Ako najvzdialenejší východ Ruska ustál zemetrasenie: odpoveďou je príbeh zabudnutého prístavu

Poručík Stepan Savuškin zahynul v auguste 1945, keď velil útoku na japonský ostrov Šumšu. Smrteľne ho zasiahli pri vztyčovaní červenej zástavy na kopci v nadmorskej výške 165 metrov. Zomrel na palube lodného lazaretu a pochovali ho v hromadnom hrobe pri Severnej hore na ostrove Šumšu, ktorý Sovieti dobyli už bez neho.

Dodnes túto časť Kurilských ostrovov ovládajú Rusi, ktorí považujú ostrovy za svoje. Niektoré z nich (vrátane ostrova Paramušir) v stredu zaplavili štyri po sebe nasledujúce cunami, ktoré vznikli ako následok veľmi silného zemetrasenia s epicentrom pri ruskej Kamčatke. Zemetrasenie vzhľadom na svoju silu 8,8 bolo až pozoruhodne neničivé, doteraz nie sú správy o mŕtvych ani vážne zranených, iba na Kamčatke sú do odvolania uzavreté turistické trasy.

Jedna z hlavných a takisto prvých správ starostu Severokurilského mestského okruhu Alexandra Ovsjannikova znela: „Pamätník hrdinu ZSSR Stepana Savuškina vydržal.“ Mimochodom, je to očividne robustná a dobre ukotvená betónová stavba, pretože prežila aj predchádzajúce veľmi silné zemetrasenie, ktoré obyvateľov Kurilských ostrovov vyhnalo z domovov 4. novembra 1952 o štvrtej hodine ráno.

Aj vtedy otrasy vyvolali cunami. Práve mesto Severo-Kurilsk, založené v roku 1899 Japoncami pod názvom Kašivabara, čelilo pred 73 rokmi najväčšej skaze. Následky sú však s dneškom neporovnateľné.

Tisíce obetí

Až do 90. rokov boli údaje o obetiach zemetrasenia so silou 8,3 z roku 1952 utajované. Vedelo sa však, že Severo-Kurilsk „spláchli“ prívalové vlny. Hladina sa zdvihla o 10 až 18 metrov. Vlny boli dokopy tri a najväčšia z nich bola druhá. Mnohí obyvatelia stihli ujsť pred prvou, menšou, ale potom sa vrátili po