Škole v Brehoch navrhli triedy ako vo Fínsku, majú tablety, čakajú na virtuálnu realitu
Aj slovenské školy môžu robiť revolúciu vo vzdelávaní. Vstupujú do virtuálnej reality a chcú prestavať triedy.
Škola v Brehoch je v týchto dňoch známa najmä násilným odvlečením sedemročného Marca priamo z vyučovania. Táto základná škola má však za sebou mnoho silných príbehov.
Ako prvá na Slovensku zavádzala už v roku 1994 internet. A môže byť lídrom krajiny vo fínskej reforme vzdelávania.
Keď v triede nie je učiteľ diktátorom
Základná škola v Brehoch je jednou z prvých na Slovensku, ktorá má v pláne podľa modelu Finpeda po novom využívať v škole moderné technológie a prestavať triedy tak, aby deti pracovali viac v tímoch a aj samostatne namiesto toho, aby im len učiteľ neustále niečo prednášal.
„Dostali sme sa na vrchol svetových testovaní PISA a uvedomili sme si, že od toho momentu môžeme už len padať. Tak sme sa pokúsili vymyslieť niečo, vďaka čomu bude naše školstvo ďalej rásť,“ hovorí Pasi Mattila z Finpedy, ktorá modeluje nový prístup k vyučovaniu pre celú Európsku úniu. Rozbiehajú sa najmä vo Fínsku.
Na Slovensku spolupracujú okrem školy v Brehoch aj s Dolným Kubínom a Popradom a so Združením katolíckych škôl.
Finpeda má tri piliere – do škôl zavádza moderné technológie a najmä virtuálne 3D prostredie, do ktorého sa prenáša časť výuky. Na tieto technológie a nový prístup k žiakom pripravuje učiteľov. A napokon novému prístupu prispôsobuje aj školy a triedy, prestavuje ich tak, že žiaci už nesedia v laviciach za sebou, hodina neznamená len frontálne prednášanie a diktovanie poznámok od tabule, ale spoluprácu v tímoch a učenie.
Na chodbe sú pohovky, učí sa aj v jedálni
Triedy tak vyzerajú úplne inak ako tie naše, stoly sú napríklad v kruhoch pre tímy, ale pre žiakov prispôsobili aj chodby a vestibuly, všade sú kreslá či stoličky.
Takúto zmenu Finpeda nakreslila zatiaľ aj pre jedno poschodie školy v Brehoch. Vo vestibule sú pohovky, prekreslili aj jedáleň na miesto stretnutí, kam by po škole mohli chodiť aj dospelí.
Triedy chcú zbaviť doterajších stien a hodina môže prebiehať prakticky kdekoľvek.
Škola v Brehoch je už dnes moderná, v každej triede majú 20 tabletov a interaktívnu tabuľu. Chcú však zájsť ďalej, dať napríklad monitory aj na chodby, kde by pracovali aj na projektoch, a vytvoriť nové oddychové zóny, vysvetľuje riaditeľka školy Mária Škodová. „Pre deti by to bolo pútavejšie, zaujímavejšie,“ hovorí riaditeľka.
Starosta obce a jeden z učiteľov boli vo Fínsku, stretli sa už aj s rodičmi a vysvetľovali im plány. „Museli by sme ešte preškoliť učiteľov,“ uznáva riaditeľka.
Obec zatiaľ na prestavbu školy nemá peniaze, riaditeľka hovorí, že im ich neschválili poslanci, hoci starosta je plánu naklonený.
Nový minister školstva Peter Plavčan (za SNS) krátko po nástupe do funkcie v rozhovore pre Denník N tvrdil, že Slovensko by sa mohlo v školách inšpirovať Fínskom. „Tam najlepšie došlo k prelínaniu toho, čo považujeme za konzervatívne školstvo, s novými metódami vyučovania či alternatívnymi školami,“ hovoril minister.
Ako teraz pomôže dostať fínske reformy do slovenských škôl napríklad aj v Brehoch?
„Minister Peter Plavčan skúma rôzne modely a možnosti, aby výchovno-vzdelávacie programy pre školy a školské zariadenia lepšie reflektovali potreby detí, učiteľov, ale aj očakávania rodičov,“ odpovedá jeho hovorca Vahram Chuguryan.
Minister podľa neho ešte zbiera podnety. „Know how Finpeda je jedným z podnetov, ktorými sa ministerstvo zaoberá.“
Slovenský expert priniesol internet
Vysvetlenie, prečo práve Brehy mali prvé zo základných škôl na Slovensku internet, je pomerne jednoduché. Rodákom odtiaľ je Július Krajňák, ktorý dnes spolupracuje s Finpeda. Podobne vďaka nemu bolo prvou strednou školou s internetom gymnázium vo Zvolene už v roku 1993.
„Pre školu v Dolnom Kubíne sme v 3D prostredí namodelovali zastrešenie átria a debatovali sme, ako to urobiť, či dať strechu vo výške prvého alebo druhého poschodia. Boli tam zástupcovia ďalších tridsiatich škôl. Nastavili sme im virtuálnu školu a majú k tomu prístup, môžu tam meniť, čo chcú,“ hovorí Krajňák o ďalšej zo škôl, s ktorými už spolupracujú.
Krajňák spoznával fínske vzdelávanie už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, za severným polárnym kruhom v Laponsku skúmal aj učenie na diaľku a informačné technológie, pracoval aj v Dánsku a vo Švédsku. Teraz pôsobí vo viacerých európskych krajinách, momentálne je v Taliansku.
Finpeda spolupracuje na novej škole aj so slovenskou organizáciou LEAF, ktorá sa pokúša prilákať úspešných Slovákov domov zo zahraničia. Ide o strednú školu s internátom a so silným štipendijným programom, aby sa tam mohlo dostať každé talentované dieťa. „Potrebujú impulzy, ako nastaviť prostredie školy,“ hovorí Krajňák.
Organizácia napríklad vo Fínsku v meste Pudasjärvi spolupracovala na vybudovaní novej školy, označovanej za najväčší drevený komplex na svete.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
