Denník N

Slovensko sa chystá prijať stovku utečencov aj napriek Ficovým výrokom pred voľbami

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 9.40 – Utečenci by k nám mohli prísť do konca roka. Vláda ich sľúbila prijať dobrovoľne ešte pred rokom – pred zavedením povinných kvót. Návrat k plánu vraj nesúvisí s naším predsedníctvom v Únii.

Slovensko je pripravené prijať stovku utečencov, ktorí v posledných mesiacoch prišli do Európy a v tejto chvíli sa nachádzajú v gréckych a talianskych utečeneckých táboroch. Do krajiny by mohli prísť postupne ešte do konca roka. Vyplýva to z oficiálnych dokumentov Európskej únie.

Utečencov vláda sľúbila pozvať ešte pred rokom na Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Európskej únie. Stalo sa tak ešte v čase pred zavedením povinných kvót, ktoré Slovensko naďalej odmieta a vláda nesťahuje ani žalobu proti nim na Európskom súdnom dvore.

Teraz plán oživili a naše úrady sa pripravujú na reálny presun utečencov z Grécka a Talianska. Vyberú ich na základe listín úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), no Slovensko bude mať možnosť preveriť si vybraných ľudí ešte pred príchodom.

„Áno, plánujeme prijať sto utečencov z Grécka a Talianska v rámci relokácie. Ide o dohodu, ku ktorej sa SR zaviazala ešte minulý rok,“ potvrdili Denníku N z ministerstva vnútra.

Iba matky s deťmi?

Podľa informácií Denníka N do úvahy pripadajú len ľudia zo Sýrie, prípadne ešte z Eritrey, ktorí na území Únie už požiadali o azyl. V azylovom konaní by mohli pokračovať na Slovensku. Keďže pravidlá UNHCR neumožňujú posudzovať ľudí podľa náboženského vyznania, vláda si nebude môcť dávať podmienku, aby išlo len o kresťanov.

Naše úrady však uvažujú o tom, že by mohli pozvať len matky s deťmi, teda napríklad vdovy, ktoré prišli o svojich manželov počas bojov. „Keďže Slovensko má záujem o vyšší stupeň ochrany pre utečencov, pomoc chceme poskytnúť najviac zraniteľným skupinám a osobám,“ vysvetľuje rezort vnútra.

„Trváme však na tom, že všetky osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky musia byť identifikované a musia mať platné cestovné doklady. Vyberáme si a zameriavame sa na najmä na osamelé ženy a matky s deťmi.“

Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, ktorá sa práci s utečencami venuje, upozorňuje, že matky s deťmi bez väzieb na existujúcu rodinu a podpornú komunitu na Slovensku môžu mať problém ponuku Slovenska prijať.

Foto – AP
Foto – AP

Navyše neskôr podľa nej môže byť problematické sa o ne na Slovensku postarať, keďže firmy všeobecne nie sú naklonené vytvárať podmienky na zamestnávanie osamelých matiek s malými deťmi. Pri utečenkách je to ešte ťažšie. Problém je aj so škôlkami, ktoré nie sú vždy ochotné a schopné takéto deti prijímať.

Dokumentarista Denis Bosnić, ktorý spolupracuje s humanitárnymi organizáciami a pozná život v utečeneckých táboroch v Grécku, vraví, že matky s deťmi sú najzraniteľnejšou skupinou utečencov. „Tieto ženy sú vystavené spoločenskému, ekonomickému a psychologickému tlaku ako máloktorá iná skupina ľudí,“ hovorí s obavami o tom, aby ich nevybrali len preto, že ich spoločnosť môže lepšie prijať.

„Je chvályhodné, že sa chceme postarať o tých najzraniteľnejších, ale zároveň treba dodať, že ide o ľudské bytosti, ktoré si po traumatizácii ťažkým osudom, či už je to strata partnera vo vojne, alebo vyčerpávajúca a neistá cesta za bezpečím, zaslúžia viac ako len politickú hru na city.“

Ak by vláda trvala len na matkách s deťmi, môže sa stať, že dostatok záujemkýň o pobyt na Slovensku ani nenájdu a  celá ponuka zostane len symbolickým gestom.

Lepšia rôznorodejšia komunita

Bosnić upozorňuje, že integrácia matiek s deťmi do spoločnosti by mohla byť paradoxne zložitejšia. „Ak sú to ženy s deťmi z rurálnych oblastí, budú viac zvyknuté na farmárčenie alebo na život v domácnosti ako na život v meste vo vlastnej finančnej réžii,“ vysvetľuje.

„Na druhej strane, ženy, ktoré chcú poskytnúť svojim deťom budúcnosť, budú bez prestania bojovať za ich šťastie. Po čase môžu byť pre Slovensko obrovským kultúrnym a ekonomickým prínosom.“

Liga za ľudské práva navrhovala, aby medzi utečencami boli z väčšej časti rodiny s deťmi, kde je aspoň jeden živiteľ, matky s deťmi a aspoň jedným dospelým príbuzným, a menšiu časť by tvorili napríklad chorí a zranení alebo deti bez sprievodu. Najmenší problém je pri začleňovaní slobodných mužov, ktorí sa môžu rýchlo zamestnať či nájsť si spoločné ubytovanie.

Utečenci z Grécka by po prílete istý čas zostali v tábore v Humennom, kam premiestnili aj asýrskych kresťanov z Iraku, ktorí k nám prišli vlani v decembri. „Štandardný postup umiestňovania žiadateľov o azyl je v zariadeniach migračného úradu, a to v záchytnom tábore v Humennom, potom v pobytových táboroch Opatovská nová Ves a Rohovce,“ odpísali z ministerstva vnútra.

Potom by mal migračný úrad v spolupráci s neziskovkami, ako je Slovenská katolícka charita, pracovať na ich integrácii do spoločnosti. Štátny integračný program zatiaľ chýba, aj keď sa na ňom pracuje.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Krátko pred predsedníctvom

Plán na prijatie stovky utečencov ožil krátko pred začiatkom slovenského predsedníctva Európskej únie. Vedenie Rady EÚ preberie Slovensko od júla. Vo vláde však súvislosť odmietajú, čo má dokazovať to, že prísľub padol ešte pred rokom.

„V súvislosti s naším predsedníctvom minister Miroslav Lajčák v Bruseli zdôraznil, že budeme predsedníctvo, ktoré bude riešiť výzvy a problémy z pozitívneho uhla,“ reagoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. „Zameriame sa na veci, ktoré posilňujú jednotu EÚ, a budeme nezaujatý sprostredkovateľ a manažér s víziou.“

Podľa Stana platí stanovisko Slovenska, že utečenecká kríza potrebuje celoeurópske riešenie, a naša krajina ukázala napríklad solidaritu s Rakúskom tým, že sme sa starali o ich žiadateľov o azyl v Gabčíkove.

Ministerstvo zahraničných vecí dodáva, že s plánovaným prijatím stovky utečencov priamo nesúvisela ani májová návšteva gréckeho ministra zahraničných vecí Nikosa Kotziasa. „Jednou z tém diskusie bola, samozrejme, aj migrácia, ale nie v tomto kontexte, na ktorý sa pýtate,“ odpovedal Stano.

„Ťažiskom boli bilaterálne vzťahy, nastávajúce predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ a udržateľné riešenia problému migrácie vrátane konkrétneho príspevku Slovenska pri pomoci Grécku, čiže materiálna a humanitárna pomoc či vyslanie expertov na registráciu migrantov.“

Ministerstvo vnútra prizvukuje, že Slovensko naďalej odmieta povinné kvóty na prerozdelenie migrantov. „Ide o zlý návrh, ktorý nerieši migračnú krízu,“ hovoria u Kaliňáka.

„Slovensko bolo vždy solidárne a také bude aj naďalej. Vyčlenili sme milióny eur do fondov EÚ a OSN na riešenie príčin migrácie, prijali sme ohrozenú skupinu obyvateľov zo severného Iraku, vyslali sme policajtov na pomoc našim partnerom v Macedónsku, Maďarsku a Slovinsku.“

Čo vedia Sýrčania o nás

Otázkou zostáva, či budú Sýrčania mať vôbec o Slovensko záujem. „Pre úspešnú relokáciu je dôležité aj to, aby naše úrady a pracovníci z mimovládok komunikovali s utečencami ešte v Grécku a vysvetlili im, čo je Slovensko za krajinu,“ myslí si Števulová.

„Úplne ideálne by bolo, keby mali možnosť zoznámiť sa ešte v Grécku s utečencami, ktorí už na Slovensku žijú a zapojili sa do spoločnosti, aby videli nejaký úspešný príbeh a mali nádej a motiváciu, že sa to podarí aj im.“

Utečenky v gréckom Idomeni. Foto – TASR/AP
Utečenky v gréckom Idomeni. Foto – TASR/AP

Denis Bosnić hovorí, že Sýrčania vedia o Slovensku len veľmi málo. „Tí, ktorí o Slovensku počuli, si s ním spájajú prevažne negatívne pocity či chýry, napríklad že sme takzvaná východná Európa, že máme blízko k Rusku, ako geograficky, tak mentálne, že sa k utečencom správame zle.“

Podľa dokumentaristu to nie je prekvapivé, lebo ani my často nevieme, že Sýrčania sa nám podobajú. „Aspoň deklaratívne dávajú veľký dôraz na rodinu a jej súdržnosť, ich život bol definovaný sťahovaním sa do väčších miest, pred vojnou často pozerávali turecké a americké televízne seriály či chodili na dovolenky do Egypta.“

Fico a moslimské komunity

Plán na prijatie stovky utečencov z gréckych táborov pripravujú aj napriek predvolebným výrokom premiéra Roberta Fica. Líder Smeru si kampaň postavil na tom, že „chráni Slovensko“, a v januári prišiel s vyhláseniami, v ktorých odmietal prijímanie utečencov aj na dobrovoľnej báze.

„Vždy sme hovorili, že odmietame diktát a povinné kvóty,“ vyhlásil na tlačovke 7. januára po škandále so sexuálnym obťažovaním žien počas silvestrovskej noci v nemeckom Kolíne nad Rýnom.

„Vraveli sme, že to má byť suverénne právo štátu, koho prijme, koho neprijme či komu poskytne pomoc. No dochádza k zmene. Ani na dobrovoľnom základe neurobíme žiadne rozhodnutie, ktoré by viedlo k možnosti vytvorenia ucelenej moslimskej komunity so všetkými rizikami, ktoré dnes vidíme v niektorých európskych krajinách.“

Denník N požiadal premiéra o reakciu, no úrad vlády nereagoval.

Aj po prípadnom prijatí stovky utečencov z Grécka bude mať Slovensko veľmi nízky počet žiadateľov o azyl v porovnaní s minulosťou. Kým po roku 2000 u nás žiadalo okolo 10-tisíc ľudí ročne a mnohé utečenecké tábory boli plné, dnes je veľká časť z nich zatvorená.

Podľa ministerstva vnútra tento rok o azyl na Slovensku zatiaľ požiadalo 35 ľudí. Zvýšil sa počet udelených azylov, najmä v súvislosti s príchodom irackých kresťanov. Zatiaľ je ich asi 150.

 

Migrácia

Teraz najčítanejšie