Denník N

Je rok 2016 a stále rinčia gitarami aj reťazami

Veľká thrashová štvorka pohromade - členovia Metallicy, Megadeth, Slayer a Anthrax v roku 2010 v Sofii. Odvtedy sa vo všetkých kapelách okrem Metallicy vymenil aspoň jeden člen. FOTO - UNIVERSAL
Veľká thrashová štvorka pohromade – členovia Metallicy, Megadeth, Slayer a Anthrax v roku 2010 v Sofii. Odvtedy sa vo všetkých kapelách okrem Metallicy vymenil aspoň jeden člen. FOTO – UNIVERSAL

Zatiaľ všetko nasvedčuje veľkému albumovému návratu slávnej hudobnej štvorky Metallica, Megadeth, Slayer a Anthrax. Tri skupiny uvidíme opäť naživo aj na Slovensku.

Vidieť ich spolu naživo bol veľký zážitok. Na vlastné uši z fotokoridoru počuť, že reťaze, ktoré nosí gitarista Kerry King zo Slayer okolo pása skutočne rinčia, vidieť zblízka úškrn frontmana Megadeth Davea Mustainea, kývať hlavou do rytmu spolu s dupotajúcim Scottom Ianom z Anthrax a napokon, nechať sa uniesť charizmou Jamesa Hetfielda z Metallicy a uveriť, že „aj ja som súčasťou Metallicy“.

To všetko sa v našich končinách (najbližšie v Prahe na festivale Sonisphere) dalo počas jedného večera zažiť v roku 2010. Vtedy bolo medzi mnohými fanúšikmi tvrdej gitarovej hudby témou číslo jedna spoločné turné takzvanej veľkej thrash metalovej štvorky, kapiel Metallica, Megadeth, Slayer a Anthrax. Snáď žiadne iné kapely v hudobnej histórii nespája podobne fanúšikovsky príťažlivé a zároveň aj často zbytočne preceňované puto. Úvodzovky si doplňte podľa vlastného uváženia.

Ich vôbec prvé spoločné turné bolo zaujímavé najmä pre to, že symbolizovalo koniec medializovaným konfliktom, v prvom rade medzi frontmanom Megadeth Daveom Mustaineom a Metallicou, v ktorej hral v začiatkoch ich kariéry na gitaru (a je spoluautorom niekoľkých piesní z tohto obdobia) a neskôr bol z kapely vyhodený.

Udobrenie sa po rokoch

„V zákulisí som sa rozprával s Jamesom (Hetfieldom, spevákom a gitaristom Metallicy), objímali sme sa a ospravedlňovali sa za veci, ktoré sme si v minulosti porobili. Bavil som sa tiež s Larsom (Ulrichom, bubeníkom Metallicy), že spolu zájdeme na večeru. Komu by to kedy napadlo, že sa takéto niečo niekedy stane?“ hovoril počas turné Mustaine pre Guardian.

Možno to ale vôbec nebolo až také vyhrotené. Aj keď si Mustaine v rozhovoroch často neodpustil nejakú uštipačnú poznámku na adresu Metallicy, v roku 2001 dokonca navrhol, aby spolu vytvorili kapelu a hrali striedavo skladby Megadeth a Metallicy. Navyše, na spoločnom pódiu už pred tým hrali.

Ktovie, či sa s Hetfieldom v roku 1993 v zákulisí štadiónu bratislavského Interu stretli. 8. júna toho roku sa totiž v Bratislave preťali dve turné a tak si ako náhrada za Alice In Chains (Layne Staley si zlomil ruku) spolu s Metallicou a The Cult zahrali aj Megadeth (okrem toho v tých dňoch odohrali ešte niekoľko spoločných koncertov po Európe).

Obrovskou škodou bratislavského koncertu bola nízka návštevnosť. Štadión sa zaplnil ledva do polovice a hovorí sa, že Metallica po organizačne nezvládnutom koncerte vyhlásila, že sa na Slovensko už nevráti.

Zvuk celosvetovej paranoje

Kapely veľkej štvorky sa na Slovensku okrem Anthrax vystriedali všetky (Anthrax mali hrať v Bratislave v roku 2005, na poslednú chvíľu to však zrušili a dali prednosť preberaniu cien britského časopisu Kerrang!). Slayer vystúpili na festivale Topfest v roku 2008 a o štyri roky neskôr v Bratislave a Megadeth hrali v roku 2010 tiež na Topfeste.

Teraz sa na Slovensko opäť chystajú Anthrax (2.6. v Bratislave), Megadeth (16.7. v Prešove) a Slayer (17. 8. v Bratislave). Ich aktuálne nahrávky For All Kings, Dystopia a Repentless svedčia o tom, že sa ich určite oplatí vidieť, aj keď svoj tvorivý vrchol všetky štyri kapely zažili hlavne 80. a začiatkom 90. rokov.

„Ich verzia heavy metalu je zvuk toho, ako znie celosvetová paranoja. Tra-la-la popevky ako únik z reality tu nemajú miesto. Nenájdete tu jedinú zmienku o tom, že rocková hudba ako taká je cestou ku spáse alebo dokonalosti,“ písal v roku 1986 časopis Rolling Stone o albume Master Of Puppets od Metallicy.

A v tom bola tá revolúcia. V sedemdesiatych rokoch sa hipisácky rock snažil dotknúť hviezd a v osemdesiatych rokoch sa zase vyobliekaní krásavci z hair-metalových skupín snažili všetkých presvedčiť, že tie hviezdy sú vlastne oni. Thrash metal nebol o hviezdach, ale zo začiatku o úzkej komunite nadšencov, ktorí boli raz na pódiu a raz pod ním.

Thrash metal vychádzal začiatkom 80. rokov tak z tvrdých gitár Black Sabbath, Judas Priest alebo Motörhead, ako aj angažovaných a priamočiarych textov punkových a hardcorových kapiel. Pre poriadok, neboli to len tieto štyri skupiny – za zmienku stoja okrem iných Exodus, Testament alebo Nemci Kreator, ktorí tiež dodnes nahrávajú dobré albumy.

Štyri kapely, štyri albumy

Z malých undergroundových akcií sa časom stali veľké štadiónové koncerty. V rokoch 1986 nahrala Metallica spomínaný album Master Of Puppets, Megadeth sarkasticky nazvaný Peace Sells… But Who’s Buying?, Slayer nekompromisnú polhodinovú smršť Reign in Blood a Anthrax o rok neskôr nahrávku Among The Living.

„Boli sme približne v rovnakom veku a v tom čase aj v podobnom štádiu kariéry,“ spomínal v roku 2014 gitarista Anthrax Scott Ian v rozhovore pre časopis Metal Hammer. „Vtedy niekedy sa aj začal používať ten výraz, ‘veľká thrashová štvorka‘ a celé sa to rozbehlo. Rád by som veril, že sme tomu prispeli aj naším albumom Among the Living.“

Veru, že prispeli. Anthrax brali veci spomedzi týchto kapiel s najväčším nadhľadom a kým ostatní vystupovali v džínsových vestách a kožených nohaviciach, oni dávali prednosť farebným šortkám a šiltovkám typickým skôr pre hip-hoperov.

Ich tretia nahrávka Among The Living z roku 1987 si napriek tomu v správnych chvíľach dokáže zachovať vážnu tvár, napríklad keď spievajú o pôvodných obyvateľoch Severnej Ameriky v hitovke Indians. Inokedy sú však texty o komixovom Sudcovi Dreadovi (I am the Law) alebo sú inšpirované tvorbou spisovateľa Stephena Kinga (A Skeleton In The Closet a titulná skladba).

Dnes, po takmer tridsiatich rokoch, je zostava opäť zo štyroch pätín rovnaká (chýba len druhý gitarista Dan Spitz) a ich nový album For All Kings plynule nadväzuje na predchádzajúcu comebackovú nahrávku Worship Music z roku 2011. Humoru trochu ubudlo, úplne sa vytratili vplyvy hip-hopu a aj keď nahrávka hlavne rekapituluje, neznie, akoby bola nahraná z povinnosti.

Pekne je to počuť na úvodnej skladbe You Gotta Believe, ktorá sa začne rýchlostnými pretekmi, no v polovici sa zlomí do postupne gradujúcej alternatívno rockovej pasáže. Ak by riff podobný tomu z úvodu skladby nahrali v pre heavy metal ťažkých 90. rokoch, mnohí by ich istotne vysmiali a rovnako, počas dlhšej rozjímavej pasáže by sa v osemdesiatych rokoch z koncertu vytratila polovica klubu. V roku 2016 však toto spolu funguje výborne.

Dystopia od Megadeth je na tom podobne. Nostalgicky rekapituluje, no zároveň je za posledných 15 rokov najúspešnejším pokusom skupiny priblížiť sa ku svojim vrcholným nahrávkam. Napríklad titulná skladba je so zmenami tempa a prestrelkami gitarových sól naliehavá ako Hangar 18 z roku 1990 alebo Death From Within je chytľavá ako ľubovoľná skladba z Countdown To Extinction (1992).

Fanúšikovia Megadeth sa už najznámejšej zostavy 90. rokov s gitaristom Martym Friedmanom a bubeníkom Nickom Menzom nedočkajú, posledný menovaný nedávno zomrel. No na novom albume si zahrali pomerne dôstojné náhrady, brazílsky gitarista Kiko Loureiro (Angra) a bubeník Chris Adler (Lamb of God). Obaja sú o generáciu mladší a vo svojich domovských kapelách hrajú iný štýl, no ku tvorbe nových pesničiek pristupovali (hlavne Adler) v prvom rade ako dlhoroční fanúšikovia Megadeth.

Mustainea vraj počas tvorby albumu presviedčal, nech nové pesničky hrajú rýchlejšie a agresívnejšie po vzore starých albumov Megadeth. „Keď som mal 16 a mlátili so mnou hormóny, tak presne takými pesničkami som si krátil cestu autobusom do školy,“ povedal mu vtedy podľa magazínu Revolver.

Zdá sa, že zmena zostavy kapele prospela, lebo počúvať nový album Megadeth je po rokoch opäť vzrušujúce a aj texty o konšpiračných teóriách či úpadku spoločnosti zatínajú do živého.

Oproti For All Kings je Dystopia trochu menej pestrá, no o to viac držia skladby pohromade. Na albume Anthrax vynikajú jednotlivé skladby, akou je Breathing Lightning so vzletným refrénom, rýchla Ewil Twin inšpirovaná teroristickými útokmi na redakciu Charlie Hebdo alebo monumentálna Blood Eagle Wings.

Obom albumom sa dobre darí aj po komerčnej stránke, Megadeth v januári debutovali na tretej a Anthrax o mesiac neskôr na deviatej priečke rebríčka Billboard. Úspešný bol aj Repentless od Slayer, ktorý v septembri dosiahol na štvrté miesto.

Metallica aktuálne pracuje na svojom desiatom albume a plánuje ho vydať ešte tento rok. Podarí sa veľkej thrashovej štvorke nadviazať na slávny rok 1986, kedy pomohli presláviť dnes už klasickú odnož metalovej hudby? Rok 2016 pre thrash metal už zrejme nebude tak prelomový. Zatiaľ sa však ukazuje, že tieto kapely stále vedia zahrať poriadnu muziku a v žiadnom prípade nepatria do starého železa. Alebo metalu, ak chcete.

Teraz najčítanejšie