Rusko naďalej porušuje medzinárodné humanitárne právo na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny

Autor je ukrajinský veľvyslanec na Slovensku

Anatolii bol sirota od svojich ôsmich rokov. V sedemnástich ho ruské jednotky uniesli priamo zo školy na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny a týždeň pred jeho osemnástymi narodeninami mu odovzdali povolávací rozkaz do ruskej armády – bez reálnej možnosti odmietnuť. Stal sa cieľom po tom, čo s bratom našli v lese dve debny munície a zahodili ich; agenti FSB ho zadržali, zviazali, nasadili mu vrece na hlavu a mučili.

„Zlomili mi rebro a ramenný kĺb, bili ma do tváre, mal som množstvo modrín… Povedali: ‚Ak nájdeme niečo v tvojom telefóne, neprežiješ,‘“ hovorí Anatolii.

Jeho príbeh je jedným z tých, ktoré sa našťastie skončili návratom domov vďaka organizácii Save Ukraine, ale tento prípad odhaľuje len časť širšej politiky Ruska na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny (DOÚ) – politiky, ktorá hrubo porušuje medzinárodné humanitárne právo a nesie znaky genocídy ukrajinského národa.

Moskva nedodržiava humanitárne právo

Rusko naďalej hrubo porušuje medzinárodné humanitárne právo na dočasne okupovaných územiach na juhu a východe Ukrajiny. Agresor cieľavedome ničí ukrajinskú národnú identitu, národné a kultúrne hodnoty našej krajiny, jej symboly a urýchľuje integráciu našich občanov do ruského sociokultúrneho priestoru. Krajina – okupant posilňuje ideologický vplyv na deti a mládež, zameraný na formovanie ich lojality voči krajine – agresorovi, a verbuje miestnych obyvateľov do vojenskej služby v ozbrojených silách Ruskej federácie.

Na vykonávaní tejto politiky sa podieľajú ruské štátne orgány na federálnej a regionálnej úrovni, ako aj ruské okupačné správy. Jedným z dôležitých prvkov integrácie tzv. nových regiónov do Ruska je začlenenie DOÚ Ukrajiny do národných projektov a federálnych programov (právna, hospodárska, sociálna oblasť).

Ruská federácia, ktorej cieľom je úplne a nevyhnutne začleniť DOÚ Ukrajiny do svojho zloženia a znemožniť ich návrat pod kontrolu Kyjiva, sa zameriava na premenu všetkého obyvateľstva týchto území na občanov Ruska.

Rusko nezákonne šíri legislatívu

Nútenie k nadobudnutiu ruského občianstva je nástrojom na vytvorenie úplne ruského prostredia na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. Odmietnutie prijatia pasu vedie k obmedzeniu prístupu k základným právam a službám a znemožňuje život na DOÚ Ukrajiny.

Ruská federácia využíva pasportizáciu ako nástroj kontroly nad obyvateľstvom dočasne okupovaných území Ukrajiny tým, že mu ukladá povinnosti občana, ako je napríklad vojenská služba, a zároveň umožňuje stíhať tieto osoby za trestné činy, ktorých subjektom je výlučne občan Ruska.

Nezákonné rozšírenie ruskej legislatívy na DOÚ Ukrajiny zároveň vytvorilo podmienky, za ktorých je život na týchto územiach bez získania ruského pasu, ako aj odchod z nich výrazne sťažený alebo dokonca nemožný.

Osoby, ktoré nezískali ruský pas, sa de facto stávajú „cudzincami“ a musia si legalizovať svoj pobyt na vlastnom území, pričom čelia zvýšenej pozornosti ruských bezpečnostných služieb a obmedzeniam práva na pobyt. Bez ruského občianstva sú osoby na DOÚ Ukrajiny zbavené prístupu k poskytovaniu a prijímaniu zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrany a majú obmedzené práva na vzdelanie a zamestnanie. Týmto spôsobom Rusko zároveň mení aj demografické zloženie obyvateľstva.

Zároveň osoby, ktoré pas získajú, musia povinne narukovať. Rusko vo veľkej miere uplatňuje prax nátlaku na miestne obyvateľstvo, aby vstupovalo do jej ozbrojených síl a zúčastňovalo sa na bojoch proti vlastnému štátu. Štát – agresor naďalej zapája obyvateľov DOÚ Ukrajiny do vojenskej služby v ozbrojených silách RF, čo je porušením článku 51 Dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva počas vojny (IV Ženevský dohovor z roku 1949).

Samostatným príbehom ruského vplyvu je zákaz prejavov ukrajinskej identity. Prenasledovanie za akýkoľvek prejav proukrajinských názorov, blokovanie prístupu k ukrajinským zdrojom a zaplavenie informačného priestoru výlučne ruským obsahom, zavádzanie ruského vzdelávacieho programu. Všetko toto je zamerané na dlhodobú izoláciu a oddelenie ľudí od ukrajinských koreňov.

Moskva vedie cielenú politiku ničenia ukrajinskej kultúrnej sféry na DOÚ Ukrajiny, vrátane objektov kultúrneho dedičstva dôležitých pre ukrajinskú históriu. Rusko obmedzuje právo na slobodu prejavu, prístup k informáciám, možnosť používať vlastný jazyk a kultúru a uskutočňuje politiku rusifikácie detí a mládeže.

Moskva zapája deti z okupovaných území do ruských paramilitárnych mimovládok

Postup Ruskej federácie má dlhodobý cieľ – definitívne premeniť dočasne okupované územia Ukrajiny na „ruské“ tým, že z nich vytlačí všetkých, ktorí predstavujú čo i len minimálnu hrozbu, sú nelojálni alebo kladú odpor ruskej moci. Takéto vytláčanie prebieha prostredníctvom násilia, zastrašovania a následne aj cez súdne prenasledovanie, vyhosťovanie atď. Na zvýšenie tlaku a kontroly nad dočasne okupovanými územiami Ukrajiny ich okupačné orgány osídľujú ruskými občanmi.

Jedným z hlavných smerov ruských aktivít na DOÚ Ukrajiny v oblasti detí a mládeže je ich zapájanie do ruských paramilitárnych mládežníckych mimovládnych organizácií a hnutí. Medzi nástroje tohto procesu patrí celoruské spoločensko-štátne „Hnutie prvých“, sformované v „najlepších“ tradíciách sovietskej mládežníckej politiky.

Vstupom do organizácií ako „Hnutie prvých“, „Junarmija“ a podobných sa deti v dôsledku nedostatočne sformovaného svetonázoru stávajú obeťami systematického procesu formovania militarizovaného vedomia. Rusko zvyšuje počet členov „Hnutia prvých“ na DOÚ Ukrajiny vytváraním primárnych pobočiek na pôde inštitúcií vyššieho a stredného odborného vzdelávania, kultúry a športu, ktoré sú pod kontrolou okupantov.

Okrem toho vedenie celoruského detsko-mládežníckeho vojensko-vlasteneckého spoločenského hnutia „Junarmija“ podpísalo tzv. dohody o spolupráci s okupačnými administráciami na dočasne okupovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti.

Tieto dohody sú zamerané na integráciu tzv. mládežníckych organizácií DĽR a LĽR do celoštátneho systému „Junarmija“. Takáto integrácia prispieva k unifikácii programov a aktivít „vojensko-patriotickej výchovy“ na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny s programami aktivít vykonávaných na území RF.

Treba poznamenať, že monitorovacia správa Centra občianskeho vzdelávania „Almenda“ s názvom „Univerzálny vojak alebo vzdelávanie ako nástroj Ruska na okupovanom juhu Ukrajiny“, ktorá pokrýva obdobie od 1. januára do 30. júna 2025 (zahŕňa dočasne okupované územia Zaporižskej a Chersonskej oblasti, Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopol), zaznamenáva cielenú politiku Ruskej federácie, ktorá zahŕňa militarizáciu detí, indoktrináciu, asimiláciu obyvateľstva a ničenie ukrajinskej identity.

Ako sa uvádza v správe, „monitoring otvorených zdrojov, ktorý prebiehal v období január – jún 2025, potvrdzuje uskutočňovanie rozsiahlej stratégie vnucovania ruskej identity, heroizácie vojny a propagáciu služby v ozbrojených silách štátu – okupanta“.

Na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny sa aktívne používa sovietska a súčasne ruská vojenská symbolika. Deti sa povinne musia zúčastňovať na podujatiach vo vojenských uniformách, skandovať propagandistické heslá, absolvovať výcvik v pochodovaní a osvojiť si základné zručnosti zaobchádzania so zbraňami.

Rusko zároveň uskutočňuje celý súbor indoktrinačných opatrení: organizuje povinné premietania propagandistických filmov. Príslušníci ruských okupačných síl systematicky vedú tzv. hodiny odvahy pre žiakov vyšších ročníkov, počas ktorých deťom predvádzajú vojenské vybavenie, ochranné prostriedky a organizujú praktické cvičenia v ovládaní bezpilotných lietadiel.

Odvoz ukrajinských detí na ruské územia

Dôležitým smerom činnosti Kremľa naďalej zostáva protiprávne odvážanie ukrajinských detí z dočasne okupovaných území Ukrajiny do RF a na dočasne okupované územie Autonómnej republiky Krym pod zámienkou „rekreácie“ alebo vzdelávacích výletov, počas ktorých sú deti vystavené ideologickému vplyvu a vojenskému výcviku.

Tieto kroky Ruska porušujú články 31 a 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva počas vojny, článok 45 IV. Haagskeho dohovoru o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny, ako aj Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu.

Chcel by som zdôrazniť, že od začiatku okupácie ukrajinských území z roku 2014 Ukrajina spoločne so svojimi partnermi zaujala aktívny postoj k politickým a právnym opatreniam proti agresii RF a porušovaniu ľudských práv na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny na medzinárodnej úrovni.

Už 27. marca 2014 bola prijatá prvá rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/68/262, ktorá vyjadrila podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny a poukázala na nelegitímnosť akýchkoľvek územných zmien vrátane tzv. referenda, ktoré sa konalo pod kontrolou vojsk RF na okupovanom Kryme.

7. apríla 2022, ako reakcia na rozsiahlu inváziu RF na Ukrajinu, ktorá viedla k vážnym porušeniam ľudských práv, Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu ES-11/3 o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva.

Počas trvania ozbrojenej agresie bolo celkovo prijatých niekoľko desiatok rezolúcií medzinárodných a medziparlamentných organizácií na podporu územnej celistvosti Ukrajiny a odsúdenie porušovania ľudských práv na DOÚ Ukrajiny.

V tomto kontexte je dôležité rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) o prípustnosti konania vo veci „Ukrajina a Holandsko proti Rusku“, ktoré potvrdilo, že Ruská federácia nesie zodpovednosť za početné a systematické porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach na dočasne okupovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny od roku 2014.

ESĽP venoval osobitnú pozornosť zločinom Ruska voči ukrajinským deťom. Nezákonné premiestňovanie a osvojovanie maloletých Ukrajincov bolo uznané za administratívnu prax, ktorá je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. ESĽP zároveň zaviazal Rusko, aby bezodkladne spolupracovalo na vytvorení medzinárodného mechanizmu na identifikáciu a návrat vysídlených detí.

ESĽP vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že konanie Ruska má bezprecedentný charakter v histórii Rady Európy a predstavuje hrozbu pre mierové spolužitie na kontinente. Súd jasne poukázal na úmysel Moskvy zničiť ukrajinskú štátnosť a podriadiť si ukrajinský národ. Podľa nášho názoru to svedčí o genocídnom charaktere agresie Ruska proti Ukrajine.

Chcel by som zdôrazniť, že napriek ukončeniu členstva v Rade Európy Rusko je naďalej právne zaviazané dodržiavať rozsudky ESĽP podľa článku 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Takéto právne nástroje na medzinárodnej úrovni sú dôležité nielen pre pokračujúce zaznamenávanie politiky „neuznania“ a šírenie informácií o hrubom porušovaní ľudských práv počas okupácie, ale aj pre budúce procesy obnovy a deokupácie Ukrajiny.