štvrtok

Príbehy piesku a múrov – koniec tohtoročnej expedície v Egypte (seriál)

Každý archeológ zvykne písať o svojej lokalite, že je sľubná, nech je akejkoľvek veľkosti či historického významu. S ohľadom na naše možnosti v tomto roku sa nám táto predpoveď splnila.

Jozef Hudec analyzuje jednotlivé vrstvy a múry. Foto – Nadácia Aigyptos

V Egypte nie je bežné, aby archeológovia mohli skúmať pohrebisko a sídlisko v rámci jednej lokality.

Býva to tak väčšinou, keď je pohrebisko z jedného obdobia v neskoršej dobe zabudnuté a zastavané budovami, alebo naopak, keď sa opustené sídlisko začne využívať na pochovávanie.

Tretí a výnimočný prípad tvoria hyksóske sídliská, ktoré boli s pohrebiskami spojené. Ázijské obyvateľstvo svojich nebohých pochovávalo priamo pod obytné domy alebo v blízkosti.

V Tell el-Retábí máme do činenia s prvým a posledným prípadom. Odkrývanie sídliska a hlavne interpretácia nájdených zvyškov je práca hodná dedukčných schopností Sherlocka Holmesa.

Oddeliť jednotlivé vrstvy nánosov podľa farieb a zloženia, odlíšiť hlinené tehly od rovnako vyzerajúcej hlinenej vrstvy, rozpoznať priebeh múru a jeho vzťah k iným priliehajúcim, nad alebo pod ním ležiacim múrom, to všetko býva veda vyžadujúca vysoké sústredenie a nasadenie všetkých členov tímu.

Čierny dom

Celý pôdorys Čierneho domu 1 sa odhalil v roku 2015 po odstránení platformy pre hradbu Ramesseho III. Z domu však ostali maximálne základy, na niektorých miestach do výšky troch radov naplocho kladených tehál. V tejto sezóne sa definitívne potvrdilo, že Čierny dom stojí na zvyškoch iného, staršieho domu, ktorý bol postavený zo zelenkastých tehál. Kvôli tomu sme ho pracovne pomenovali Zelený dom.

Jeho rozsah zatiaľ nepoznáme. Bol však inak orientovaný ako čierny – dosť presne podľa svetových strán a mal tenšie steny. Podľa keramiky ho predbežne datujeme tiež do včasnej 18. dynastie (polovica 16. až polovica 15. storočia pred Kristom), tak ako Čierny dom.

Zelený dom

Zdá sa však, že Zelený dom mal dve fázy osídlenia. To by znamenalo, že oba domy vypĺňajú asi 100 rokov včasnej 18. dynastie v troch obdobiach či vrstvách, a teda neboli používané príliš dlho. Z hľadiska starovekej demografie by pripadali do úvahy 3 až 4 generácie.

Je veľmi pravdepodobné, že práve Zelený dom je dôležitým spojovníkom medzi koncom hyksóskeho Druhého prechodného obdobia a začiatkom Novej ríše. Ukazuje, že obyvateľstvo z Retábí nemuselo úplne odísť, len sa časom adaptovalo na egyptskú vládu. K podobným záverom dospel i výskum na rakúskej lokalite Tell el-Dab´a.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82655 z vás dostáva správy e-mailom