedených v odôvodnenom stanovisku z dôvodu obmedzení týkajúcich sa nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov“.

Od 1. júna 2014 totiž Slovensko zaviedlo prednostné právo pri kúpe pozemku u ľudí, ktorí už vykonávajú poľnohospodársku činnosť v obci, v ktorej sa pozemok nachádza, či v susednej obci. Až následne ho môže získať niekto, kto poľnohospodársku činnosť vykonáva inde.

Komisia už vlani tvrdila, že by tento zákon mohol limitovať voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa. „Sporné vnútroštátne ustanovenia obsahujú aj určité obmedzenia, ktoré môžu ponechávať priestor na diskriminačné zaobchádzanie s investormi z iných členských štátov,“ tvrdí Európska komisia.

Vo výhrade, ktorú Slovensku adresovala v máji tohto roku, kritizovala, že nákupcovia pôdy na Slovensku musia byť podľa našej platnej legislatívy osoby s dlhodobým pobytom v krajine. „To diskriminuje ostatných štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie,“ tvrdí Komisia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie