Róbert Bednár
V piatok 11. júla sa v irackom meste Sulajmáníja symbolicky začal proces odzbrojovania kurdských povstalcov. Skupina 30 členov Strana kurdských pracujúcich (PKK) vrátane 15 žien verejne spálila svoje zbrane. Tento krok znamená formálny koniec viac než 40-ročného ozbrojeného boja Kurdov za nezávislosť v Turecku a otvára novú kapitolu komplikovaných vzťahov medzi Ankarou a kurdskou menšinou.
PKK bola desaťročia hlavnou ozbrojenou silou Kurdov v Turecku. Jej rozhodnutie rozpustiť sa je výsledkom výzvy vodcu Abdullaha Öcalana, ktorý z väzenia apeloval na ukončenie násilia. Ankara krok víta, no zatiaľ nie je jasné, či odzbrojenie prinesie Kurdom viac ako len ticho.
„Dnes sa začína nový deň, nová kapitola dejín. Dvere k veľkému a silnému Turecku, storočiu Turecka, sú úplne otvorené,“ vyhlásil po ukončení bojov turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Pre neho ide o jednoznačné víťazstvo – a podľa viacerých analytikov aj o kľúčový posun v mocenskej rovnováhe na Blízkom východe, uvádza turecká agentúra Anadolu Agency (AA).
Čo však tento vývoj znamená pre samotných Kurdov? Prečo bojovali za nezávislosť dlhých 47 rokov a prečo sa práve teraz rozhodli zložiť zbrane?
Odzbrojenie ako historický zlom
Líder Kurdskej strany pracujúcich (PKK), hlavnej militantnej organizácie bojujúcej za kurdskú autonómiu a nezávislosť, Abdullah Öcalan, vo februári tohto roka vyhlásil koniec ozbrojeného odporu voči vláde v Ankare. Z väzenia na ostrove İmralı, kde je od roku 1999 držaný na samotke, adresoval spolubojovníkom výzvu. „Zvolajte zjazd a urobte rozhodnutie. Všetky skupiny musia zložiť zbrane a PKK sa musí rozpustiť,“ cituje ho al-Džazíra.
Na májovom kongrese organizácie sa vedenie rozhodlo výzvu svojho zakladateľa vypočuť. Podľa informácií BBC sa po viac než štyroch desaťročiach ozbrojeného boja voči tureckému štátu PKK oficiálne rozhodla zložiť zbrane a ukončiť svoju činnosť.
Ide o historický moment. Zatiaľ nie je jasné, čo Kurdi získajú za odplatu, ak vôbec niečo. Prímeria v minulosti už boli: naposledy v roku 2013, keď sa PKK mala stiahnuť z Turecka na územie irackého Kurdistanu, kde Kurdi disponujú autonómiou. Proces sa však vtedy rýchlo zrútil.
Bez štátu, ale nie bez histórie
Kurdi sú najväčšou národnostnou skupinou na svete bez vlastného štátu. Obývajú súvislé územie na pomedzí štyroch blízkovýchodných krajín – Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Ak by sa im podarilo vytvoriť nezávislý Kurdistan, vznikol by štát porovnateľný s Irakom – čo do rozlohy aj počtu obyvateľov. Významne by tak ovplyvnil regionálne rozloženie síl.
Historické snahy o kurdskú štátnosť siahajú až do obdobia prvej svetovej vojny. Kurdi sa vtedy podieľali na arménskej genocíde, no zároveň sa pokúšali rokovať s Britmi o samostatnosti. Niektoré mapy z parížskej mierovej konferencie dokonca zobrazujú nezávislý Kurdistan. K jeho vzniku však nikdy nedošlo.
Zlom nastal až v roku 1978, keď v dedine Fis vznikla
