Starosta Vajnôr Vlček o novej nemocnici: Nechceme tu Rázsochy 2

O tom, že štát chce vo Vajnoroch postaviť nemocnicu, sa starosta tejto bratislavskej mestskej časti Michal Vlček (nezávislý) dozvedel na tlačovej besede. V rozhovore hovorí:

• o tom, že treba posilniť dopravu a rozšíriť cestu pri budúcej nemocnici;
• o riziku vysokej spodnej vody;
• ale aj o tom, ako prebieha komunikácia s ministrami.

Vo Vajnoroch by sa od septembra mala začať stavať veľká univerzitná nemocnica. Ako vyzerá vaša komunikácia s ministerstvom obrany, ktoré nemocnicu má stavať, a s ministerstvom zdravotníctva, ktoré má na tom spolupracovať?

Informácia, že vo Vajnoroch má stáť nová nemocnica, bola prekvapenie, ale príjemné, lebo túto lokalitu považujeme za vhodnú.

Keď to bolo prekvapenie, kedy ste sa to dozvedeli?

Nebudem tajiť, že sme sa to dozvedeli z tlačovej správy alebo na tlačovej konferencii ministra. Na druhej strane rozumiem, že je to súčasťou ministerstva obrany, je to strategická investícia a možno sú nejaké dôvody, pre ktoré to takto bolo komunikované. Keď sme sa túto informáciu dozvedeli, oslovili sme všetky dotknuté ministerstvá. Mal som osobný rozhovor s ministrom obrany, dopravy aj zdravotníctva. Dôkladne nás informovali, čo plánujú a čo by sa malo realizovať v našej mestskej časti. A začali sme diskusiu aj o dotknutej infraštruktúre.

Video: Starosta Vajnôr Vlček: Nechceme tu Rázsochy 2
(Autori: Miroslav Čevela, Veronika Folentová) 

Vajnory majú poddimenzovanú infraštruktúru. Dnes je v tejto oblasti cudzinecká polícia a z centra mesta je to autom 18 minút, ale verejná doprava tam veľmi nepremáva. Jazdí tam jediný autobus číslo 65, no nie veľmi často – počas pracovných dní len štyrikrát za hodinu, cez víkend dvakrát. Viete si predstaviť, že by verejná doprava bez výrazných zmien zvládla postavenie nemocnice a aj jej fungovanie?

Nevieme si to reálne predstaviť a už dnešná infraštruktúra smerom do Vajnôr je napätá. Oficiálne je prihlásených šesťtisíc obyvateľov, neoficiálne máme asi sedemtisíc. Nie je tajomstvom, že kruhový objazd vo Vajnoroch je považovaný za jednu z najkomplikovanejších križovatiek v rámci celej Bratislavy, čo ukazujú aj niektoré dopravno-kapacitné posúdenia. Na to, aby budúca koncová nemocnica mohla fungovať, je absolútne nevyhnutné vybudovanie doplnkovej infraštruktúry cestnej siete a cestnej kostry. To som na osobných stretnutiach povedal aj ministrom. Ubezpečili ma, že to takto vnímajú aj zástupcovia štátu.

Čo vám na to povedal minister dopravy?

Má to dve roviny. Jedna je samotná nemocnica, čo je predmetom strategickej investície, a druhá vec je doplnková infraštruktúra. Vajnory majú výhodu, že máme novovybudovanú diaľnicu D4. Nie je prepojená s D1, ale v blízkej budúcnosti by sa to malo zmeniť. Areál budúcej koncovej nemocnice, čo je cudzinecká polícia a areál ministerstva obrany, je na Rybničnej ulici. Je to dvojpruhová ulica, spája sa cez kruhový objazd smerom na nadjazd a je nevyhnutné, aby bola rozšírená. Treba prepojiť koncovú nemocnicu alebo pozemok ministerstva obrany s diaľnicou D4. Mohlo by to byť takzvaným severným obchvatom. Ale aj verejnosť sa musí do nemocnice dostať. Považujeme za nevyhnutné, aby sa Rybničná ulica rozšírila z dvojpruhovej na štvorpruh. Zvýšila by sa aj priepustnosť nadjazdu a kruhového objazdu. Veľkou výhodou Vajnôr je aj dostupnosť na Letisko Milana Rastislava Štefánika.

Koľko by prepojenie s D4 mohlo trvať?

Šťastie praje pripraveným a Vajnory pripravené sú. Hlavné mesto funguje ako magnet na obyvateľov. Máme pripravené niektoré alternatívy, ako by sa mohli Vajnory do budúcna rozvíjať. Sú to projekty Staré letisko, Cepit alebo Nemecká dolina. Sme pripravení na to, aby sa Vajnory do budúcna rozrastali, a sme pripravení aj na vybudovanie doplnkovej infraštruktúry. Tento projekt som vedel vytiahnuť aj v komunikácii s ministrom dopravy a ukázať predpokladané budúce trasovania. Od D4 už má dnes Národná diaľničná spoločnosť vykúpenú časť pozemkov, kde sú aj vydané územné rozhodnutia. Zo samosprávy vieme, že projektovanie a povoľovacie konania sú často významne dlhšie ako samotná realizácia. Už máme plán, ktorý som ministrovi predstavil, a myslím si, že sme našli zhodu, že si to vie predstaviť aj on.

Jedna vec je, čo si vie predstaviť, druhá, čo vie zaplatiť. Kto by mal platiť takúto cestu a koľko by to stálo?

Sú nejaké odhady nákladov. Nemocnica má byť strategickou investíciou. Prepojenie medzi diaľnicou a nemocnicou alebo rozšírenie Rybničnej ulice – to sú náklady, ktorých zaplatenie si nevieme predstaviť ako mestská časť, magistrát či župa. Považujem za nevyhnutné diskutovať, ako sa budú prenášať náklady a kto ich bude znášať. Zároveň diskutujeme o tom, aby sa aj doplnková infraštruktúra stala predmetom strategickej investície.

A čo vám na to minister povedal? Dnes nevieme ani to, z čoho sa zaplatí stavba nemocnice. Ide o 1,2 až dve miliardy eur. Dal vám minister Ráž prísľub, že infraštruktúru zaplatí štát?

Dotknutí ministri mi dali prísľub, že považujú za nevyhnutné, aby súčasťou nemocnice bola aj doplnková infraštruktúra. Považujem za džentlmenský záväzok, že to prevezme štát. Úplne otvorene – mestská časť ani hlavné mesto momentálne nie sú finančne pripravené, aby vedeli znášať náklady na vybudovanie takejto doplnkovej infraštruktúry. A to hovoríme len o prepojení diaľnice. Druhá časť je verejná hromadná doprava.

K tej sa ešte dostaneme, ale dal vám niektorý z ministrov prísľub, že to naozaj štát zaplatí?

Prísľub bol o tom, že si uvedomujú, že nevyhnutnou súčasťou je dobudovanie aj doplnkovej infraštruktúry. Toto považujem za záväzok, ktorý sme dostali.

Dali vám termín, kedy by ste o tom mali rokovať, kedy uvidíte návrhy, ako by to malo vyzerať?

Momentálne prebiehajú prípravné práce – pyrotechnický prieskum, keďže je to v priestore bývalých kasární, takisto je tam problém s podzemnou vodou. Mojím záujmom je, aby sa žiadne veci nepodcenili. Nielen Vajnory, ale aj ich okolie a celý bratislavský región majú dennodenné problémy s podzemnou vodou. Vajnory majú podzemnú vodu na úrovni pol metra až 80 centimetrov. Nemocnica má mať aj zázemie v podzemí, lebo bude súčasťou obrany štátu. Upozorňovali sme ministerstvá, aby to nepodcenili. Verím, že na nemocnici pracujú zo strany štátu odborníci, ktorí to nepodcenia.

Ešte raz sa opýtam. Dostali ste termín spoločných rokovaní alebo toho, kedy budete vedieť, ako konkrétne bude infraštruktúra vyzerať?

Skôr považujem za dôležité, aby sme dali dokopy všetky zúčastnené strany. Dotknuté ministerstvá – obrany, zdravotníctva, dopravy –, ale aj magistrát hlavného mesta a župu.

Mali ste niekedy takéto stretnutie?

Zatiaľ nie. Bolo stretnutie na úrovni pána primátora a pána župana ešte pred ohlásením tejto informácie a ja som mal stretnutie s ministrami, ale považujem za nevyhnutné, že takéto stretnutia prebehnú, a predpokladám, že prebehnú.

Budete súčasťou skupiny, ktorá bude riešiť stavbu nemocnice a aj infraštruktúru okolo? Požiadali ste o to ministrov?

Požiadal som, aby som bol súčasťou prípravného projektového tímu, aby sme vedeli prenášať aj požiadavky regiónu. Žijeme tu dlhodobo a vieme, aké sú tu problémy. Ak by sme z takejto komunikácie boli vylúčení, bolo by to len na škodu projektu.

Sú dnes informácie, ktoré by ste podľa vás potrebovali a nemáte ich?

Rámcové informácie sme dostali hneď po oznámení strategickej investície. Ako sa projekt aktualizuje, tak dostávam čiastkové informácie. Priebežne som s dotknutými ministerstvami v kontakte. Ak by som povedal, že nemám informácie, nebol by som objektívny.

Ste teda so spôsobom komunikácie spokojný?

Áno. Momentálne ju považujem za férovú. Diskutujeme o kľúčových témach a aj zástupcovia ministerstiev ich akceptujú a vnímajú, že je nevyhnutné, aby sa stali súčasťou strategickej investície a aj financovania, aby bolo férovo rozložené na všetky subjekty, ktoré to dokážu absorbovať.

Poznajú ministri oblasť Vajnôr, kde má nemocnica vyrásť? Keď ste im opísali problémy, vedeli, o čom hovoríte?

Áno. Nedokážem zhodnotiť, do akej hĺbky mali informácie. Podstatné pre mňa je, že keď sme identifikovali veci, ktoré treba riešiť, zhodli sme sa na nich.

Aká je teda predstava o tom, ako bude riešená verejná doprava? Teraz mesto spustilo ďalšiu etapu električky do Petržalky, pri ktorej len stavba trvala štyri roky. Štát by chcel otvoriť novú nemocnicu v roku 2030. Ak by tam chceli električku, tak by sa už na nej malo asi pracovať, nie?

Vo Vajnoroch dlhodobo považujeme za nevyhnutné, aby bola posilnená okrem dopravnej infraštruktúry aj verejná hromadná doprava a koľajová doprava, ktorá môže byť nosným systémom. Takáto investícia môže byť akcelerátorom, aby sa naša mestská časť a dotknuté časti Vajnôr stali prioritou. Električka do Petržalky je konkrétna ukážka, že je to mimoriadne komplikovaný proces, a to nielen z pohľadu realizácie, ale aj plánovania, projektovania a realizácie. O električke do Vajnôr sa rozpráva od roku 2007. Ale treba férovo povedať, že Petržalka má 100- až 120-tisíc obyvateľov a len v týchto dňoch sa dokončila a spustila električka. Vajnory majú šesťtisíc obyvateľov, Rača okolo 20- až 25-tisíc. Využitie by teda nebolo také zjavné. Investícia ako koncová nemocnica môže byť aj by mala byť impulzom, aby sa zmobilizovali všetky dotknuté zložky. A tými sú magistrát, župa, ale hlavne štát. Petržalská električka nebola financovaná z magistrátu, ale zo zdrojov Európskej únie a toto je niečo veľmi podobné.

Ak bude nemocnica vo Vajnoroch, mala by tam byť električka?

Rozhodne áno. Vidím to ako nevyhnutné. Nemocnica by mala okolo 950 lôžok, návštevnosť bude v tisícoch. Nedokážete to urobiť bez toho. Už dnes sú v rámci Bratislavy problémy v doprave a my to nedokážeme vyriešiť. Vieme to len stabilizovať alebo posilniť hromadnou alebo veľkokapacitnou dopravou.

Začalo sa už plánovanie električky?

Existujú štúdie realizovateľnosti a dá sa na to nadviazať.

Začal v tom už nejaké kroky robiť štát?

Túto informáciu nemám, nechal by som na štát, do akej miery je pripravený. Miest, kde už mala byť koncová nemocnica, je niekoľko a bol by som veľmi nerád, aby vo Vajnoroch boli Rázsochy 2. Tomu by sme radi predišli. A sme pripravení byť súčinní, aby projekt fungoval. To, že treba novú koncovú nemocnicu, nik nespochybňuje. V tom máme jednotný názor.

Keď ste počúvali tlačovú besedu, kde ohlásili Vajnory ako novú lokalitu pre nemocnicu, aký ste z toho mali pocit?

Zmiešaný. Na jednej strane ma to prekvapilo, lebo sme o tom dopredu nevedeli. A aj v minulosti sa hovorilo o rôznych lokalitách, kde by koncová nemocnica mohla byť, a Vajnory sa skloňovali tiež. Máme priestor, ktorý dáva možnosť na budúci rozvoj. Súčasťou nemocnice má byť aj kampus, výskumné a akademické centrá a podobne. Aj keď dnes nemáme priamo napojenú infraštruktúru, ale je dostupná a vieme to ľahko vyriešiť. A potom je tu k dispozícii medzinárodné Letisko Milana Rastislava Štefánika, čo je tiež dôležitý bod, aby bol tento priestor vhodný. Uvítali sme to, lebo to považujeme za vhodnú lokalitu, hovorili to aj odborníci. Akurát musíme byť veľmi striktní a pedantní, aby sa všetky doplnkové veci stali súčasťou investície. To je kľúčové.

Ako by nemocnica mohla zmeniť Vajnory?

Nemocnica pre Vajnory bude akcelerátorom budúceho rozvoja, môže to byť magnet pre ľudí. Pevne verím, že to vytvorí aj nové pracovné príležitosti. Keď sme hovorili o doprave, tak je aj taký pohľad, že by jej pomohlo, aby sa minimalizoval tranzit ľudí do centra hlavného mesta. Ak ľudia pôjdu ráno smerom do centra a večer smerom z centra naspäť, tak tlak na dopravu bude. A nemocnica by mohla byť pre ľudí motivácia nielen prísť do Vajnôr, ale aj stráviť tam aktívny pracovný čas.

Pri nemocnici Bory sme videli, že vznikli okolo byty pre zamestnancov. To sa môže stať aj vo Vajnoroch?

Môže to byť spúšťačom. Máme pripravené tri veľké oblasti na budúci rozvoj. Na to, aby sa to mohlo spustiť, treba vyriešiť dopravnú infraštruktúru. Ďalšia nevyhnutná vec je ponuka nájomného bývania. V tom by sa tiež Vajnory mohli rozvíjať.

Už sa v tom niečo deje alebo sa čaká, či sa stavba začne?

Zatiaľ je to vo fáze očakávania. Informácia je veľmi čerstvá, aj preto sú odpovede opatrné.

Ministri hovoria, že by mohli nemocnicu otvoriť v roku 2030. Čo si o tom termíne myslíte?

Držím im palce. Keď to takto ministri povedali, oni za to budú niesť zodpovednosť. Pre mňa je podstatné, aby bol projekt úspešný a nemali sme Rázsochy 2.

Vnímate to tak, že naozaj vo Vajnoroch bude nemocnica, alebo máte obavy, že sa lokalita bude meniť?

Stavali sme vo Vajnoroch základnú školu alebo dom seniorov. To sú rádovo menšie investície, ale v podstate je proces rovnaký ohľadom povoľovacích konaní. Pritom vám viem povedať, čo som si trúfal odhadnúť a čo nie, ale pri nemocnici by som sa nerád staval do roly odborníka. Verím, že si budú stáť za tým, čo povedali. A verím, že budú aj pod kontrolou verejnosti a médií či opozície, aby boli všetky kroky urobené tak, ako majú byť.

Nemocnicu bude stavať ministerstvo obrany a niektoré povoľovacie procesy či verejné obstarávanie nemusia byť zverejňované tak, ako keby to stavalo ministerstvo zdravotníctva. Vidíte to ako riziko?

Je to rozhodnutie, ktoré prijali ministri, a budú za to niesť zodpovednosť. Chcem veriť, že to bude transparentné a pod verejným dohľadom.

Spomenuli ste podzemnú vodu, ktorá môže byť riziková. Čo môže spôsobiť?

Nevyhnutné je byť na to dobre pripravený. Ak by to dobre pripravené nebolo, môže dôjsť k zaplavovaniu okolitých pozemkov a nehnuteľností. Máme aj iné rozvojové lokality a venovali sme veľkú pozornosť podzemným a dažďovým vodám, tomu, ako by ovplyvnili ďalšie územia. Väčšinou ide voda zhora dole – od Karpát smerom na dedinu. Ak by nemocnica vytlačila vodu, tak nám to skončí v mestskej časti. Na to riziko treba myslieť. Sú tam aj veci, ktoré budú vplývať aj na samotnú stavbu, ale nie som stavbár, tak sa k tomu nebudem vyjadrovať.

Dá sa to vysledovať?

Sú na to už štúdie, ktoré potrebujú spraviť geológovia, a geologické prieskumy a tak ďalej.

Budete si to žiadať?

Určite áno. Napríklad pri území starého letiska – je to priamo dotknuté územie, ktoré je pri nemocnici a má 85 hektárov. Robilo sa tu niekoľko štúdií o dosahu na podzemné vody – ako ju ovplyvní budúca výstavba. Určite sa na to budem pýtať aj pri koncovej nemocnici.

Ako dlho to trvalo, kým ste si spravili štúdie?

Robil to investor, to sme nerobili my. My sme to verifikovali.

A trvalo to týždne? Mesiace?

To boli mesiace.

Jedným z tých ohlásených plánov vlády, o ktorom už je dnes tak trochu ticho, je plán vybudovať tunel pod Karpatmi a viesť cezeň diaľnicu D4. Máte informácie, v akom je to stave a čo by to vlastne pre Vajnory znamenalo?

Projekt vnímame. Ak by bol realizovaný, tak to uvítame, lebo to odbremení hlavné mesto. Ale netrúfam si povedať, v akom je to stave.

Neprebiehajú nejaké diskusie?

Nemám o tom informáciu.

Mimo nemocnice, čo je dnes najväčší problém Vajnôr?

Kľúčová je dopravná infraštruktúra. Týka sa to nielen Vajnôr, ale aj celej Bratislavy. A manažment podzemných vôd.

Prečo nerobíte zmeny v dopravnej infraštruktúre? Nemáte na to peniaze?

Áno, do veľkej miery. Sú to investície, ktoré si nevieme vôbec dovoliť. Ide o desiatky miliónov. Problém je aj kvalita ciest a chodníkov. Dnes máme vo Vajnoroch chodníky a cesty v investičnom dlhu 1,3 až 1,4 milióna eur. Celý rozpočet Vajnôr je 2,3 až 4 milióny.

To by ste tretinu museli dať na cesty a chodníky.

Minimálne. Iba školstvo, teda školy a škôlky, nám zoberú skoro 55 percent rozpočtu. Na kapitálové výdavky máme k dispozícii možno pol milióna na celé Vajnory. S týmto investičným dlhom sa nám veľmi ťažko pracuje.

Pri nemocnici sa predpokladá, že by to občanom mohlo priniesť dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. Dnes chodia občania do Ružinova. Je dostupnosť lekárov problém?

Zdravotníctvo je celkovo problém číslo jeden. Koncovú nemocnicu potrebujú Košice aj Bratislava. A Vajnory nie sú výnimkou. Keď sa bavím s ľuďmi na ulici o koncovej nemocnici, vítajú tento zámer a projekt, ale každý povie, že treba aj infraštruktúru. Tešili sa, keď počuli, že to majú byť Vajnory.