Denník N

Biľakov svet: Z Krajnej Bystrej videl po Moskvu

Profil vplyvného komunistu, ktorý hnal ľudí násilne do družstiev, pozval ruské tanky a vykonával vôľu Kremľa v Československu. Dnes na Slovensku prebieha verejná debata, či takíto ľudia smú mať pomníky.

Počuť hlasy, že u nás nie je istá budúcnosť a perspektíva. Mnohí sa tak vyjadrujú v úradoch a inde. Som presvedčený, že sa títo ľudia hlboko mýlia. Áno, kto sa nestotožní s politikou strany, so socializmom, kto sa nezapojí do budovania socializmu, nemá istotu ani perspektívu. Ale nie preto, že mu ju nedáva naša strana, spoločnosť, socializmus, ale preto, že sa sám vyčleňuje z budovania socializmu.

Slová Vasila Biľaka z 10. decembra 1970, keď Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, len eufemistickým spôsobom vyjadrujú omnoho drsnejšiu realitu, na ktorej mal Biľak výrazný podiel: previerky, vyhadzovy, ostrakizáciu, prenasledovanie, pokazené životy tých, čo sa „sami vyčlenili“, i tých, čo sa „stotožnili“, či mŕtvych na hraniciach.

Tradičný žánrový obrázok z časov normalizácie – súdruh Biľak bol v roku 1974 skontrolovať úrodu. foto – TASR
Tradičný žánrový obrázok z časov normalizácie – súdruh Biľak bol v roku 1974 skontrolovať úrodu. foto – TASR

Biľak bol vtedy už dva roky ideologickým tajomníkom Ústredného výboru, teda druhým mužom štátostrany, a v tejto funkcii zotrval ďalších osemnásť rokov. Závratná kariéra na krajčíra s komickým prejavom zo zabudnutého kúta krajiny – Krajnej Bystrej, kde mu jeho rodáci vlani odhalili pamätník, ktorý sa stal miestom boja, dokonca aj súdneho, a ktorý pokračuje odhaľovaním búst ďalším komunistickým funkcionárom. Slovensko si 26 rokov po páde ujasňuje, ako pristupovať k vysokým komunistickým politikom, a preto je užitočné pozrieť sa na to, akí títo ľudia boli.

Do veľkého sveta

Otec Vasila Biľaka niekoľkokrát odišiel za prácou do Ameriky, matka porodila deväť detí, z ktorých sa dospelosti dožili len dve. Otec zomrel v roku 1920, keď mal Vasil tri roky, a mama si vzala iného – pôvodne bohatého, no tiež násilného – Amerikána. Zomrela v roku 1929 a jej dve preživšie deti z rodnej Krajnej Bystrej odišli. Dmitrij sa učil za mäsiara vo Svidníku a Vasil robil paholka v Kapišovej. Obaja sa nakoniec o dva roky stretli v Hradci Králové, kde Vasilovi brat našiel miesto krajčírskeho učňa.

Po vyučení odišiel Vasil Biľak nakrátko do Prahy a v roku 1936 do Bratislavy. Začínal ako pomocník v krajčírskej dielni, no neskôr postúpil a vstúpil aj do Červených odborov. Podľa vlastných pamätí chcel vstúpiť aj do komunistickej strany, no na jeho prihlášku sa zabudlo.

Video: Prejav Vasila Biľaka v roku 1971

V roku 1939 ho mobilizovali do československej armády a v Banskej Štiavnici zažil vznik armády Slovenského štátu. Tam najskôr cenzuroval poštu, pomáhal financom na južnej hranici a neskôr pracoval v krajčírskej dielni. Niekoľkokrát ho demobilizovali a opäť povolali. V Trnave ho zastihlo SNP, ku ktorému sa pridal a kde ho zranili. Po porážke Povstania sa dostal do Bratislavy a po jej oslobodení v roku 1945 vstúpil na tretí pokus do strany.

Cez deň Biľak opäť pracoval v krajčírskom salóne, večer chodil na školenia, schôdze, v nedeľu na brigády a stále agitoval. Ako písal, prežíval „život romantických

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac od tohoto autora? Napísal knihu 2018: Rok protestov

Viac info

Teraz najčítanejšie