Som feministka a Ozzy Osbourne bol násilník. Tak prečo ho mám stále rada?

Bolo leto a ja som bola čerstvou absolventkou vysokej školy. Pre veľa ľudí sú posledné mesiace voľna a bezstarostnosti jedným z najkrajších období v živote. Ja som sa však cítila presne naopak. V tých dňoch na mňa doľahla všetka ťažoba problémov, ktorým naša rodina čelila už niekoľko rokov.

Cítila som sa osamelo: všetci sa rozutekali do sveta, zatiaľ čo ja som bola doma so svojou úzkosťou. Čoskoro ma čakala prvá dospelácka kapitola v živote v podobe práce na plný úväzok a ja som sa bála. Z ničoho som nemala radosť, cítila som len prázdno. A tak som väčšinu neskorých letných dní presedela vonku pod stromom so slúchadlami, do ktorých som si stále dookola púšťala kapelu Black Sabbath.

Žiadna iná hudba nedokázala vystihnúť moje pocity. Ako milovníčku klasického rocku ma príliš nelákal súčasný metal, všetky moje obľúbené rockové piesne sa však zrazu zdali príliš vyšperkované a sebavedomé. Dunivý zvuk skladieb ako Paranoid a War Pigs dokázal ako jediný – hoci to pôsobí ako klišé – prebiť moju vnútornú prázdnotu. A potom tu bol hlas frontmana Ozzyho Osbourna: hlboko znejúci, zastretý a jačavý zároveň. V tom najlepšom zmysle slova znel ako človek na pokraji nervového zrútenia, čo mi pomáhalo nepodľahnúť svojmu vlastnému.

Dnes, o niekoľko rokov neskôr, mám pre zosnulého Princa temnoty, ako znela Osbournova prezývka, stále slabosť. Keď som sa v utorok dozvedela o jeho smrti, cítila som autentickú ľútosť. Zo spôsobu, akým teraz o legendárnom spevákovi na verejnosti hovoríme, ma však zároveň mrazí. Ozzy Osbourne bol totiž násilník.

Zlý otec, násilnícky manžel

Bol rok 1989, keď sa Osbourne jedného rána prebudil vo väzení v anglickom Amershame. Polícia ho následne informovala, že ho obvinili z pokusu o vraždu jeho manželky Sharon. Predchádzajúci večer za ňou prišiel do obývačky pod vplyvom koktejlu drog a alkoholu a povedal jej, že „musí