Denník N

Po smrti gorilieho samca zachvátila ľudí morálka a pocity nenávisti. Prečo?

Ľudia prinášajú kvety k soche gorily v zoo v Cincinnati. Foto – AP
Ľudia prinášajú kvety k soche gorily v zoo v Cincinnati. Foto – AP

Slovo harambee znamená vo svahilčine držať spolu. Ak si chceme uctiť pamiatku Harambeho, spravme to zmysluplne, napríklad podporou goríl cez Svetový fond na ochranu prírody.

Sobotné rozhodnutie pracovníkov zoo v americkom Cincinnati zastreliť 17-ročného samca gorily nížinnej Harambeho, aby zachránili malého chlapca vo výbehu gorily, vyvolalo veľa internetovej nenávisti.

Rodičov dieťaťa zaplavili stovky nenávistných správ. Matka si účet na sociálnej sieti radšej zrušila.

Petíciu, ktorá žiada spravodlivosť pre Harambeho a viní matku zo zanedbania starostlivosti, podpísalo 486-tisíc nahnevaných ľudí. Facebooková stránka „Spravodlivosť pre Harambeho“ má takmer 150-tisíc likeov.

O okolnostiach smrti gorily sa stále diskutuje. Slávny primatológ Frans de Waal povedal, že gorila chlapca zrejme neohrozovala, jeho zastrelenie preto nepovažuje za nevyhnutné.

Iní odborníci tento názor spochybnili. Podľa nich Harambe mohol dieťaťu vážne ublížiť. Nie nutne preto, že by mal zlé úmysly. Gorila však mala skoro 200 kilogramov, silná bola ako niekoľko dospelých ľudí.

Harambe a chlapec v zoo v Cincinnati. Zdroj – Youtube

Internetová nenávisť

O nedbanlivosť nevšímavej matky, ktorá by nechala pobehovať svoje dieťa voľne po zoo, zrejme nešlo. V čase, keď jej 4-ročný syn odbehol do výbehu pre gorily, sa starala o ďalšie tri deti, z nich jedno držala v náručí. „Deti niekedy jednoducho odbehnú,“ komentuje nešťastnú udalosť Jerry Coyne, biológ z univerzity v Chicagu.

Bez ohľadu na to, aký nejasný je zatiaľ celý prípad, mnohí ľudia vedia svoje: matka je nezodpovedná a gorilu nemali zabiť. „Zdá sa, že niektoré gorily sú lepší rodičia ako niektorí ľudia,“ napísal komik Rick Gervais.

Iní ľudia ešte pritvrdili. Píšu, že „matka má na svojich rukách Harambeho smrť“, po internete sa šíri mem: „Zabili ma, pretože tá suka nedávala pozor na svoje dieťa.“

K podobným vzplanutiam vášní, keď ľudí zachváti morálka, dochádza pomerne často. Takto pred rokom sa ľudia rozčuľovali nad smrťou leva Cecila, ktorého v národnom parku v Zimbabwe zastrelil lovec Walter Palmer.

Nasledoval verejný internetový lynč. Podobné sa vlani dialo na Slovensku v prípade dvojročného dieťaťa, ktoré zomrelo na následky prehriatia, keď ho otec zabudol v rozhorúčenom aute v Nitre.

Obeť

Odkiaľ sa takéto správanie berie? Ide o kombináciu viacerých faktorov. V prvom rade si ľudia neuvedomujú, že virtuálne šikanovanie má reálne dôsledky. Keď sme pohodlne usadení v kresle za počítačom, obyčajne nám nenapadne, že by sme svojím správaním mohli ľuďom ublížiť.

Po milióny rokov sme druhým ľuďom mohli ublížiť iba vtedy, ak sme s nimi boli v bezprostrednom kontakte, tvárou v tvár. V takom prípade sa v nás spúšťala (a doteraz spúšťa) celá kaskáda emocionálnych pochodov spojená s bezprostredným kontaktom s obeťou.

Tieto procesy chýbajú, keď sa objekt nášho rozhorčenia nachádza na inom kontinente. Ubližovať cez sociálnu sieť je ľahké, naše srdcia to tak nebolí.

Psychológ Joshua Greene v mnohých experimentoch ukázal, že ak máme na trať z lávky zhodiť človeka, aby sme zachránili ľudí, na ktorých sa rúti drezina a nemôžu pred ňou uniknúť, je to pre nás veľký problém (problém dreziny). Ak k ich záchrane postačí to, že prehodíme výhybku na vedľajšiu koľaj, radi to spravíme, hoci si to vyžiada nevinnú obeť uväznenú na bočnej trati (dilema lávky).

Tento výskum ukazuje, že to, čo je v prípade fyzického kontaktu s obeťou problém, odpadá, ak v zadaní vystupuje výhybka. Ublížiť niekomu fyzicky, aby iní žili, nás bolí. Ublížiť niekomu sprostredkovane – cez výhybku – aby iní žili, nás bolí oveľa menej. To isté platí pre internet, kde je obeť neznáma a veľmi ďaleko.

trolleyproblem
Dilema lávky a problém dreziny. Foto – Morality´s Random Walk

Trest od nezúčastnenej strany

Do rovnice nášho rozhorčenia patrí aj tá dispozícia ľudskej mysle, vďaka ktorej siahame po trestoch aj v prípadoch, keď obeťou škodlivého správania nie sme my sami (trest od nezúčastnenej strany, v angl. third-party punishment).

Sme zrejme jediný živočíšny druh, ktorý má potrebu vášnivo debatovať napríklad o tom, ako by mali žiť homosexuálne páry, hoci my sami nie sme gejmi ani lesbami.

To isté platí pre prípad s Harambem – hoci sa nás nijako nedotýka, máme potrebu sa k nemu vyjadrovať. Prečo? Odpoveď by mohol poskytnúť výskum psychologička Jillian Jordanovej a jej tímu, o ktorom sme písali vo februári.

Trest ako signál

Ide v ňom o to, že naša snaha trestať ľudí, o ktorých si myslíme, že porušili spoločenské normy, je vlastne signálom, ktorým dávame najavo, že my by sme sa podobného prešľapu nedopustili. Svojím rozhorčením dávame najavo, ako sme morálne vyššie, a okoliu oznamujeme, že my také správanie rozhodne neschvaľujeme a určite by sme sa ho nedopustili.

Ak by sme naopak rozhorčení neboli, mohli by sme to identifikovať ako signál, že na porušení danej spoločenskej normy nám nezáleží. Takže by sa dalo očakávať, že sa podobného faulu dopustíme možno aj my. A to by na nás vrhlo zlé svetlo.

Kriticky ohrozený druh

Oveľa produktívnejšie ako do internetovej zlosti (emócie) je presmerovať svoju energiu na záchranu goríl nížinných (rozum). Podľa Medzinárodného zväzu ochranu prírody (IUCN) je gorila nížinná na červenom zozname kriticky ohrozených druhov.

Na svete žije asi 95-tisíc jedincov. Za tri generácie došlo k poklesu ich populácie o 80 percent. Môže za to niekoľko faktorov, hlavne lov ľudí a choroby (najmä ebola).

Nešťastný príklad s Harambem sa ujal našej mysle, ale myslieť by sme mali hlavne na tie tisícky bezmenných goríl, ktoré ešte žijú. „Aj podľa najviac optimistických scenárov bude obnova populácie goríl trvať zhruba 75 rokov,“ píše sa na stránke Medzinárodného zväzu ochranu prírody.

„Oveľa skôr, azda do 20 či 30 rokov, sa strata prirodzeného prostredia a jeho zhoršenie v dôsledku poľnohospodárstva, ťažby dreva a nerastných surovín, a potenciálne klimatických zmien, stanú hlavnou hrozbou pre gorily,“ dodáva organizácia.

Slovo harambee znamená vo svahilštine držať spolu, spojiť sily či zjednotiť sa. Ak si chceme uctiť pamiatku Harambeho, spravme to zmysluplne, napríklad podporou goríl cez Svetový fond na ochranu prírody.

Morálka

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie