Partner ma nesmie vidieť nahú, kým neschudnem. Prečo nás trápi, ako vyzerá telo po pôrode

Keď mala moja dcéra asi týždeň, prišla k nám na návštevu moja babička, ktorej sa narodilo prvé pravnúča. So záujmom si ma prezerala a vyhlásila: „Veľké prsia, malý zadok, keby jej to tak zostalo! Len škoda toho brucha.“

Stála som tam v náručí s maličkým, nádherným bábätkom. Prsia som mala bolestivo naliate a také veľké, že už neboli ani guľaté, ale skôr hranaté. Bábätkom som zakrývala rysujúce sa vreckovky v podprsenke, ktoré zachytávali unikajúce materské mlieko. Pokiaľ ide o veľkosť zadku, zaujímalo ma maximálne to, či zvládne zakryť maxi vložku, pretože telo si zjavne chcelo vynahradiť deväť zmeškaných menštruácií aspoň desaťnásobne. A tiež to, či tá zvláštna bolesť neznamená hemoroidy. Nehovoriac o bruchu, ktoré malo ešte pred týždňom veľkosť stredného záhradného jazierka.

Mala som pocit, že sa mi zastavil mozog. Čo to rozpráva? A prečo? Schudla som pre tehotenskú cukrovku a tešila sa, že konečne môžem jesť normálne a nikomu tým neubližovať. Schudnuté telo mi bolo cudzie, siahla som si na bok a on tam nebol, nohavice mi len tak-tak nepadali len vďaka ešte stále zväčšenému bruchu. Teraz sa potrebujem starať o to, aby moje telo čo najlepšie fungovalo a liečilo sa. To, ako vyzerá, je úplne jedno. Ale hlavne je tu to nádherné novonarodené dieťa.

Neskôr som zistila, že podobné komentáre o tom, ako vyzerá ich telo, si vypočulo veľa mojich priateliek. A nech už to boli komplimenty alebo kritika, u väčšiny som videla podobný údiv, aký som si pamätala zo svojej reakcie. A vlastne ma neopúšťa. Prečo je také dôležité, aby ženy čo najskôr po pôrode vyzerali ako pred ním? Ako keby ani žiadne dieťa nemali? A kde berú ľudia tú drzosť?

Na tú poslednú otázku som si však dokázala odpovedať celkom rýchlo. Väčšinu nevhodných poznámok o vzhľade žien len niekoľko týždňov po pôrode totiž utrúsili iné ženy. Matky, babičky, kolegyne… Sú to teda zjavne normy, ktoré aplikovali aj na seba. Muži sa s komentármi väčšinou ozvali o niekoľko mesiacov neskôr.

Zmysluplné brucho

Pre mňa osobne boli tehotenské zmeny očistné. Nikdy som nemala ploché brucho a podľa rodinných historiek som mala guľaté boky od narodenia. „Každý hneď videl, že si dievčatko.“ V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch však bola ideálom krásy vychudnutá chlapčenská postava. Cítila som sa skvele: guľaté brucho bolo zrazu v tehotenstve v poriadku. Zrazu vyzeralo presne tak, ako malo, a dokonca ho ľudia obdivovali. A čím bolo väčšie, tým menej som si pripadala tučná a tiež mi to bolo viac jedno.

Možno som mala náskok, podobne ako to opisuje moja kamarátka Pavla: „Tehotenské a popôrodné zmeny ma nezaskočili. V tom som to mala ľahšie než štíhle dievčatá. Rezignovala som dávno pred tehotenstvom. Nikdy nebudem pekná, pretože