Beáta Obradovičová
Detí a mladých ľudí s klimatickou úzkosťou pribúda aj na Slovensku. Strach z klimatickej zmeny a jej dôsledkov na životné prostredie potvrdzuje u najmladšej generácie aj psychologička Katarína Kožová z Linky detskej istoty.
„Klimatická kríza je nielen environmentálnym problémom, ale aj psychologickou výzvou, ktorá si vyžaduje porozumenie, otvorený medzigeneračný dialóg a takisto spoločnú angažovanosť,“ hovorí o nevyhnutnosti vnímať rozširujúcu sa klimatickú úzkosť odborníčka.
Až 75 percentám mladých ľudí vo veku od 16 do 25 rokov pripadá budúcnosť desivá, 56 percent verí, že ľudstvo je odsúdené na zánik, a 39 percent uviedlo, že pre stav planéty majú pochybnosti v tom, či mať svojich potomkov. Tieto alarmujúce čísla vyplynuli z nadnárodnej štúdie, do ktorej sa zapojilo 10-tisíc mladých ľudí z desiatich krajín z rôznych častí sveta.
K obavám o svoju budúcnosť sa pridáva aj pocit bezmocnosti a frustrácie, ktorý významne vplýva na psychickú pohodu mladej populácie. „Mladí ľudia čoraz častejšie prežívajú pocit, že inštitúcie, ktoré ich mali chrániť a mali chrániť aj ich budúcnosť, zlyhali. Vedeli o hrozbe klimatickej krízy, no aj napriek tomu nekonali včas,“ hovorí psychologička, ktorá na linke pomoci odpovedá volajúcim a píšucim deťom či mladým aj na otázky o klimatickej kríze.
V rozhovore pre Denník N Katarína Kožová hovorí, ako sa prejavuje klimatická úzkosť a či môže prerásť do depresie, odporúča konkrétne argumenty pre debaty s deťmi a mladými ľuďmi o strachu z klimatickej krízy, ale aj ako sa postaviť k tomu, ak syn alebo dcéra priamo označia svojich rodičov za spoluzodpovedných za stav planéty.
Klimatická úzkosť je pomerne nový pojem v psychológii. Čo si máme pod tým predstaviť?
Dôsledky klimatickej zmeny vo svete, ako aj na Slovensku, sa postupne stupňujú a to so sebou prináša čoraz výraznejšie emocionálne a psychologické následky. Odborná literatúra z rôznych krajín dokumentuje množstvo negatívnych vplyvov klimatickej zmeny na duševné zdravie.
Zahŕňajú priame dôsledky extrémnych vplyvov klimatickej zmeny alebo extrémnych poveternostných javov či vysokých teplôt, ako aj nepriame vplyvy spojené s ekonomickými stratami, nadmerným vysídlením, stratou biodiverzity a ďalšími environmentálnymi rizikami a zmenami.
Klimatická úzkosť bola identifikovaná ako špecifický typ emocionálnej reakcie na klimatickú krízu, ktorý môže ovplyvniť každodenné fungovanie jednotlivca a môže súvisieť aj s rozvojom niektorých psychických ťažkostí. Ide teda doslova o stav pretrvávajúceho pocitu ohrozenia vyvolaného práve uvedomovaním si rozsahu a závažnosti klimatickej zmeny.
Ako psychologička pracujete na Linke detskej istoty, kam telefonuje aj píše veľa detí a mladých ľudí so svojimi problémami. Je medzi nimi aj strach z klimatickej zmeny?
Pod pojmom klimatická úzkosť aj na Linke detskej istoty rozumieme široké spektrum emocionálnych reakcií na súčasné i predpokladané environmentálne hrozby vrátane úzkosti, strachu, smútku, žiaľu, ale aj hnevu.
Je však dôležité spomenúť, že psychologická a vedecká obec naprieč celým svetom zdôrazňuje, že klimatická úzkosť nie je vo väčšine prípadov patologická. Nemusí preto predstavovať poruchu duševného zdravia v klinickom ponímaní, ale skôr ide o adekvátnu a zrozumiteľnú reakciu jednotlivca na stav environmentálnej krízy. Je to normálna odpoveď na nenormálnu situáciu. Pociťovať smútok nad stavom životného prostredia alebo rôzne obavy z budúcnosti sú nám ľuďom prirodzené.
Úzkosť, strach aj stres sú príznačné reakcie na pocit ohrozenia. No a tieto emócie nie je potrebné potláčať, ale práve naopak, mali by byť vypočuté a rešpektované, pretože aj to môže jednotlivcov motivovať k zaangažovanosti, solidarite a aktívnemu postoju voči klimatickej kríze.
Ako deti a mladí ľudia komunikujú tieto témy a obavy, keď vám zavolajú na linku?
Začala by som
