Čo hovoria na pamätníky pre komunistov poslanci Danko, Bugár, Procházka, Galko a ďalší?

 

Andrej Danko, SNS

Na Slovensku by sa mal presadiť všeobecný, jednoznačný a jasný predpis ohľadom pomníkov kontroverzných osobností z našej minulosti, nielen komunistickej. V každom prípade v tejto súvislosti však žiadny občan nemôže zobrať spravodlivosť do vlastných rúk.

 

Ľuboš Blaha, Smer

Nie je šťastné umiestňovať pomníky komunistickým, hlavne stalinských predstaviteľom. Určite je vhodné oslavovať ľudí ako Alexander Dubček, ktorý bol tiež komunistický funkcionár, ale snažil sa režim demokratizovať a mimoriadne si ho vážim. Tí, ktorí odsudzovali ľudí a robili činnosť, ktorú považujeme za morálne odsúdeniahodnú, tak to, samozrejme, odmietam. Na Slovensku je demokracia, ak miestne zastupiteľstvo rozhodne, že bude svojmu rodákovi vystavovať tabuľu, tak potom je otázka diskusie, či túto možnosť majú mať, alebo nie, ale nemám na to vyhranený názor. Vyhranený názor mám na to, aby nejakí dvaja chuligáni a vandali tieto tabule ničili.

 

Radoslav Procházka, Sieť

S umiestňovaním pomníkov pre funkcionárov akéhokoľvek totalitného režimu nesúhlasíme, podľa platného právneho poriadku je podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov trestným činom a štát je povinný reagovať, ak dochádza na jeho území k trestnej činnosti.

Prečítajte si

Biľakov svet: Z Krajnej Bystrej videl po Moskvu

 

Béla Bugár, Most-Híd

Nie som toho zástancom, ale závisí od prípadu k prípadu. Ak sú komunistickí pohlavári, ktorí škodili konkrétnym ľuďom a záujmom väčšiny, tak si nezaslúžia pomník. Ak, tak negatívny. Odsudzujem to, čo spravil starosta, ktorý si myslel, že treba taký pomník chrániť aj fyzicky. To v žiadnom prípade. Nemyslím si, že treba stavať pomník niekomu, kto zapríčinil počas toho obdobia smrť len jedného človeka alebo niekomu poškodil. Štát nemôže zasiahnuť, problém je ako. To, čo sme prijali vo federálnom parlamente, že na určitej úrovni komunistickí pohlavári a eštebáci nemohli zastávať nejakú funkciu v štátnej správe, tak to na Slovensku nebolo za Mečiara ani predložené. To bola najväčšia chyba. Takýmto spôsobom sa to nedá riešiť. Každý prípad by bolo potrebné preskúmať, ja by som to už z úrovne štátu neriešil.

 

Ľubomír Galko, SaS

Je to katastrofa. Mali by sme všetci demokratickí politici vyvinúť verejný tlak na predstaviteľov miest a obcí, možno aj koordinovaný, aby s takýmito vecami okamžite prestali. Je na to už aj legislatíva, len je taká, že sa dá vykladať tak aj tak. Bol by som veľmi opatrný pri veľkých represiách. Skôr by sme mali vplývať. Viem si predstaviť koordinovanú aktivitu naprieč politickým spektrom, že by sme vyzvali starostov a primátorov, aby od toho upustili. Jednoducho to bol zločinecký režim a aj ľudia chcú už pozerať dopredu. Väčšinou sa to deje v menších dedinách, nech si tam teda nájdu rodáka, ktorý sa pričinil o obec a zomrel pred piatimi, desiatimi rokmi. Nech nejatria rany, veľmi veľa ľudí trpelo v komunizme a je to úplne neseriózne, aj keď toho človeka v dedine môžu nejakým spôsobom vnímať inak.

 

Igor Matovič, OĽaNO

Je to presne to isté, ako keď nejaký bláznivý kotlebovec povie, že šesť miliónov židovských obetí je len rozprávka. Keď už sa stavať voči extrémistom, tak presne tak isto voči fašistickým aj komunistickým. Keď štát nebude zasahovať voči hajlujúcim ľuďom na ulici, tak potom by nemal zasahovať ani voči umiestňovaniu takýchto tabúľ. Myslím si však, že je verejná objednávka, že hajlovať sa nemá, a keď niekto velebí akéhokoľvek komunistického pohlavára, tak je to presne to isté, ako keď niekto hajluje. Určite by sme to nemali dovoliť. Akýkoľvek občiansky čin, ktorý upozorňuje na takúto zvrátenosť, že zrazu je nám tu táto totalitná ideológia bližšia ako fašistická, je vítaný.

 

Boris Kollár, Sme rodina

Je to tragédia. To je katastrofa, výsmech. Nie je správne riešenie prísť s farbou a obliať pomník, to je tiež trochu extrém, ale ďalší extrém je postaviť pomník zloduchovi, ktorý sem pozval ruské vojská a je podpísaný pod pozývacím listom. Mal by fungovať zdravý rozum a nie štát. Keď je v kompetencii obcí umiestniť akúkoľvek bustu, tak štát by do toho nemal zasahovať. Keď teraz však rozhodnú dedinčania, ktorí nemajú byť na čo hrdí, lebo z nej nič nevyšlo, jedine Vasil Biľak, a nechceli urobiť pomník kravy alebo somára, alebo horskej kozy, tak si dali Biľaka. Ale to je tragédia. Sochy by sa však nemali búrať, mali sme krásnu sochu Márie Terézie v Bratislave. Dnes by sme na ňu boli pyšní, ale režim padol a zničili sme ju. Principiálne je asi veľká škoda likvidovať dielo, keď už stojí. Je to obraz doby, neskôr, z historického hľadiska, sa na to budeme pozerať inak. Tak ako sa dnes na Máriu Teréziu nepozeráme s opovrhnutím, ale možno s rešpektom, že sú to naše korene, takto sme spolu žili.

Štefan Zelník, SNS

Mali by sa umiestňovať pomníky ľuďom, ktorí urobili niečo zmysluplné a dobré. Nemala by to byť bežná vec, ale veľká výnimočnosť. Mala by na tom byť všeobecná zhoda, pomník by mal mať človek, ktorý je všeobecne akceptovaný, uznávaný a vážený. Nemalo by to byť, že my si postavíme pomník pre nášho, mali by sa s tým stotožniť všetci. Je vec samospráv, ako sa rozhodnú, ubrali by sme im kompetencie, ale malo by to byť na múdrosti ľudí zo zastupiteľstva, aby sa čosi nedehonestovalo, keď majú väčšinu a niečo si schvália, potom prídu druhí a pomník zasa zlikvidujú. Nerobí to dobre. Ak chceme dávať príklad mladej generácii, mali by to byť osobnosti, ktoré sú vnímané celospoločenským konsenzom. Aj keď sa pri Biľakovi tak rozhodlo zastupiteľstvo, bola to chyba.

Ľubomír Petrák, Smer

Pokiaľ to nie je zákonom zakázané, myslím si, že v demokracii by nemal byť s týmto problém. Sú skupiny ľudí, ktorým to vyhovuje, sú ľudia, ktorí to vyslovene odmietajú. Ak je tá osoba kontroverzná tak, že sú za ňou veci na hranici trestných činov, tak jasné, že nie, ale ak je to iba otázka ideológie, nesúhlasím, že s každou zmenou režimu sa rúcajú všetky sochy. S tým mám problém, patrí to k histórii, môže sa niečo zredukovať, ale nemá sa všetko zbúrať. Potom už nemáte rozdiel, keď Islamský štát zlikviduje Palmýru, lebo sa mu to nepáči, a medzi poľskými rebelantmi, keď odstraňujú sochy komunistických pohlavárov. Aký je medzi tým rozdiel? Žiaden, je to rovnaká miera arogancie a možno to treba urobiť inak.

Ondrej Dostál, OKS – v parlamente za SaS

Považujem to za nesprávne a neprípustné. Bolo by vhodné upraviť to aj na legislatívnej úrovni, aby sa takéto veci nediali. Je to rovnaké ako propagácia fašistických alebo nacistických funkcionárov a nepatrí to do demokratickej spoločnosti.