Fín chce zmeniť slovenské školy: Zbúrajte steny tried, zoberte deti do virtuálnej reality

Pasi Mattila hovorí aj o:

• zvieratách či zrážke áut v 3D virtuálnej realite a čo tým naučia deti;
• prečo máme zabudnúť na staré triedy s lavicami a tabuľou;
• ako vyzerá moderná trieda a prečo sa deti majú učiť aj na chodbe;
• kedy budú takéto školy aj na Slovensku.

Do škôl dostávate 3D modelované prostredia. O čo ide?

Je to veľmi prirodzené, virtuálne vymodelované prostredie na učenie. Je to ako model miestnosti v digitálnom svete. 

Ako si to mám predstaviť napríklad pri hodine matematiky?

Chceme tam dokresliť napríklad ulicu s obchodmi, kde študenti môžu riešiť aj matematické úlohy. 

Napríklad by nakupovali?

Áno. To naozaj silné vo virtuálnom svete je, že môžete zažiť viac ako v reálnom svete. Napríklad môžete sledovať autohaváriu a to, ako sa pri nej deformuje auto, a využiť to napríklad pri matematike alebo fyzike.

Ako ďaleko ste už s týmto programom?

Základy už fungujú a vyvíjame prostredie pre prírodné vedy. Na konci by sme boli radi, keby výsledky nášho projektu mohli využívať všetky deti a všetci učitelia v Európskej únii a potom aj na celom svete. Vo virtuálnom prostredí môžete prezentovať svoj projekt, pozvať tam spolužiakov, online diskutovať, prizvať napríklad aj expertov, ktorí pomôžu s jeho vyhodnotením.

Ako zapojíte najmenšie deti? Ukážete im tam napríklad 3D modely zvierat?

Vytvárame napríklad prírodné prostredie ostrova alebo park a farmu, kde deti tie zvieratá uvidia. Môžu pozorovať, ako sa správajú, ako žijú.

Nie je lepšie vidieť farmu naživo ako vo virtuálnej realite?

Samozrejme, že najlepší je reálny svet. No nie vždy je to možné pre náklady na cestovanie, časové obmedzenie a podobne.

Video: Simulácia požiaru v 3D má naučiť, ako hasiť a ako evakuovať (zdroj: Finpeda)

Ako teda prebieha takáto výučba? Žiaci sedia v laviciach v triedach, na očiach majú okuliare k virtuálnej realite a učia sa?

V našich plánoch už nie sú tradičné triedy s lavicami v radoch za sebou. Nahradia ich prostredia a priestory na učenie, navzájom prepojené, voľné. Študenti majú tablety, počítače alebo proste mobily a virtuálne triedy, do ktorých vchádzajú. V budúcnosti by mohli pribudnúť aj senzory na rukách, pomocou ktorých by ste sa mohli v tomto priestore prirodzenejšie pohybovať a pozorovať napríklad tie zvieratá.

Keď to prebieha vo virtuálnom svete, načo ešte chodiť do školy? Prečo nezostať doma a neučiť sa odtiaľ?

Ako učiteľ som presvedčený o tom, že potrebujeme naozajstné školy pre deti, ktoré žijú v jej najbližšom okolí. A v nich tieto virtuálne nástroje. Škola je miesto, kde sa mladí učia a nájdu tam aj vhodné vedenie pre svoj rast, rozvíjajú svoje sociálne schopnosti.

Neprišli ste však len s virtuálnym svetom, ale meníte aj architektúru škôl. Ako?

Stopäťdesiat rokov vyzerali fínske triedy rovnako. Rovnaké lavice v radoch za sebou. Keby sme nezačali meniť vyučovanie, zostali by také isté. Začali sme meniť tradičnú triedu na aktívnu. Vyučovanie neprebieha vpredu, kde učiteľ rozpráva. Nie je to už frontálne vyučovanie.

Vyučuje sa teda v skupinách?

V nových učebných plánoch sa už vôbec nespomína vyučovanie, len učenie. Ale áno, študenti pracujú v skupinách, učia sa a pracujú na projektoch. A prešli sme až k novým typom priestorov na učenie. Ak vytvoríme príjemnejšie prostredie, dokážeme deti lepšie motivovať. Keď sme dosiahli vrchol v medzinárodných testoch PISA, museli sme niečo zmeniť, lebo inak by sme už len padali. Takto sa dá ísť ešte vyššie.

Čo sa zmenilo najviac?

Nakreslili sme nové plány školy. Vidíte tam nejaké chodby? Tradičné triedy? Je to otvorený priestor pre všetky skupiny a triedy. Môžu sa striedať. Učitelia a žiaci spolu plánujú každý deň, ktorý priestor na čo využijú.

Takže každá škola vo Fínsku už vyzerá takto?

Nie. Zatiaľ nie.

Koľko je takých?

V posledných dvoch-troch rokoch sa rozširujeme a školy sa pridávajú. Podobne sme v deväťdesiatych rokoch zmenili kancelárie na otvorené priestory. Medzi školami je však stále veľa tých starého typu z histórie spred sto rokov. Pritom najmä nové školy môžeme budovať efektívnejšie, na tento nový typ stačí menej štvorcových metrov. Napríklad v Pudasjärvi mesto po zvážení nákladov na opravu štyroch starých škôl rozhodlo radšej postaviť novú školu – a to tak, že v budúcnosti môžu jednu jej časť využiť ako domov pre seniorov.

Priniesol som vám zopár obrázkov. Nové školy budujeme aj na Slovensku, len iné ako tie vaše. Tie slovenské sú z lodných kontajnerov. Je to lacné, ale stavajú ich v dedinách, kde by inak na novú školu nemali peniaze. Ako sa podľa vás v nich môžu deti cítiť?

Sú to skôr školy z minulosti. Nie je v tom nová pedagogika. Keď vidím aj pohľad dovnútra, je to opäť frontálne vyučovanie od tabule. My ideme úplne iným smerom. No poznám niektoré slovenské školy aj osobne.

Ktoré?

Bol som už v mnohých. Vytvorili sme plán pre Brehy na zmenu ich školy.

Ako viete zmeniť tú školu?

Nové školy budú tvoriť iba asi jedno percento slovenských škôl. Preto treba meniť staré školy. Môžete v nich zbúrať steny a spojiť triedy. Využiť haly a chodby, zariadiť ich aj na učenie. Rozmýšľať o celej škole ako o priestore na učenie. V Brehoch sme navrhli zmenu priestorov. Spolupracujeme aj so školami v Dolnom Kubíne, Levoči a v Poprade na zmene pedagogiky a kultúry školy. Chceli by sme spájať nové metódy učenia, architektúru a technológie a posunúť sa. Na tieto zmeny školy potrebujú adekvátne finančné prostriedky.

Ako dlho chodíte na Slovensko?

Posledné tri-štyri roky spolu s kolegami Júliusom Krajňákom a Janou Krajňákovou, ktorí pôsobia vo Fínsku a v ďalších európskych krajinách.

Čo napríklad musia na úvod urobiť v škole v Poprade?

Symbolicky povedané zbúrať steny v triedach. Lepšie využiť priestory mimo tried aj na vzdelávanie. V posledných dvoch rokoch boli vo Fínsku skupiny slovenských riaditeľov škôl, asi osemdesiat, a ukazovali sme im najlepšie školy. To bol prvý krok. Teraz by informácie mali prejsť na učiteľov, rodičov a žiakov a mali by sa začať robiť plány, ako inovovať školy.

Čo presne robíte v Brehoch?

Škola je v budove, ktorá pôvodne ani nemala byť školou. Riaditeľka a ľudia zo školy a z obce chcú školu zmeniť. Začali sme s plánmi na premenu dvoch tried na jednom poschodí, otvoreným vestibulom a prerobiť chceme aj jedáleň. Nemusíte prestavať celú školu naraz, stačí začať po častiach. Zároveň musíte začať pracovať s učiteľmi a učiť ich vhodným pedagogickým postupom v inovovaných priestoroch.

Čo by mali deti robiť vo vestibule?

Môžu sa napríklad na začiatku dňa dohodnúť na projekte a potom na ňom môžu pracovať v triede i vo vestibule, kdekoľvek. Tímy si tam môžu sadnúť a diskutovať. Aj prestávky sú pohodlnejšie v takomto zmenenom prostredí.

Čo chcete urobiť s jedálňou?

Zmeniť pomerne prázdnu a málo využívanú  jedáleň na aktívne miesto na učenie. Tento priestor by mohla používať aj miestna komunita, ľudia z okolia na stretnutia, mohla by tam byť malá knižnica.

Prečítajte si

Škole v Brehoch navrhli triedy ako vo Fínsku, majú tablety, čakajú na virtuálnu realitu

Koľko by to celé stálo?

Na základe našich skúseností z podobných projektov vo Fínsku by rozpočet na jednu triedu nemal presiahnuť 45-tisíc eur. Zahŕňa samotnú prestavbu s využitím vhodných materiálov, ergonomický, flexibilný nábytok a najnovšie informačné technológie.

Spolupracujete aj s našou vládou? Cez tú idú milióny z eurofondov na školy a veľká časť týchto peňazí išla na opravy starých škôl, ale nie takto, skôr na ich zateplenie.

Presne preto som tu. Školy bolo potrebné opraviť a zatepliť, teraz je však nevyhnutné inovovať pracovné prostredie, pedagogické postupy a celkovú pracovnú kultúru školy.

Nový minister školstva Peter Plavčan hovorí, že je nadšený zo vzdelávania vo Fínsku.

Slovensko má veľký potenciál. Videl som dosť slovenských škôl, stretol šikovných riaditeľov a učiteľov. Fínsko môže slúžiť ako dobrý príklad, jeho skúsenosti však treba citlivo aplikovať v slovenskom prostredí.

Sú aj školy, kde deti ani nedostanú obedy, alebo vyučujú na zmeny a časť detí chodí do školy až popoludní.

To nemusí byť až taký problém. Aj tak sa dá využiť priestor školy. Tri dôležité veci sú infraštruktúra školy, kompetencia učiteľov a napokon technológie. Tie sa vyvíjali postupne tak, že sme mali internet, elektronické platformy, učenie cez mobily a sociálne médiá a napokon 3D virtuálne svety, o ktorých sme hovorili. Väčšina učiteľov zostala v jednej z minulých epoch, žiaci sú dávno vpredu a máme tu technologickú priepasť.

Čo by sme s tým mali urobiť?

Trénovať učiteľov. A naučiť ich pracovať s modernými technológiami a 3D virtuálnym prostredím. Mali by pochopiť, že v tom nemusia byť dokonalí, žiaci môžu byť vo virtuálnom prostredí lepší. Učitelia majú byť mentormi, aby ich viedli.

A čo s učiteľmi, ktorí nevedia používať počítače?

To nie je otázka veku. Niektorí starší ľudia to s technológiami vedia, len sa musia pobiť so strachom.

Slovenské školy sú podľa vás zle vybavené. Čo vás zaskočilo?

Pripojenie na internet býva slabé, nábytok je starý a nie veľmi ergonomický, aj farby na stenách sú zastarané. Učitelia a riaditelia musia hasiť urgentné veci, riešiť iné problémy, ako sú technológie. Počul som, že ani platy učiteľov nie sú primerané.

Patria medzi najnižšie v krajinách OECD. Tu ste teda v inej krajine ako vo Fínsku. Ale povedzme, že sme práve vyriešili vetranie a kúrenie. Čo máme urobiť ďalšie? Ale v celej krajine, nie v jednej škole.

Všetko sa začína pri lídroch. Riaditelia škôl musia mať stratégiu. My sme vytvorili sieť moderných škôl. Vášmu ministerstvu by som poradil vytvoriť takúto sieť a investovať tam eurofondy. Spojiť ich, aby ukazovali smer ostatným školám. Potrebujete pilotné školy, prvé príklady, aby ste uverili, že sa dá učiť novými prístupmi. Potom začnete uvažovať, že toto by sa mohlo stať aj v mojej škole. Prvé výsledky prijdú najskôr po troch-štyroch rokoch.

Ako dlho potrvá Slovensku, kým dobehne Fínsko v testovaní PISA?

Nám to trvalo asi 40 rokov, v 70. rokoch sme začali s rozsiahlymi zmenami a posúvali sme sa pomaly. Keď sa však poučíte od iných, vám to môže trvať kratšie.

Vráťme sa k vašim 3D prostrediam pre školy. Sú v tomto systéme testy a známky?

V tomto systéme môžete zároveň hodnotiť deti. Testovanie treba robiť kontinuálne, hodnotiť by sa mali deti navzájom, mali by to robiť učitelia, no nie najmä na záver roka, ako to býva u vás, ale priebežne.

Takže vo Fínsku nemáte koncoročné testy?

Máme až maturitu. Predtým len deviataci prejdú národným testovaním, ale to len časť z nich ako vzorka. Známky nehrajú veľkú úlohu na základnej škole, dôležitejšiu úlohu zohrávajú na strednej.

Ak niekto zaostáva, má zle známky, čo s ním robíte?

Jedným z kľúčov k úspechu fínskeho vzdelávania je špeciálna podpora študentov. Podporujeme ich, aby dosiahli najviac, čo zvládnu. Samozrejme, na úrovni ich schopností.

Snažíte sa deti učiť aj cez hry. Ako to funguje?

Pri hre sú deti v tímoch a každý má svoju úlohu. Napríklad sa hrajú aj na redakčný tím, niekto je manažér, niekto fotograf a niekto píše, máte tímový projekt. Vo virtuálnom svete sa môžu členovia pridať aj z diaľky. Jeden študent môže byť zo Slovenska, z Fínska a zo Španielska a riešiť problém cez náš vlastný komunikačný kanál, konferenčné programy. Spolu vytvárajú dokumenty zdieľané na webe cez Google Docs.

Aké 3D prostredia ste už vytvorili?

Vytvorili sme už viaceré projekty v odbornom vzdelávaní, napríklad tréning pre hotelového manažéra. Práve teraz pripravujeme demonštráciu bezpečnosti v kuchyni. Simulujeme tam napríklad oheň a možnosti, ako ho zahasiť, alebo ako sa správať pri evakuácii. Systém potom vyhodnotí, ako ste postupovali. Tento konkrétny program je aj pre učiteľov na základnej škole. V štandardnom virtuálnom prostredí môžu napríklad študenti pracovať na vlastnom komikse. Máme prvé dáta z odborného vzdelávania, tie zo základných škôl ešte len zbierame.

Riešite vo Fínsku aj problém digitálnej demencie, teda že čím viac deti pozerajú do obrazoviek a počítačov, tým menej v skutočnosti vedia a upadajú?

Nie. Využívanie technológií musí byť prirodzené, nie všade a vždy.

Nemáte ani problém s tým, že by deti pre mobily a tablety prestali chodiť von a športovať?

Musia športovať, treba ich do toho tlačiť. Najkratšia prestávka vo fínskej škole má 15 minút a cez veľkú 30-minútovú prestávku musia ísť deti von, pokiaľ teplota neklesne pod – 20 °C. V školách ich však pripravujeme na budúcu prácu. A ak na to potrebujú technológie, prečo im ich upierať? S prvým mobilným projektom som začal v roku 2002, išlo o GPS mapovanie. Vtedy sme prvýkrát prekročili steny školy a začali učiť aj mimo tried, v celom areáli školy. Učenie sa nemá odohrávať iba počas 45 minút a iba v triede. Treba sa hrať. Učíme sa stále, aj keď sa rozprávame s kamarátmi, rozvíjame nápady.

Zmení nová technológia všetko?

Pochopili sme, že nezmeníme školy len tým, že zmeníme technológiu. Trvalo nám potom ešte dlho, pätnásť rokov, kým sme vytvorili nový model vyučovania. Niečo môžete zmeniť za pár rokov, ale vlastne potrebujete zmeniť všetko – lídrov, technológie, postupy, učiteľov, architektúru škôl a aj hodnotenie žiakov.