Pomníky stavíte, prosím vás, komu?

Autorka je knižná editorka

Zpráva z tisku: Výtvarníka Ľuboša Lorenza napadol starosta obce Veľký Lipník pri pokuse vyjadriť protest proti inštalovaniu pamätnej tabule špičkovej komunistickej prokurátorskej svini Jánovi Pješčakovi.

Strih. Je päť rokov po vojne, 18. apríla 1950. Prokurátor práve obžaloval dve ženy, učiteľky z obce Dolné Držkovce. Edita Mikulová má okolo dvadsať rokov, riaditeľka školy Vilma Dováľová po štyridsiatke. Zločinnému spolku prokurátor našil trestné činy: šírenie poplašnej správy, sabotáž, poburovanie proti republike, hanobenie republiky a hanobenie spojeneckého štátu.

Stop. Pozrime si zastavený záber podrobnejšie. Staršia učiteľka má moju postavu a moje čelo. Vlastne ja mám jej postavu a jej čelo. Je to moja babička.

Strih. Je 6. júna 1950. Babičku práve Štátny súd odsúdil na 7 rokov a 8 mesiacov väzenia, finančný trest 40 000 korún československých, stratu občianskych práv na 10 rokov a konfiškáciu polovice majetku.

Babička spáchala dva činy. Prvým bolo, že nariadenie pre riaditeľov škôl z roku 1949 o jednotných modlitbách oznámila vetou: „Detičky, oddnes sa nebudeme môcť modliť, lebo je to, bohužiaľ, zakázané.“

Druhým bol zákrok voči všivavým chlapcom, ktorí ignorovali príkaz, že sa majú ostrihať. Babička kázala mladšej učiteľke, aby tieto deti ozdobila stužkami, lebo naplánovala, že sa im vysmejú spolužiaci, čo malo pomôcť hygienickému zámeru. Matka jedného z ozdobených žiakov tento čin ohodnotila ako výsmech komunistickej strane. Mašličky boli náhodou červené a všivavé deti boli náhodou deťmi komunistov.

Najvyšší súd zmiernil trest na 2 roky, 10 000 Kčs a stratu práv na 5 rokov.

Známe a spracované sú len veľké politické procesy, v ktorých režim popravoval odporcov bez najmenších rozpakov. Takýchto „malých“ je neúrekom. Kto však o ňom písal, tvrdil, že bolo treba ísť po krku učiteľom, záškodníckym intelektuálom, exemplárne v každom okrese.

Koľko perzekúcií muselo byť, aby si režim udržal moc? Nešlo o troch či piatich ľudí, ale o systém. V 50. rokoch počet odsúdených v politických procesoch dosiahol číslo skoro 100 000. Sumárom to zasiahlo minimálne pol milióna občanov.

To znamená, že tisíce prokurátorov si sadli a napísali takmer stotisíc absurdných obžalôb so strašnými následkami pre celé rodiny.

Nevravím, že im máme močiť na hroby. Ich hroby sú mi ľahostajné. No nestavajte im pomníky ani pamätné cedule za to, že sa zaslúžili o rozvoj nejakej geopatogénnej zóny, kde prišli na svet. Títo prokurátori slúžili zvrhlej podobe práva vo zvrhlom režime.

Strih. Pješčak má pamätnú ceduľu, učiteľka, ktorá si odsedela dva roky pre pravdu, sa v krajine hrubých čiar dočkala len odmietnutia rehabilitácie roku 1990.

V češtine dnes slovo prokurátor značí prokurátorskú sviňu. Slovník spisovného jazyka českého: osoba vykonávající z pověření státu dozor nad zachováváním socialistické zákonnosti.