Denník N

Ste bezpečnostné riziko, viac vám nepovieme. Slovensko odmieta cudzincov tajomne

Cudzinecká polícia. Foto – Illah Van Oijen
Cudzinecká polícia. Foto – Illah Van Oijen

Ústavný súd má rozhodnúť o tom, či pred cudzincami smieme tajiť, prečo ich Slovensko odmietlo.

„Ste bezpečnostné riziko pre Slovensko, pobyt tu nedostanete.“ Slovensko preukazuje svoju pohostinnosť aj takto. Niektorým cudzincom odmietli prideliť pobyt iba s takýmto nejasným vysvetlením bez detailov.

Najvyšší súd takýto postup spochybnil. Obrátil sa na Ústavný súd, aby povedal, či je v poriadku, ak sa v niektorých rozhodnutiach môže štát skryť za formulku „ste bezpečnostné riziko“.

Keď zasiahne tajná služba, všetko je tajomné

Ak už o niekom rozhoduje súd, má právo dozvedieť sa, prečo úrady či polícia rozhodli v jeho prípade tak alebo onak. Väčšinou sa to tak aj deje. Výnimkou sú však prípady, ak sa súčasťou rozhodovania stáva aj tajná služba. Vtedy sa žiadateľovi o trvalý pobyt môže stať, že jeho žiadosť polícia zamietne a zdôvodní to veľmi stručne: ide o bezpečnostný záujem krajiny. Keďže podklady sú tajné, nemáte šancu dozvedieť sa, čo sa štátu na vás nepozdáva.

To je aj prípad 49-ročného Dagestanca, ktorý si neželá, aby sme zverejnili jeho meno. Nechce zbytočne dráždiť. Na Slovensko prišiel pred trinástimi rokmi.

Netají sa tým, že pôvodne chcel ísť do Nemecka, no napokon zostal u nás, pretože tu sa mu narodilo prvé dieťa. Dnes je už otcom dvoch detí a musí bojovať, aby s nimi mohol ostať. Matka detí má slovenské občianstvo.

To nie je jeden prípad

Už síce raz trvalý pobyt na Slovensku získal, ale keď žiadal o jeho predĺženie, začal mať problémy a polícia mu odpovedala negatívne. Dôvod? „Vraj je na mňa v SIS nejaký papier a som nebezpečný pre štát.“ Čo urobil, netuší. „Už miliónkrát som sa na to pýtal, ale nemám právo to vedieť.“

Jeho právna zástupkyňa Sabina Hodoňová hovorí, že jej klient nie je jediný, kto naráža na takýto problém, a existuje množstvo rozhodnutí s formulkou „ide o bezpečnostný záujem štátu“, pričom súdy ich posudzovali rôzne. Hodoňová si myslí, že vo väčšine prípadov cudzinec ani netuší, čoho sa informácie týkajú. „Podľa mňa sa pokojne môže stať, že sa týkajú inej osoby, teda že došlo k zámene.“

Brániť sa pred utajovanou informáciou je takmer nemožné. A hoci Dagestanec neuspel ani na krajskom súde, Najvyšší súd nedávno rozhodovanie v jeho prípade prerušil. Pýta sa Ústavného súdu, či je takýto postup polície v poriadku.

Senát Eleny Berthotyovej si myslí, že to v poriadku nie je. Hovorí, že je v rozpore s ústavou, ktorá zaručuje každému rovnaké práva v konaní. Ako sa má totiž cudzinec brániť, ak ani nevie, čo mu vyčítajú?

Štrasburg: Niečo musíte povedať

Senát pripomína aj rozhodnutie Veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie, ktorá o takýchto prípadoch povedala už pred tromi rokmi, že podstatu dôvodov svojho rozhodnutia musia úrady oznámiť. Musia jednoducho nájsť spôsob, ktorý zohľadní „nevyhnutný dôverný charakter dôkazov“. To je podľa Súdneho dvora, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva „minimálny štandard, za ktorý by štáty nemali zájsť“, cituje Berthotyovej senát v návrhu, ktorý poslal do Košíc.

Ústavný súd by teda mal posúdiť súlad zákona o pobyte cudzincov s ústavou. Už pred dvomi rokmi pritom mohol túto otázku vyriešiť. Na stole mal totiž návrh ombudsmanky Jany Dubovcovej. Zamietol ho, pretože ho podľa väčšiny pléna podala neopodstatnená osoba. Dubovcová sa mala oprieť o podnet konkrétnej osoby. Návrh, takmer identický, teda podala opäť, avšak opäť neuspela. Tentoraz Ústavný súd povedal, že nemôže rozhodovať o už rozhodnutej veci. K podstate sporu sa tak nikdy nevyjadril.

Prečo ich odmietajú, nepovedia. Je to tajné

Polícia zatiaľ neodpovedá na hypotetickú otázku, čo by znamenalo, ak by museli priblížiť podstatu svojho rozhodnutia, hoci sa opiera o informácie z tajnej služby. Štatistiku, koľko žiadostí o trvalý pobyt zamietli práve z dôvodu bezpečnostného rizika, nevedú. Hovorca policajného prezídia Michal Slivka však na základe praxe dodáva, že ich „nie je veľa“.

A čo si má vlastne človek predstaviť pod dôvodmi na to, aby sa stal bezpečnostným rizikom pre štát? Všeobecná odpoveď sa hľadá ťažko. „Konkrétne dôvody sú vždy individuálne, navyše v jednotlivých konaniach podliehajú utajeniu, preto ich zverejňovanie nie je ani vo ‚všeobecnosti‘ možné. Vo všeobecnosti však je možné uviesť, že sú to prípady, keď ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky,“ skonštatoval hovorca policajného prezídia.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie