Tomáš Čorej
Nezávislé médiá, neziskové organizácie aj analytici označili utorok za čierny deň pre ukrajinskú demokraciu.
Napriek ostrej kritike občianskeho sektora ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým dramaticky oslabil nezávislosť kľúčových protikorupčných inštitúcií. Po novom bude vyšetrovanie pod kontrolou generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka, ktorý je blízky prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Proti novej legislatíve, ktorú počas dňa kritizovala aj Európska únia, protestovali stovky Ukrajincov vo viacerých mestách vrátane Kyjiva, Ľvivu, Dnipra či Odesy.
Demonštranti vyzývali prezidenta, aby zákon vetoval. Zelenskyj ho namiesto toho neskoro večer podpísal.
Aktivisti v reakcii zvolávajú ďalšie protesty, ktoré sa uskutočnia v stredu. Zelenského medzičasom medzi riadkami kritizoval aj šéf tajnej služby Kyrylo Budanov, keď vyhlásil: „Ukrajinská história nás naučila, že národ prehráva, keď ho rozdeľujú vnútorné spory.“
O aktuálnej situácii, ale aj o pokračujúcich rokovaniach medzi Kyjivom a Moskvou či o Donaldovi Trumpovi sme sa rozprávali s ukrajinským politológom Olexijom Haranom z Kyjivsko-mohyľanskej akadémie.
„Vedieme vojnu, v ktorej potrebujeme podporu, a to bez ohľadu na to, či sme demokratickí, autokratickí, skorumpovaní alebo neskorumpovaní. Rusko útočí na suverénnu krajinu, a preto potrebujeme ďalšiu vojenskú pomoc,“ hovorí v rozhovore.
Zároveň však zdôrazňuje, že západné krajiny by mali tlačiť na Zelenského, aby najnovšie zmeny zvrátil.
Utorkové hlasovanie v ukrajinskom parlamente šokovalo ukrajinskú verejnosť a takisto upútalo veľkú pozornosť zahraničných médií. Čo presne sa vo Verchovnej rade stalo?
Prakticky každý z občianskeho sektora na Ukrajine sa zhoduje na tom, že
