Denník N

Príbehy piesku a múrov – koniec tohtoročnej expedície v Egypte (seriál)

Jozef Hudec analyzuje jednotlivé vrstvy a múry. Foto – Nadácia Aigyptos
Jozef Hudec analyzuje jednotlivé vrstvy a múry. Foto – Nadácia Aigyptos

Každý archeológ zvykne písať o svojej lokalite, že je sľubná, nech je akejkoľvek veľkosti či historického významu. S ohľadom na naše možnosti v tomto roku sa nám táto predpoveď splnila.

V Egypte nie je bežné, aby archeológovia mohli skúmať pohrebisko a sídlisko v rámci jednej lokality.

Býva to tak väčšinou, keď je pohrebisko z jedného obdobia v neskoršej dobe zabudnuté a zastavané budovami, alebo naopak, keď sa opustené sídlisko začne využívať na pochovávanie.

Tretí a výnimočný prípad tvoria hyksóske sídliská, ktoré boli s pohrebiskami spojené. Ázijské obyvateľstvo svojich nebohých pochovávalo priamo pod obytné domy alebo v blízkosti.

V Tell el-Retábí máme do činenia s prvým a posledným prípadom. Odkrývanie sídliska a hlavne interpretácia nájdených zvyškov je práca hodná dedukčných schopností Sherlocka Holmesa.

Oddeliť jednotlivé vrstvy nánosov podľa farieb a zloženia, odlíšiť hlinené tehly od rovnako vyzerajúcej hlinenej vrstvy, rozpoznať priebeh múru a jeho vzťah k iným priliehajúcim, nad alebo pod ním ležiacim múrom, to všetko býva veda vyžadujúca vysoké sústredenie a nasadenie všetkých členov tímu.

Čierny dom

Celý pôdorys Čierneho domu 1 sa odhalil v roku 2015 po odstránení platformy pre hradbu Ramesseho III. Z domu však ostali maximálne základy, na niektorých miestach do výšky troch radov naplocho kladených tehál. V tejto sezóne sa definitívne potvrdilo, že Čierny dom stojí na zvyškoch iného, staršieho domu, ktorý bol postavený zo zelenkastých tehál. Kvôli tomu sme ho pracovne pomenovali Zelený dom.

Jeho rozsah zatiaľ nepoznáme. Bol však inak orientovaný ako čierny – dosť presne podľa svetových strán a mal tenšie steny. Podľa keramiky ho predbežne datujeme tiež do včasnej 18. dynastie (polovica 16. až polovica 15. storočia pred Kristom), tak ako Čierny dom.

Zelený dom

Zdá sa však, že Zelený dom mal dve fázy osídlenia. To by znamenalo, že oba domy vypĺňajú asi 100 rokov včasnej 18. dynastie v troch obdobiach či vrstvách, a teda neboli používané príliš dlho. Z hľadiska starovekej demografie by pripadali do úvahy 3 až 4 generácie.

Je veľmi pravdepodobné, že práve Zelený dom je dôležitým spojovníkom medzi koncom hyksóskeho Druhého prechodného obdobia a začiatkom Novej ríše. Ukazuje, že obyvateľstvo z Retábí nemuselo úplne odísť, len sa časom adaptovalo na egyptskú vládu. K podobným záverom dospel i výskum na rakúskej lokalite Tell el-Dab´a.

Budeme však ešte musieť vyhodnotiť význam asi 30 cm hrubej štrko-pieskovej kultúrnej vrstvy, ktorá na niektorých miestach oddeľuje osídlenie Zeleného domu od úrovne, v ktorej sú rozpoznateľné obrysy hyksóskych hrobových jám a stavieb. Bude dôležité poznať názor pedológa (pôdoznalca) na vznik a vývoj vrstvy a názor keramologičky na datovanie drobných úlomkov keramiky, ktoré sa v nej nachádzajú.

Kozmetická dielňa

Pri fyzickej práci na odstraňovaní popolových či pieskových vrstiev je človek strapatý, spotený a celý čierny. Piesok má v každom záhybe na celom tele. Vzhľad a kozmetická starostlivosť sú naozaj to posledné, na čo myslí. Vtipné však je, že obyvatelia našich domov zo včasnej 18. dynastie sa nimi očividne celkom zaoberali.

Už v roku 2011 sme sa pri skúmaní Čierneho domu pozastavovali nad koncentráciou nájdených predmetov, ktoré súviseli s výrobou alebo používaním kozmetických potrieb. Boli to hlavne zdobená kostená tubička na čierne líčidlo na oči (staroveká egyptská maskara) s kovovou tyčinkou na jeho nanášanie či veko z alabastrovej nádobky na líčidlo.

Objavili sme aj rôzne fragmenty surovín, ako priesvitná sľuda či červená rumelka. Navyše sme odkryli viacero zvyškov „hardvéru“ – kamenných roztieradiel a kus sopečnej pemzy.

Aktivity štátu

Veľmi podobné nálezy vyšli na povrch v posledných dňoch tohoročnej sezóny – predovšetkým kompletná alabastrová nádobka na kohl (čierne líčidlo na oči), hruda galenitu (minerál, sulfid olovnatý – PbS) na výrobu kohlu, asi z ložiska Gebel Zeit pri Červenom mori a tiež kovová tyčinka na jeho nanášanie či malá kovová čepieľka.

Keďže v počiatkoch Novej ríše nebolo súkromné podnikanie súčasťou slovníka starých Egypťanov, môžeme predpokladať, že prevádzku kozmetickej dielne a dodávky surovín i materiálov na jej fungovanie zaisťoval štát. Ten to určite nerobil kvôli parádeniu sa vojakov.

Preto musíme predpokladať, že na začiatku Novej ríše na Retábí existovala dostatočne veľká civilná populácia, aby dokázala efektívne využívať i také špecializované služby štátu, ako bola výroba kozmetických prípravkov.

Dokončovanie dokumentácie. Foto - Nadácia Aigyptos
Dokončovanie dokumentácie. Foto – Nadácia Aigyptos

Menší hyksósky hrob

Posledný deň v teréne nám Retábí pripravila ešte jeden hyksósky hrob. Bol oveľa menší ako hrob s dýkou, našli sme v ňom kostričku asi desaťročného dieťaťa. Spočívalo v spiacej polohe – na boku, s rukami položenými a spojenými pred sebou. Okrem malej nádobky v rohu hrobky nemalo pri sebe ďalšiu pohrebnú výbavu.

Nálezy ako dýka sú vzácne, avšak na určenie času, z ktorého hrobka pochádza, je keramika ešte dôležitejšia. Oblasť neskoršieho Čierneho domu teda vyzerá byť miestom, kde sa v hyksóskom období naozaj intenzívne pochovávalo.

Nadišiel posledný pracovný deň a zároveň deň odchodu. Popri balení sa horúčkovito dorábali veci, ktoré bolo nutné dokončiť, pretože nálezy sme museli vrátiť do lokality.

Odchádzame

Na terase Miro Černý otestoval posledné vzorky tehál a Veronika Dubcová dopĺňala formuláre pre každú vrstvu či budovu. Markéta Kobierska starostlivo kontrolovala dokumentovanie drobných nálezov a Radka Knápek pevnou rukou zachytávala každý záhyb kresleného objektu. Zároveň navigovala a poháňala Tomáša Kmeťa, ktorý skrytý za objemným fotostanom a lampami nepretržito cvakal fotoaparátom.

Evka Stopková vykresľovala zamerané plány vrstiev a architektúry, Lenka Horáková pripravovala podklady na fotogrametriu a 3D modely odkrytých budov.

Medzitým zvyšok balil, aby sme stihli Ismailíu opustiť v čase, na ktorý boli objednané dva mikrobusy, a cestou uložiť nálezy v Retábí. Zhon a nervozita opadli až cestou do Káhiry, keď sme sa s vybavením a s viac ako dvadsiatimi kuframi ako sardinky tlačili v horúcich mikrobusoch.

Posledný deň sme využili na skenovanie dokumentácie (človek si nikdy nemôže byť istý, že prepravovaný kufor dorazí), niektorí na návštevu  Gízy, Egyptského múzea či Musiek (trhu).

Ma´a saláma Egypt

Ešte pred začatím sezóny sme sa s kolegami zabávali na tom, že každý archeológ zvykne písať o svojej lokalite, že je sľubná, nech je akejkoľvek veľkosti či historického významu. My sme tak spravili tiež v úvode prvého príspevku. Dva odkryté hroby a pár miestností spolu s niekoľkými drobnými nálezmi sa nedajú nazvať obzvlášť veľkými objavmi.

Keď si však vezmeme naše logistické možnosti, veľkosť lokality a krátkosť času, ktorý sme mali tento rok na jej skúmanie, je to určite dosť a zároveň jednoznačný prísľub ďalších podobných nálezov.

Veríme, že v budúcich sezónach už nebudeme musieť čakať na bezpečnostné povolenie a zažívať stavy dezilúzie. Aby sme úradom zväčšili priestor na spracovanie formalít, vrátime sa opäť k tradičnému termínu výskumu v auguste a septembri. Bude síce teplejšie, ale zasa nás nebudú cicať komáre.

Ma´a saláma sezóna 2016 a marhaba Tell el-Retábí 2017. To vlastne bude už jubilejná desiata sezóna. Veríme, že prinesie len pozitívne prekvapenia.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Veda

Teraz najčítanejšie