Knihu O Bezvláske za jeden deň takmer vypredali. Dievčatá takú hrdinku potrebujú, tvrdí odborník

Princezné patria k najobľúbenejším rozprávkovým postavičkám už od nepamäti.

Malé dievčatá snívajú, že jedného dňa budú ako ony – vyrastú do krásy, budú žiť v kráľovstve a za muža si zoberú krásneho princa. A ako to u princezien býva, budú mať nádherné dlhé vlasy.

Detská spisovateľka Gabriela Futová si však vzala do hlavy vymyslieť príbeh o princeznej Bezvláske, ktorá je už na prvý pohľad iná – narodila sa bez vláskov a tie jej nenarástli, ani keď už bola veľká.Tak ako všetky ostatné princezné je však oslnivo krásna.

Spočiatku to princeznej neprekáža, ale keď pochopí, že je iná než všetci naokolo, utiahne sa do svojej izby a odmieta chodiť medzi ľudí. Spoločnosť jej robia jej zvierací kamaráti Foxy a Foxana. Do princeznej sa však zaľúbi Ďuro, sluha od koní, a urobí všetko pre to, aby Bezvláske pomohol. Bude však na to potrebovať pomoc celého kráľovstva.

Prečítajte si

Počas chemoterapie napísala knihu o princeznej Bezvláske, ktorá sa hanbila vyjsť medzi ľudí

Netradičná kniha o princeznej, ktorá nemá vlasy, ľudí oslovila okamžite.

„Za prvý deň sme predali tisíc kníh, čo sme vôbec nečakali. Veľmi sa tomu tešíme. Plánovali sme knihe robiť reklamu, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. Stačil však jeden status na Facebooku a ľudia ho začali ‚lajkovať‘ a šíriť po sociálnych sieťach. Kniha sa vypredala za tri dni,“ hovorí Ľudmila Kolesárová z neziskovej organizácie Dobrý anjel, ktorá knihu vydala.

Príspevok má viac než tisíc zdieľaní a takmer 3-tisíc „lajkov“. V Dobrom anjelovi si odložili 500 výtlačkov, ktoré už začali rozdávať chorým deťom po celom Slovensku.

Nielen pre choré deti

Na deň detí prišla autorka knihy Gabriela Futová spolu s ilustrátorom Mirom Regitkom potešiť choré deti do Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Deti však knihu čítali po celom Slovensku v materských školách či v knižniciach.

„Je to kniha, ktorá učí choré deti sebavedomiu a zdravé tolerancii. Naučia sa, že svet nie je o tom, že všetci zapadáme do jednej šablóny, ale že sme každý iný. Podstatné je to, čo máme v srdiečku a že sa máme radi,“ otvára Kolesárová besedu v nemocnici, na ktorú sa prišli pozrieť deti z viacerých oddelení, vrátane onkologických pacientov a ich rodičov.

Gabriela Futová bola tiež chvíľu „bezvlásková“, ale nad zákernou chorobou sa jej, našťastie, podarilo vyhrať. Podporiť choré deti chce nielen prostredníctvom Bezvlásky, ale aj svojím vlastným príbehom.

Keď deťom rozpráva, ako na ňu ľudia pozerali, keď počas liečby chodila po ulici s turbanom na hlave, je jasné, že si ich svojím optimizmom a veselým rozprávaním získala.

Teší sa, že odkedy jej po liečbe začali rásť vlasy, sú oveľa hustejšie a dokonca sa začínajú kučeraviť.

„Som ako taký baranček,“ hovorí spisovateľka vážnym hlasom. Smejú sa nielen deti, ale aj rodičia.

„Aj tuto ilustrátor Miro Regitko je bezvláskový,“ ukáže zrazu Futová na svojho spoločníka, ktorý medzitým deťom maľuje obrázky. Pohladká ho po lysej hlave a ponúka mu, že mu donesie svoju starú parochňu, ktorú už nepotrebuje.

Známy ilustrátor, ktorý kreslil obrázky pre viacero jej kníh, dobre pozná jej druh humoru. Obaja sú dlhoroční kamaráti. Vysvetľuje, že Bezvláska sa mu ako nápad veľmi zapáčila, a tak neváhal ani sekundu, hoci mal veľa práce.

„Je pre mňa česť ilustrovať knižku Gabiky Futovej,“ hovorí Regitko, známy aj ako ilustrátor detského časopisu Fifík. Ku knihe pripravil aj maľovanku, v ktorej si deti obrázky z knihy môžu samy vymaľovať. Jeho ilustrácie vdýchli knihe život.

Deťom sa príbeh o princeznej bez vlasov veľmi páčil; mnohé z nich Futovej knihy poznali a tešili sa na jej návštevu niekoľko dní vopred. Tie, ktoré sa besedy pre špeciálny zdravotný režim zúčastniť nemohli, prišli obdarovať osobne na oddelenie.

Spolu s Mirom Regitkom a Dobrým anjelom sa chystajú navštíviť aj deti na onkológii v Košiciach a v Bratislave.

Príbeh zaujal aj pätnásťročnú Mirku, lebo nebol o princeznej s dlhými hustými vlasmi, a preto sa do príbehu vedela lepšie vžiť.

Dospievajúce dievčatá

So stratou vlasov sa každý vyrovnáva inak. Tamojší primár Kliniky pediatrickej onkológie a hematológie Peter Bician vysvetľuje, že chlapci stratu vlasov vnímajú inak ako dievčatá; do veľkej miery záleží aj na veku. Malé deti to neriešia a chalanom je to väčšinou celkom jedno.

„Najviac tým trpia dospievajúce dievčatá. Dokonca bola zverejnená informácia, že stratu vlasov vnímajú závažnejšie než samotné ochorenie. Vo chvíli, keď sa dozvedia, že pre liečbu, ktorú podstúpia, im na prechodné obdobie vypadajú vlásky, prikladajú tomu väčší význam než tomu, či sa z daného ochorenia vyliečia,“ hovorí Bician.

Ani pre pätnásťročnú Mirku nebolo jednoduché vyrovnať sa s tým, že príde o vlasy. Dnes to však už veľmi nerieši.

„Tu na onkológii sa cítim ako doma, lebo nikto sa na mňa nepozerá. Ale keď idem bez vlasov po ulici, všetky oči sú na mne. Ľudia si ma obzerajú z každej strany. Na začiatku mi to prekážalo, ale teraz som si povedala, že je leto a ja sa nebudem pariť v parochni,“ vysvetľuje Mirka.

Nielen pre dievčatá je podľa primára dôležité vedieť, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide len o prechodné obdobie a že aj iní ľudia bojujú s podobným problémom.

„Najviac sa osvedčuje, ak sa stretnú s dievčatami, ktoré si tým prešli, a môžu sa s nimi porozprávať. Kniha O Bezvláske je perfektným doplnkom, ktorý rozpráva o týchto ich problémoch. Tešíme sa z nej,“ hovorí Bician.

Chystá sa dotlač

Práve Gabriela Futová, ktorá si zo straty vlasov nikdy veľa nerobila, je pre mnohých veľkou inšpiráciou. S úsmevom prezrádza, že by si bola najradšej dala potetovať celú hlavu, ak by jej to zo zdravotných dôvodov nezatrhli.

Ako bezvláska sa tiež dala nafotiť a isté obdobie mala takúto fotku nastavenú ako profilovú na Facebooku.

„Gabika je neuveriteľná. Je plná pozitívnej energie. Výnimočná je najmä v tom, že dokáže byť oporou pre ostatných bez ohľadu na to, čo sa s ňou deje,“ prezrádza Kolesárová.

Sama z praxe v Dobrom anjelovi vie, ako ťažko dievčatá znášajú, keď prídu o vlasy. Ešte dávnejšie jej kamarátka Julka povedala, ako si jej kamarátky v nemocnici prelepovali zrkadlá novinami, aby sa na seba nemuseli pozerať, lebo sa samy sebe nepáčili.

„Dievčatá potrebujú pozitívne hrdinky, o ktoré by sa mohli oprieť,“ tvrdí Kolesárová.

Práve ona presvedčila Futovú, aby Bezvláska vyšla ako kniha. Spisovateľka chcela pôvodne chodiť po oddeleniach čítať deťom rozprávku, ešte kým bola aj ona sama bez vlasov. Prešlo niekoľko mesiacov, kým boli všetky prípravy na knihu hotové, a obľúbená detská autorka sa z choroby vyliečila.

Príbeh o netradičnej hrdinke však nie je venovaný iba deťom, ktoré pre liečbu prišli o vlasy, ale aj všetkým tým, ktoré sú iné než ich okolie. Či už sú na vozíčku, nosia strojček na zuby, alebo sú o hlavu vyššie než ich rovesníci.

Kniha o Bezvláske sa vypredala za tri dni; zvyšné výtlačky si nechal Dobrý anjel, aby nimi mohol choré deti obdarovať. Po celom Slovensku knižku rozdávali ako darček ku dňu detí.

Momentálne sa chystá dotlač. Knihy sa na stránke Dobrého anjela dajú kúpiť už teraz, na odoslanie budú pripravené okolo 10. júna.