Juraj Majcin
Autor je bezpečnostný analytik v European Policy Centre v Bruseli
a IAS Fellow na University of Surrey
Doterajší odklon Slovenska od jeho tradičných partnerov v EÚ a NATO sa prejavoval najmä prokremeľskou rétorikou a symbolickými, no zároveň mimoriadne škodlivými gestami. Návšteva premiéra Fica v Moskve, vyhlásenia o potrebe neutrality či slovné útoky na predstaviteľov spojeneckých štátov podkopávali dôveru v Bratislavu už mesiace.
Minulotýždňové vyjadrenia slovenskej polície a členov vlády, ktoré takmer zmarili citlivú spravodajskú a policajnú operáciu v Dnipre, na ktorej sa podieľali aj české a ukrajinské bezpečnostné zložky, však posunuli vnímanie našej krajiny do úplne novej roviny. Slovensko sa tak v očiach našich spojencov nejaví „iba“ nedôveryhodne, ale, bohužiaľ, už aj ako bezpečnostné riziko.
Súčasná slovenská vláda má s vyzrádzaním citlivých informácií od spojencov viacero skúseností. Prvým incidentom bolo vyjadrenie premiéra Roberta Fica pred jedným z úvodných rokovaní skupiny štátov, ktorú dnes poznáme ako „koalíciu ochotných“ v Paríži. Fico vtedy porušil pravidlá diplomatického protokolu aj dôveru medzi členskými štátmi EÚ a NATO, keď verejne oznámil, že jednou z tém rokovania má byť možné vyslanie európskych jednotiek na Ukrajinu. Hoci išlo o hypotetickú diskusiu a žiadne jednotky nikdy nasadené neboli, Fico si vyslúžil ostrú kritiku a na ďalšie rokovania ho už nikto nepozval.
Budovanie dôvery sa buduje aj diskrétnosťou
Na rozdiel od tohto incidentu však najnovší prípad v Dnipre nebol len diplomatickým prešľapom. Išlo o reálnu, aktívnu operáciu na území vojnou zasiahnutej krajiny, pri ktorej sa podarilo zadržať podozrivého z minuloročných bombových hrozieb voči školám v Česku a na Slovensku. Slovenská polícia však o akcii informovala predčasne a nekoordinovane bez súhlasu Eurojustu, ktorý operáciu zastrešoval. Tým mohla nielen ohroziť jej výsledky, ale aj vystaviť riziku zasahujúcich policajtov.
V bezpečnostných a spravodajských kruhoch sa dôvera nebuduje len formálnymi dohodami, ale predovšetkým osobnými vzťahmi, neformálnymi konzultáciami a vysokou mierou diskrétnosti. V prostredí inštitúcií ako NATO, EÚ či v rámci Bernského klubu, ktorý združuje európske spravodajské služby, si odborníci roky vytvárajú pevné väzby naprieč štátmi a často aj napriek politickým rozdielom medzi vládami. Práve vďaka takto budovaným vzťahom sú spojenci ochotní nielen spolupracovať, ale aj vymieňať si informácie, ktoré by inak zostali za zamknutými dverami.
Zlyhanie Slovenska v prípade operácie v Dnipre, ktoré mohlo ohroziť konkrétnych ľudí z partnerských štátov a ich spravodajské zdroje, je preto nutné vnímať veľmi vážne. Môže vyústiť do výrazného ochladnutia vzťahov, ešte väčšieho obmedzenia výmeny citlivých informácií a postupného vytláčania Slovenska na okraj bezpečnostných štruktúr, ktoré mu doteraz poskytovali ochranu.
