Denník N

Koho zatknú šerifovia v parlamente?

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Pri politicky ovládnutej polícii a zablokovanej prokuratúre je parlamentno-mediálna cesta jediný spôsob, ako účinne tlačiť na šetrenie a vyvodzovanie dôsledkov v politicky najvážnejších kauzách.

Autor je poslancom NR SR

V predchádzajúcich týždňoch navrhli kolegovia z OĽaNO na čele s Danielom Lipšicom a Igorom Matovičom zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru. Tento orgán zložený z poslancov na základe princípu pomerného zastúpenia by preskúmaval veci verejného záujmu. Nemohol by síce nikoho odsúdiť, no vedel by sa dostať k informáciám, na základe ktorých by mohol oznamovať pravdepodobnosť spáchania trestných činov polícii a prokuratúre.

Myšlienka parlamentného vyšetrovacieho výboru je na Slovensku poznačená stigmou HZDS, ktoré v roku 1994 zriadilo takzvané Macuškove vyšetrovacie komisie na boj proti politickým oponentom. Neskôr boli ústavným súdom zrušené, pretože na ich zriadenie neexistoval ústavný podklad a odvtedy takýto výkon parlamentnej kontroly neváhajú novinári označiť až za „pomýlenú myšlienku, ktorá má pramálo spoločné s fungujúcou parlamentnou demokraciou“.

Priznám sa, že sám som bol pod týmito vplyvmi k vyšetrovaciemu výboru dlhodobo skeptický. Môj názor sa zmenil z dvoch dôvodov. Skúsenosť najmä ostatných desiatich rokov ukazuje, že pri politicky ovládnutej polícii a zablokovanej prokuratúre je parlamentno-mediálna cesta jediný spôsob, ako účinne tlačiť na šetrenie a vyvodzovanie dôsledkov v politicky najvážnejších kauzách. Zároveň ma presvedčila analýza ostatných európskych krajín, že by nešlo o nič výnimočné.

Spomedzi našich najbližších susedov sú vyšetrovacie výbory/komisie predpokladané v  PoľskuRakúsku, Maďarsku aj  Česku. U našich susedov na druhej strane rieky Morava vyšetrovali napríklad hospodárenie tamojšej všeobecnej zdravotnej poisťovne, neoprávnené udeľovanie akademických titulov či prerastanie organizovaného zločinu a záujmových skupín do činnosti orgánov verejnej moci. Teda čosi, čo je veľmi dobre známe aj nám.

Podobná je situácia na Balkáne. V Rumunsku je podklad na zriadenie vyšetrovacieho výboru/komisie zloženej z poslancov z celého politického spektra daný priamo v ústave. Rovnako v ústave ho majú Bulhari, Slovinci, Albánci či Gréci. V Macedónsku predpokladajú zriadenie hneď dvoch typov vyšetrovacích výborov: pre verejný záujem a na ochranu práv a slobôd občanov. Chorváti si priamo do ústavy napísali, že predsedom vyšetrovacej komisie pre akúkoľvek vec verejného záujmu je predstaviteľ opozície.

Nezaostáva ani sever Európy. Hoci v Dánsku tento inštitút poznajú, vláda a parlament využívajú skôr priamo vymenovanie sudcu pre určitú vážnu kauzu. Na Islande vyšetroval parlamentný panel napríklad kolaps finančného systému v roku 2008 a v tejto súvislosti aj podiel verejných činiteľov. Ústava Fínska hovorí o možnosti zriadiť ad hoc vyšetrovacie výbory, v Lotyšsku sa zriadia vždy, keď o to požiada aspoň tretina parlamentu, a špeciálny vyšetrovací výbor majú tiež v Estónsku.

Pozrime sa bližšie na jedného z najdôležitejších európskych partnerov. Nemecký spolkový snem je povinný ustanoviť vyšetrovací výbor, ak o to požiada aspoň štvrtina jeho členov. Tento výbor vykonáva verejné výsluchy a vo vzťahu k obstarávaniu dôkazov sa naň primerane vzťahujú ustanovenia trestného poriadku. Súdy a správne orgány majú povinnosť poskytnúť mu právnu a administratívnu súčinnosť, pričom samotné súdy majú voľné ruky pri vyhodnocovaní skutočností, ktoré boli predmetom vyšetrovania. Právomoci vyšetrovacieho výboru prislúchajú aj výboru pre obranu.

Nakoniec, ústavný základ pre vyšetrovanie zo strany parlamentov existuje tiež v oboch členských štátoch Európskej únie na Pyrenejskom polostrove (tu atu), vo Francúzsku, v Beneluxe (tu, tutu) a rovnako vo Švajčiarsku a v Taliansku.

Slovenským paradoxom je, že zákonodarný zbor schválil vytvorenie vyšetrovacích orgánov parlamentu opätovne, a to v roku 2004. Národná rada dostala povinnosť zriadiť výbor na vyšetrenie vecí verejného záujmu na návrh pätiny poslancov. Najmenej polovica jeho členov mala byť zvolená z radov poslancov, ktorí jeho zriadenie iniciovali. Schválený zákon však vrátil vtedajší prezident Gašparovič a pri opätovnom schvaľovaní parlamentom neprešiel.

Istý mladý, ambiciózny poslanec sa vtedy kriticky vyjadril, že je „prirodzené, ak koalícia odmieta výbory ku kauzám, ktoré sú hodené pod koberec“. Bol to Robert Fico. Som presvedčený, že spolu s porovnaním úpravy v európskych krajinách je to ten najlepší dôkaz toho, že návrh na ich zriadenie na Slovensku je správny. Mohol by navyše nahradiť schôdze na odvolanie členov vlády, ktoré dnes skôr frustrujú verejnosť, ale sú jediným nástrojom opozície dostať vážnu tému do pléna parlamentu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie