Ukrajinským tínedžerom v Bratislave chýbajú mužské vzory. To, že sa často bijú, však nesedí

„Tuná chlapci z Ukrajiny majú v sebe zjavne priveľa testosterónu – ja sa len pýtam, prečo ich nepošleme, nech si ho vybíjajú na ukrajinskom fronte? Nevieš si vážiť, že si tu na návšteve? Chceš páchať násilie? Tak šup na front. Na Slovensku nemáš čo hľadať,“ napísal na sociálnych sieťach europoslanec a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha.

Zareagoval tak na incidenty z hlavného mesta, ktoré zaznamenali médiá a týkali sa Ukrajincov. V polovici júla Artem (18) nožom viackrát bodol 17-ročného Petra, začiatkom tohto týždňa zas polícia začala trestné stíhanie pre bitku v bufete pri jazere Draždiak, do ktorej sa zapojili Ukrajinci, traja z nich sú stíhaní. Video z Draždiaka s bitkou väčšej partie ľudí, kde počuť ukrajinčinu, polícia zverejnila aj týždeň predtým.

Z podrobného medializovania incidentov a následných reakcií na dezinformačných kanáloch môže bežný konzument sociálnych sietí rýchlo nadobudnúť pocit, že sa v hlavnom meste realizuje skupina nahnevaných ukrajinských mužov. Nie je to tak, štatistiky ukazujú, že v realite za väčšinou konfliktných situácií sú stále slovenskí občania.

Reč čísel

Najviac odídencov z Ukrajiny žije v Bratislavskom kraji. Začiatkom januára 2025 malo dočasné útočisko registrované v Bratislave takmer 42-tisíc cudzincov, zväčša ukrajinské matky s deťmi.

Bratislavská krajská polícia nemá štatistiky o tom, koľko priestupkov či trestných činov spáchali na území Bratislavského samosprávneho kraja práve Ukrajinci.

Mestská polícia Bratislava tvrdí, že pri každom incidente robia kontrolu osôb a zaznamenávajú si údaje z občianskych preukazov či pasov. Teoreticky by tak mohli vyfiltrovať prípady s ľuďmi z Ukrajiny. Štatistika však môže byť zavádzajúca – ak ide o incidenty s podozrením na trestné činy, tie riešia štátni policajti. Tí riešia často aj priestupky, o ktorých mestskí policajti nemusia vedieť.

Podľa údajov z Mestskej polície Bratislava sa od začiatku roka zaoberali 323 incidentmi, ktoré spadajú pod priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Ide o drobnejšie šarvátky či slovné hádky na ulici. Podľa hovorcu Petra Borka z 323 prípadov bolo 17 takých, do ktorých sa zapojili Ukrajinci. Ide teda približne o päť percent zo všetkých prípadov, ktoré mestská polícia tento rok riešila.

Nie ukrajinské násilie, ale drogy

Artem, ktorý zaútočil pred necelými dvoma týždňami v noci na ulici na rovesníka nožom, opustil Ukrajinu len začiatkom apríla a túlal sa okolitými krajinami. Práve jeho prípad získal najväčšiu pozornosť, pretože na začiatku bol prezentovaný ako náhodný útok, keď si útočník vyberie ničnetušiacu obeť. Až neskôr sa zistilo, že okolnosti incidentu sú iné a napadnutý a útočník na seba v tú noc pred incidentom už narazili.

Artem bol najprv v Poľsku, odtiaľ išiel do Česka. V Prahe strávil s kamarátom zhruba tri týždne a presunul sa na Slovensko. Jeho „túlanie“ sa skončilo 13. júla, keď ho večer počas víkendovej noci, keď to v meste najviac žije, zadržali policajti a obvinili z útoku nožom. Obeťou je 17-ročný mladík, ktorého Artem trikrát bodol odzadu do chrbta. Peter útok prežil a skončil s vážnymi poraneniami v nemocnici. Incident sa stal 13. júla krátko po polnoci v centre hlavného mesta. Artem má 18 rokov.

Mladý Ukrajinec sa k skutku priznal, oľutoval ho a tvrdí, že svoje konanie si nevedel vysvetliť. Po obvinení nasledoval návrh na jeho väzobné stíhanie a 16. júla sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I Branislav Harabin tomuto návrhu vyhovel.

Vďaka tomuto uzneseniu sa o Artemovom skutku dozvedá verejnosť o čosi viac. Po jeho zadržaní z policajných zdrojov uniklo, že s útokom súvisia drogy. Denník N sa pýtal aj na prokuratúre aj bratislavskej polícii, či pracujú s touto verziou. Vzhľadom na štádium vyšetrovania priamo neodpovedali.

Z uznesenia sudcu pre prípravné konanie je zrejmé, že útočník Artem vypovedal, že skupina okolo jeho obete mu ponúkla neznámu drogu. Myslel si, že je to kokaín. Okrem toho v tú noc pil alkohol. Táto kombinácia mohla viesť k tomu, že reagoval mimoriadne agresívne. Policajtom to interpretoval tak, že z jeho strany išlo vlastne o sebaobranu. Mladíci okolo Petra ho totiž strkali, kopali a podali mu látku, ktorá nebola „koks“, a ukradli mu aj telefón.

Toto jeho svedectvo je v rozpore s výpoveďami ďalších svedkov. Aktéri incidentu hovorili o tom, že obvinený ich „dlhšie otravoval, žiadal od nich drogy a bol agresívny“. To vyústilo do útoku, podľa svedkov prešiel do útoku z ničoho nič. „Ako keby mu preplo,“ zaznamenal sudca do uznesenia.

Z doterajšieho vyšetrovania tiež vyplýva, že žiadnu neznámu drogu neužil. V jeho biologických vzorkách našli stopy po marihuane. K jej užívaniu sa aj priznal – kupoval si ju príležitostne, keď mal peniaze. Tie mu posiela najmä mama, sám stály príjem nemá.

Artem skončil v cele pre obavy, že by utiekol zo Slovenska alebo sa inak vyhýbal trestnému konaniu. Druhým dôvodom boli obavy, že by mohol v trestnej činnosti pokračovať. Vo väzbe skončil aj preto, že nemal adresu, na ktorej by sa zdržiaval alebo si mohol preberať poštu. Sudca mu neuveril, že sa snaží nájsť si prácu. Rovnako ani to, že požiada matku, aby mu poslala peniaze.

Pokiaľ ide o pokračovací dôvod väzby, tak ten podľa sudcu vyplynul z charakteru skutku a aj obvineného vyjadrení. Sám totiž priznal, že pod vplyvom alkoholu stráca strach a nie je preto vylúčené, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol svoje konanie zopakovať. Opakovane užíva nielen alkohol, ale aj marihuanu. Táto kombinácia zvyšuje nevyspytateľnosť jeho správania, konštatoval sudca.

Mladým Ukrajincom chýbajú mužské vzory

Osamotených tínedžerov, ako je Artem, je podľa občianskeho združenia Sme spolu, ktoré združuje Ukrajincov na Slovensku. Vzdelávací systém je nastavený tak, že mladí Ukrajinci môžu vycestovať na Slovensko samostatne už ako 16-roční. Rodičia, pokiaľ ešte nejakých majú, často s tínedžermi nemôžu vycestovať a sú s nimi len v telefonickom kontakte.

Na tínedžerov tak formálne dohliada zákonný zástupca z agentúry, ktorá štúdium sprostredkuje. „Ale bohužiaľ túto úlohu často nespĺňajú a o deti sa fakticky nestarajú,“ vysvetľuje Anna Shvachka, riaditeľka združenia Sme spolu.

Pripomína, že mnohí z týchto mladých prišli o blízkych, domov či vzťahy a nemajú sa kam vrátiť. Chýba im kontakt s mužskými vzormi – otcovia mladých Ukrajincov sú buď na fronte, alebo nemôžu pre mobilizáciu opustiť krajinu. Na Slovensku sú väčšinou ukrajinské matky s deťmi a seniori. Chlapci tak nie sú v častom kontakte s mužskými príbuznými či so známymi, čo sa môže odzrkadliť aj na psychike.

Riaditeľka občianskeho združenia pripomína, že ľudia v puberte sú v citlivom období bez ohľadu na to, či sú z Ukrajiny, zo Slovenska alebo z iných krajín. U mladých Ukrajincov sa však toto emočne náročnejšie obdobie znásobuje o skúsenosti z Ukrajiny ničenej ruskými útokmi či z faktu, že sa museli presťahovať pod tlakom vojny do iného štátu, kde nikoho a nič nepoznajú.

Zle prežívajú aj to, že svoju domovinu a blízkych nemôžu navštíviť – medzi ukrajinskými matkami panujú obavy, že by sa chlapci približne vo veku 15 rokov+ už nemuseli z návštevy príbuzných na Ukrajine vrátiť naspäť na Slovensko pre prípadnú rozšírenú mobilizáciu obyvateľstva. Ukrajinskí tínedžeri tak na návštevu do svojej domoviny nechodia. Mnohí Ukrajinci už ani nemajú koho navštíviť – mnohí, ktorí žijú na Slovensku, pochádzajú z dočasne okupovaných území, kde prišli o svoje domovy.

Ukrajinské deti majú problém aj s integráciou na školách, najmä pre jazykovú bariéru, ktorá sa prejavuje pri prijímacích pohovoroch na stredné školy. Aj napriek snahe neovládajú slovenčinu na rovnakej úrovni ako ich slovenskí rovesníci. Pri prijímačkách či testovaní T9 sa na fakt, že ide o čerstvých prisťahovalcov, neprihliada. Ukrajinské deti sa tak často nedostanú na školy, na ktorých by chceli študovať.

„Rozvoj našich detí je tým obmedzený, je to jeden z dôvodov, prečo naše deti nechodia do škôl,“ vysvetľuje Shvachka s tým, že môžu študovať aj online v ukrajinčine, čím zasa prichádzajú o socializáciu v kolektíve.

Občianske združenie Sme spolu očakáva, že situácia sa začne meniť od nasledujúceho školského roka – od septembra 2025 budú musieť ukrajinské deti absolvovať v školách povinnú školskú dochádzku, ktorá je do 16 rokov.

To, že polícia a médiá v podobných prípadoch, ako boli posledné dva incidenty, zdôrazňujú štátnu príslušnosť, nepovažuje za správne. Násilné skutky či výtržníctvo závisí od jednotlivcov, nie od štátnej príslušnosti, pripomína.

Robí teda štát dosť pre integráciu Ukrajincov na Slovensku?

„Vidím väčšiu snahu medzinárodných inštitúcií, ktorých cieľom je podporiť integráciu cudzincov na Slovensku,“ odpovedá Shvachka. Oceňuje snahu a záujem samospráv. „S nimi máme veľmi dobré skúsenosti, registrujeme ich snahu a prácu na podporu integrácie.“ Pri podpore štátu to už také dobré nie je, hoci Ukrajinci, ktorí na Slovensku žijú a pracujú, prispievajú k rozvoju slovenskej spoločnosti.

Mestská polícia: chceme do svojich radov Ukrajincov

Jedným z integračných riešení by mohlo byť aj posilnenie policajných zložiek o cudzincov.

„Mestská polícia Bratislava by veľmi rada prijala do svojich radov aj občanov Ukrajiny. Zákon v tomto smere nekladie prekážky a bratislavská mestská polícia je v tomto otvorená aj občanom iných krajín,“ hovorí hovorca mestskej polície Peter Borko.

Podmienkou prijatia do bratislavskej mestskej polície je, že uchádzači musia ovládať slovenčinu slovom aj písmom. „Je to dôležité nielen pre vzdelávanie sa v kurze odbornej prípravy, v ktorej si vychovávame policajtov a policajtky do výkonu, ale aj v následnej komunikácii s verejnosťou počas bežných služieb,“ vysvetľuje Borko.

V prípade vstupu cudzincov medzi štátnych policajtov je to ešte náročnejšie, je potrebné získať občianstvo. Policajtom môže byť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenska trvalý pobyt.

Väčšina Ukrajincov, ktorí sa na Slovensku zdržujú, tu má dočasné útočisko. Ku koncu roka 2024 malo na Slovensku 13 901 Ukrajincov platný trvalý pobyt.

Nové centrum podpory v Bratislave

Bratislavský magistrát pracuje na integrácii Ukrajincov v hlavnom meste od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine. V apríli 2022 vytvorilo mesto asistenčné centrum pomoci, kde pomáhalo Ukrajincom vybaviť jednotlivé dokumenty, zabezpečiť prvotnú psychologickú pomoc či základné potraviny. Značnú časť nákladov mestu preplácal štát sprostredkovane cez okresný úrad.

„Tento príkaz bol zrušený ku koncu júla 2024. Napriek tomu mesto aj po zatvorení asistenčného centra poskytovalo služby cudzincom a cudzinkám v priestoroch Primaciálneho paláca, prípadne sme klientov a klientky smerovali na spolupracujúce organizácie a poskytovali sme im informácie telefonicky a e-mailom,“ vysvetľuje hovorca mesta Peter Bubla.

Po zatvorení asistenčného centra otvorilo v apríli tohto roka mesto mestské Centrum podpory pre ľudí s cudzineckým pôvodom – LOOM na Českej ulici. Centrum poskytuje sociálne, psychologické, právne a pracovné poradenstvo cudzincom a cudzinkám žijúcim v Bratislave vrátane ľudí z Ukrajiny. LOOM je otvorené všetkým vekovým skupinám vrátane mladých ľudí a rodín s deťmi a ponúka aj komunitné aktivity a podujatia, ktoré pomáhajú začleniť sa do bežného života v meste,“ tvrdí mesto.

Na bratislavskom magistráte pôsobí oddelenie podpory pre ľudí s cudzineckým pôvodom, ktoré koordinuje aktivity mesta v oblasti integrácie a spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, inštitúciami aj komunitami ľudí s cudzineckým pôvodom. Mesto tvrdí, že tému integrácie a inklúzie považuje za jednu z kľúčových, no teraz pociťuje, že v celej krajine dochádza k obmedzovaniu verejnej a projektovej podpory pre aktivity zamerané na integráciu ľudí s cudzineckým pôvodom.

„Po ukončení spolupráce s UNICEF-om ku koncu roka 2024 muselo aj mesto prispôsobiť rozsah svojich aktivít aktuálnym možnostiam rozpočtu. Zníženie dostupných zdrojov pocítili aj mnohé mimovládne organizácie, ktoré v Bratislave dlhodobo a odborne pôsobia v tejto oblasti,“ vysvetľuje Bubla.